Preskočiť na obsah
  |  

Švédsko zvýši dotácie na energie a zníži dane z palív

Švédska vláda predstavila balík opatrení na podporu domácností, ktoré čelia rastúcim nákladom na energie v dôsledku vojny s Iránom. Cieľom je zmierniť dosahy rastúcich cien energií spôsobených vojnou s Iránom.

Dodatočné výdavky dosiahnu 7,7 miliardy švédskych korún a nadväzujú na 80 miliárd korún, ktoré vláda schválila už v minuloročnom rozpočte na rok 2026. Ministerka financií Elisabeth Svantessonová uviedla, že ide o snahu „zmierniť dosah na domácnosti“.

Dočasné zvýšenie dotácií na elektrinu bude stáť 2,4 miliardy korún a zníženie daní z palív 1,6 miliardy. Vláda zároveň požiadala Európsku úniu o schválenie ďalšieho zníženia daní z palív v hodnote približne osem miliárd korún.

Ceny ropy prudko vzrástli po útokoch USA a Izraela na Irán, pričom pretrvávajú obavy z inflácie, spomalenia rastu a vyšších úrokových sadzieb.

Opatrenia prichádzajú pred septembrovými voľbami. Vláda zaostáva v prieskumoch za ľavicou, ktorá plánuje zvýšenie daní, zatiaľ čo kabinet chce podporiť domácnosti, zamestnanosť a podniky pri zachovaní rozpočtovej disciplíny.

(reuters, bak)

  |  

Paríž a Londýn chystajú konferenciu o Hormuzskom prielive

Francúzsko chce spolu s Britániou v najbližších dňoch zorganizovať konferenciu o obnovení slobody plavby v Hormuzskom prielive. Oznámil to francúzsky prezident Emmanuel Macron.

Na konferenciu chcú prizvať aj ďalšie krajiny, ktoré by sa mohli zapojiť do pokojnej multinárodnej misie zameranej na ochranu plavby v prielive.

Macron zdôraznil, že prípadná námorná misia by mala výlučne obranný charakter a bola by oddelená od bojujúcich strán. Vzniknúť by mala hneď, keď to situácia dovolí.

(reuters, lud)

  |  

Nemecko zníži daň na palivá, chce tlmiť dosahy vojny s Iránom

Nemecká vládna koalícia oznámila úľavy pri cenách palív pre spotrebiteľov a podniky v hodnote 1,6 miliardy eur. Reaguje tak na rast cien ropy spôsobený vojnou s Iránom.

Podľa spoločného dokumentu konzervatívnej CDU a sociálnodemokratickej SPD znížia energetickú daň na benzín a naftu približne o 0,17 eura na liter na obdobie dvoch mesiacov.

Vojna s Iránom spôsobila najväčšie narušenie globálnych dodávok energie v histórii. Situáciu navyše zhoršujú plánované kroky Spojených štátov vrátane blokády iránskych prístavov a pobrežných oblastí, ktoré ďalej zvyšujú ceny ropy.

Kancelár Friedrich Merz na tlačovej konferencii uviedol, že vláda robí všetko pre zmiernenie dôsledkov konfliktu, ktorý je momentálne pozastavený krehkým prímerím.

Koaliční partneri sa zároveň dohodli, že firmy budú môcť vyplatiť zamestnancom jednorazový bonus vo výške tisíc eur bez daní a odvodov.

(reuters, bak)

  |  

Pápež Lev XIV. začal desaťdňovú cestu po Afrike

Pápež Lev XIV. v pondelok odcestoval na desaťdňovú cestu po Afrike, počas ktorej navštívi Alžírsko, Kamerun, Angolu a Rovníkovú Guineu. Cieľom je upozorniť svetových lídrov na potreby kontinentu, kde žije viac než pätina svetových katolíkov.

Pápež odletel z Ríma do Alžíru, kde sa stretne s prezidentom Abdalom Madžídom Tabbúnom. Jeho cesta zahŕňa jedenásť miest, približne 18-tisíc kilometrov a 18 letov. Ide o jednu z logisticky najnáročnejších ciest pontifika za uplynulé desaťročia.

