Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Magyar po víťazstve sľubuje vládu pre všetkých Maďarov

Líder maďarskej strany Tisza Péter Magyar po volebnom víťazstve vyhlásil, že jeho vláda bude slúžiť všetkým Maďarom. Uviedol to vo svojom príspevku na sociálnej sieti, v ktorom sa poďakoval voličom doma aj v zahraničí za podporu.

„Je pre nás veľkou cťou, že ste nám odovzdali najviac hlasov v histórii, aby sme mohli zostaviť vládu a pracovať na slobodnom, európskom, fungujúcom a ľudskom Maďarsku v nasledujúcich štyroch rokoch,“ napísal.

Magyar zdôraznil, že kabinet Tiszy bude „vládou každého Maďara“. Výsledok volieb vníma ako mandát na zásadné zmeny v krajine a na smerovanie k európskym hodnotám.

Nový líder naznačil, že jeho vláda sa chce zamerať na jednotu spoločnosti a stabilitu štátu po rokoch politického rozdelenia.

(guardian, bak)

Minúta  |  

Voľby košického župana: opozícia spojila sily proti vládnym stranám

Sedem politických subjektov deklarovalo spoločný postup v jesenných krajských voľbách v Košickom samosprávnom kraji. PS, SaS, Hnutie Slovensko, Demokrati, Za ľudí, OKS a DS-ODS podpísali memorandum, ktorého cieľom je podpora jednotného kandidáta na predsedu kraja.

Dohoda počíta s tým, že spoločným kandidátom sa stane jeden z dvojice Marián Porvažník alebo Karel Hirman, pričom rozhodujúce budú výsledky prieskumov verejnej mienky. Termín na ich vyhodnotenie je stanovený na 31. máj. Následne majú strany oficiálne vyhlásiť podporu vybranému kandidátovi a do konca júna zverejniť aj kandidátnu listinu na poslancov.

Súčasťou memoranda je aj záväzok neuzatvárať spoluprácu so stranami Smer, Hlas, Republika, SNS ani s nimi spriaznenými subjektmi.

O post predsedu košického kraja sa uchádzajú aj ďalší kandidáti, medzi nimi Lucia Gurbáľová za KDH a nezávislý Džemal Kodrazi. Košický kraj aktuálne vedie Rastislav Trnka, ktorý je vo funkcii druhé volebné obdobie.

(tasr, max)

Minúta  |  

Švédsko zvýši dotácie na energie a zníži dane z palív

Švédska vláda predstavila balík opatrení na podporu domácností, ktoré čelia rastúcim nákladom na energie v dôsledku vojny s Iránom. Cieľom je zmierniť dosahy rastúcich cien energií spôsobených vojnou s Iránom.

Dodatočné výdavky dosiahnu 7,7 miliardy švédskych korún a nadväzujú na 80 miliárd korún, ktoré vláda schválila už v minuloročnom rozpočte na rok 2026. Ministerka financií Elisabeth Svantessonová uviedla, že ide o snahu „zmierniť dosah na domácnosti“.

Dočasné zvýšenie dotácií na elektrinu bude stáť 2,4 miliardy korún a zníženie daní z palív 1,6 miliardy. Vláda zároveň požiadala Európsku úniu o schválenie ďalšieho zníženia daní z palív v hodnote približne osem miliárd korún.

Ceny ropy prudko vzrástli po útokoch USA a Izraela na Irán, pričom pretrvávajú obavy z inflácie, spomalenia rastu a vyšších úrokových sadzieb.

Opatrenia prichádzajú pred septembrovými voľbami. Vláda zaostáva v prieskumoch za ľavicou, ktorá plánuje zvýšenie daní, zatiaľ čo kabinet chce podporiť domácnosti, zamestnanosť a podniky pri zachovaní rozpočtovej disciplíny.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Paríž a Londýn chystajú konferenciu o Hormuzskom prielive

Francúzsko chce spolu s Britániou v najbližších dňoch zorganizovať konferenciu o obnovení slobody plavby v Hormuzskom prielive. Oznámil to francúzsky prezident Emmanuel Macron.

Na konferenciu chcú prizvať aj ďalšie krajiny, ktoré by sa mohli zapojiť do pokojnej multinárodnej misie zameranej na ochranu plavby v prielive.

Macron zdôraznil, že prípadná námorná misia by mala výlučne obranný charakter a bola by oddelená od bojujúcich strán. Vzniknúť by mala hneď, keď to situácia dovolí.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Nemecko zníži daň na palivá, chce tlmiť dosahy vojny s Iránom

Nemecká vládna koalícia oznámila úľavy pri cenách palív pre spotrebiteľov a podniky v hodnote 1,6 miliardy eur. Reaguje tak na rast cien ropy spôsobený vojnou s Iránom.

Podľa spoločného dokumentu konzervatívnej CDU a sociálnodemokratickej SPD znížia energetickú daň na benzín a naftu približne o 0,17 eura na liter na obdobie dvoch mesiacov.

Vojna s Iránom spôsobila najväčšie narušenie globálnych dodávok energie v histórii. Situáciu navyše zhoršujú plánované kroky Spojených štátov vrátane blokády iránskych prístavov a pobrežných oblastí, ktoré ďalej zvyšujú ceny ropy.

Kancelár Friedrich Merz na tlačovej konferencii uviedol, že vláda robí všetko pre zmiernenie dôsledkov konfliktu, ktorý je momentálne pozastavený krehkým prímerím.

Koaliční partneri sa zároveň dohodli, že firmy budú môcť vyplatiť zamestnancom jednorazový bonus vo výške tisíc eur bez daní a odvodov.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Pápež Lev XIV. začal desaťdňovú cestu po Afrike

Pápež Lev XIV. v pondelok odcestoval na desaťdňovú cestu po Afrike, počas ktorej navštívi Alžírsko, Kamerun, Angolu a Rovníkovú Guineu. Cieľom je upozorniť svetových lídrov na potreby kontinentu, kde žije viac než pätina svetových katolíkov.

Pápež odletel z Ríma do Alžíru, kde sa stretne s prezidentom Abdalom Madžídom Tabbúnom. Jeho cesta zahŕňa jedenásť miest, približne 18-tisíc kilometrov a 18 letov. Ide o jednu z logisticky najnáročnejších ciest pontifika za uplynulé desaťročia.

Podľa Vatikánu chce pápež upriamiť pozornosť na Afriku a jej problémy. Počas desiatich dní prednesie 25 prejavov, ktoré sa budú venovať témam ako využívanie prírodných zdrojov, dialóg medzi kresťanmi a moslimami či korupcia.

Najväčšie podujatie sa očakáva v Kamerune, kde by sa na omši v meste Douala mohlo zúčastniť približne 600-tisíc ľudí. Pápež bude vystupovať vo viacerých jazykoch vrátane angličtiny, francúzštiny a portugalčiny.

Návšteva prichádza krátko po neobvyklej a priamej kritike pápeža zo strany amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorá vyvolala ostré reakcie medzi katolíkmi.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.