Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Opozičná SaS žiada prehodnotiť projekt rýchlotrate na Záhorí

Strana SaS upozorňuje na riziká spojené s plánovanou výstavbou vysokorýchlostnej trate na Záhorí a vyjadruje pochybnosti o jej reálnom prínose. Podľa nej môže Slovensko investovať miliardy eur bez adekvátneho efektu, a zároveň sa odkloniť od smerovania susedných krajín.

Podpredseda strany Marián Viskupič poukázal na to, že projekt prinesie len obmedzenú časovú úsporu na trase medzi Bratislavou a Brnom. Väčšina tejto úspory podľa neho vzniká na na českom úseku, zatiaľ čo najdrahšia časť na slovenskej strane neprináša výrazný benefit pre domácich cestujúcich.

Podotkol, že Slovensko musí investovať na základe dát, nie ilúzií. „Inak hrozí, že opäť zaplatíme drahý projekt, ktorý nebude slúžiť ľuďom, ale len politickým ambíciám,“ poznamenal Viskupič.

Strana preto považuje za neodôvodnené investovať ďalšie miliardy bez jasného výsledku a zdôrazňuje potrebu rozhodovať sa na základe dát. Varuje, že projekt môže slúžiť skôr politickým ambíciám ako verejnému záujmu.

Expert Peter Báthory (SaS) upozornil, že Rakúsko a Česko plánujú železničné prepojenia mimo územia Slovenska. Projekt podľa neho vychádza z predpokladu, že vlaky budú smerovať cez Bratislavu, čo nezodpovedá plánom susedov. Strana takisto kritizuje aj postup vlády, ktorá podľa nej nekoná v koordinácii so zahraničnými partnermi.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Európski členovia NATO odmietli Trumpov plán pre Hormuz

Európski členovia NATO odmietli účasť na iniciatíve prezidenta Donalda Trumpa zameranej na blokovanie Hormuzského prielivu. Británia a Francúzsko zdôraznili, že sa do operácie nezapoja a dávajú prednosť diplomatickému riešeniu konfliktu s Iránom.

Trump oznámil, že americká armáda začne blokovať námornú dopravu smerujúcu do iránskych prístavov po zlyhaní víkendových rokovaní. Neskôr spresnili, že opatrenie sa bude týkať len lodí smerujúcich do alebo z Iránu.

Britský premiér Keir Starmer zdôraznil, že jeho krajina sa nenechá zatiahnuť do vojny. Európski spojenci zároveň upozornili na význam prielivu, cez ktorý prechádza približne pätina svetovej ropy.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron navrhol vytvoriť mnohonárodnú misiu na obnovenie plavby, ktorá by bola striktne obranná a nezávislá od konfliktu.

Viaceré štáty sú ochotné pomôcť až po trvalom ukončení bojov. Turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan zdôraznil potrebu diplomatického riešenia a upozornil na komplikovanosť vytvorenia medzinárodnej sily.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Krúpa chce podať návrh na odvolanie Šutaja Eštoka

Opozičný poslanec Juraj Krúpa (SaS) avizuje návrh na odvolanie ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas). Podporu mu podľa jeho slov prisľúbili aj ostatné opozičné strany, návrh chcú predložiť ešte tento týždeň.

Krúpa ministra kritizoval za neúčasť na rokovaní parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť. Tvrdí, že si dlhodobo neplní povinnosti, ignoruje výbor aj rozhodnutia súdov a podľa neho nezvláda riadenie rezortu.

Predseda výboru Richard Glück (Smer) reagoval, že minister má podľa rokovacieho poriadku právo na zasadnutie neprísť a poslať za seba zástupcu. Výbor s takýmto postupom vždy súhlasí, takže pravidlá podľa neho porušené nie sú.

Ministra na rokovaní zastupoval štátny tajomník Patrik Krauspe. Uviedol, že Šutaj Eštok sa nezúčastnil pre pracovný program spojený s výročím vzniku Policajného zboru. Dodal, že ak mu to povinnosti dovolia, na výbor chodí.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Rezort obrany zakázal publikovať rozhovor s prezidentom Pavlom

České ministerstvo obrany zakázalo Generálnemu štábu Armády ČR zverejniť rozhovor s prezidentom Petrom Pavlom, ktorý mal byť súčasťou podcastu Kamufláž. Epizóda bola naplánovaná na 7. apríla, no napokon ju nepublikovali.