Podľa Vatikánu chce pápež upriamiť pozornosť na Afriku a jej problémy. Počas desiatich dní prednesie 25 prejavov, ktoré sa budú venovať témam ako využívanie prírodných zdrojov, dialóg medzi kresťanmi a moslimami či korupcia.

Najväčšie podujatie sa očakáva v Kamerune, kde by sa na omši v meste Douala mohlo zúčastniť približne 600-tisíc ľudí. Pápež bude vystupovať vo viacerých jazykoch vrátane angličtiny, francúzštiny a portugalčiny.

Návšteva prichádza krátko po neobvyklej a priamej kritike pápeža zo strany amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorá vyvolala ostré reakcie medzi katolíkmi.

(reuters, bak)

  |  

Svetová banka varuje pred nedostatkom pracovných miest

Prezident Svetovej banky Ajay Banga varoval pred hroziacou globálnou krízou pracovných miest, ktorá môže zasiahnuť rozvojové krajiny aj po skončení vojny na Blízkom východe. V najbližších desiatich až pätnástich rokoch totiž vstúpi na trh práce približne 1,2 miliardy ľudí, no podľa súčasného vývoja vznikne len asi 400 miliónov pracovných miest.

To znamená deficit približne 800 miliónov pracovných miest. Banga upozornil, že hoci pozornosť svetových lídrov teraz pohlcuje vojna, dlhodobé výzvy nemožno ignorovať.

Téma zamestnanosti bude jednou z hlavných na jarných zasadnutiach Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu vo Washingtone, ktoré sa konajú v tieni konfliktu medzi USA, Izraelom a Iránom.

Svetová banka plánuje spolupracovať s rozvojovými krajinami na zlepšení podmienok na investície a tvorbu pracovných miest vrátane reforiem v oblasti regulácií, pracovného práva či boja proti korupcii.

Banga varoval, že ak problém nevyriešia, môže viesť k nelegálnej migrácii a nestabilite. Zdôraznil potrebu zapojiť aj súkromný sektor a podporiť investície do infraštruktúry, poľnohospodárstva či zdravotníctva.

(reuters, bak)

  |  

Babiš zagratuloval Magyarovi k víťazstvu, teší sa na spoluprácu

Český premiér Andrej Babiš zablahoželal lídrovi maďarskej opozičnej strany Tisza Péterovi Magyarovi k víťazstvu v parlamentných voľbách. Výsledok podľa vlastných slov rešpektuje a teší sa na spoluprácu. Prezident Petr Pavel vyhlásil, že v Maďarsku zvíťazila demokracia a volebný výsledok je dobrou správou pre Európu.

„Postaviť sa proti takému silnému súperovi, akým je (premiér) Viktor Orbán, nebolo nikdy ľahké, napriek tomu si získal dôveru väčšiny Maďarov a sú s ním spojené veľké nádeje a očakávania. Nesmie sklamať,“ napísal Babiš na sociálnej sieti X. Zdôraznil, že vzťahy medzi Maďarskom a Českom sú úzko prepojené a je pripravený na konštruktívnu spoluprácu.

Pavel v príspevku na sieti X uviedol, že maďarskí voliči sa vyslovili za zmenu a ich odkaz je jednoznačný. Zablahoželal víťazovi volieb Magyarovi a jeho strane Tisza. „Oceňujem, že Viktor Orbán bezodkladne uznal porážku a oznámil odchod do opozície. V Maďarsku zvíťazila demokracia. Ľudia si želali zmenu a európske smerovanie. Je to dobrá správa pre Európu,“ dodal.

Na výsledok volieb reagoval v noci na pondelok aj český minister zahraničných vecí Petr Macinka, podľa ktorého Česká republika stratila porážkou Orbána svojho spojenca v Európskej únii. Zároveň však uviedol, že má záujem udržiavať nadštandardné vzťahy aj s novou maďarskou vládou.

(tasr, bak)