Rozhovor viedla pracovníčka tlačového oddelenia generálneho štábu Anežka Vrbicová a armáda ho vopred propagovala na sociálnych sieťach. Podľa informácií servera Aktuálně.cz však do procesu zasiahol rezort obrany a publikovanie zastavil.

Zdroj z armády uviedol, že rozhodnutie súvisí s napätím medzi vládou a prezidentom. Vysokopostavený úradník ministerstva obrany naznačil, že v súčasnej situácii nie je vhodné, aby armáda zviditeľňovala hlavu štátu. Hovorca rezortu Petr Pešek však tvrdí, že epizódu mali zverejniť na novom YouTube kanáli, o ktorom ešte rokujú.

Napätie prehĺbili aj Pavlove výroky o Donaldovi Trumpovi, ktoré kritizovalo ministerstvo zahraničných vecí. Prezident následne zdôraznil význam dobrých vzťahov s USA a jednoty NATO.

Spory medzi vládou a prezidentom pretrvávajú aj v otázke nominácií a účasti na samite NATO v Ankare. Babiš by tam chcel ísť namiesto Pavla, ten však dal najavo, že sa neplánuje vzdať účasti.

Premiér v pondelok povedal, že zloženie delegácie nie je v súčasnosti témou, keďže vrcholná schôdzka je až o tri mesiace. Zároveň však podotkol, že nositeľom českej zahraničnej politiky je vláda a aj prezident uznal, že je v jej kompetencii, kto na samit pôjde.

Macinka avizoval, že Pavla na zoznam delegácie určite nenapíše, na čo Pavel kontroval, že mu nemôže zakázať vykonávať ústavné právomoci.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Slovensko podáva kasačnú sťažnosť v kauze smrti Chovanca

V prípade úmrtia Jozefa Chovanca Slovensko podáva kasačnú sťažnosť na belgickom súde. Oznámil to minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) s tým, že ide o mimoriadny opravný prostriedok voči rozhodnutiu odvolacieho súdu.

Súd rozhodol, že policajti pri zásahu nepochybili, čo Slovensko vníma s veľkým znepokojením. Podľa Suska dostupné zábery naznačujú nevhodné správanie policajtov.

Minister uviedol, že štát považuje prípad za systémové zlyhanie, na ktoré upozornili aj medzinárodné inštitúcie vrátane OSN a Rady Európy. Krajina už vlani podala aj medzištátnu sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva, ktorý čaká na vyjadrenie belgickej strany.

Jozef Chovanec zomrel v roku 2018 po policajnom zásahu na letisku v Charleroi. Videozáznamy z cely ukázali jeho sebapoškodzovanie, ako aj samotný zásah, pričom jedna z policajtiek hajlovala.

Belgický súd vlani rozhodol, že za jeho smrť nikto nenesie trestnoprávnu zodpovednosť.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Rakúsko ruší dočasné obmedzenia pri cenách palív

Čerpacie stanice v Rakúsku môžu od pondelka opäť zvyšovať ceny každý deň o 12.00 h. Dočasné opatrenie, ktoré platilo od 16. marca do 12. apríla, umožňovalo zvyšovať ceny len v pondelok, stredu a piatok, zatiaľ čo znižovanie cien bolo povolené kedykoľvek.

Ak sa čerpacie stanice rozhodnú zvýšiť ceny, musia so zmenou začať bezodkladne o 12.00 h. Ministerstvo chápe pojem „bezodkladne“ tak, že zmena sa má začať o 12.00 h, pričom manuálne úpravy trvajú približne päť až desať minút.

Vyhláška zároveň stanovuje sankcie za porušenie pravidiel. Za ich nedodržanie môže hroziť pokuta do 2 180 eur podľa živnostenského zákona alebo do 1 450 eur podľa zákona o označovaní cien.

(wko, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.