Preskočiť na obsah
  |  

Únia chce znížiť dovoz ocele takmer o polovicu

Európska únia dosiahla predbežnú dohodu o výraznom obmedzení dovozu ocele a sprísnení colných opatrení. Cieľom je ochrana domáceho oceliarskeho priemyslu, ktorý čelí rastúcemu tlaku zo zahraničia a funguje len na približne 65 percent svojej kapacity.

Podľa dohody sa bezcolný dovoz ocele obmedzí na 18,3 milióna ton ročne, čo predstavuje zníženie o 47 percent oproti roku 2024. Na dodávky nad tento limit sa budú uplatňovať clá vo výške 50 percent. Opatrenia majú pomôcť zvýšiť využitie kapacít až na 80 percent.

Hlavnými dodávateľmi ocele do Únie sú krajiny ako Turecko, Južná Kórea, Čína či India. Súčasné ochranné opatrenia, zavedené počas prvého funkčného obdobia Donalda Trumpa, sa majú skončiť koncom júna, keďže podľa pravidiel Svetovej obchodnej organizácie môžu platiť maximálne osem rokov.

Európska komisia upozorňuje, že sektor od roku 2008 prišiel o približne 100-tisíc pracovných miest. Nové pravidlá majú zároveň zabrániť obchádzaniu opatrení cez presnejšie sledovanie pôvodu ocele.

Dohoda počíta aj s postupným ukončením dovozu ocele z Ruska do roku 2028. Opatrenia ešte musia schváliť Európsky parlament a členské štáty.

(reuters, max)

  |  

Vládna delegácia si v Hanoji uctila pamiatku komunistického lídra

Predseda vlády Robert Fico (Smer) spoločne s delegáciou ministrov a podnikateľov v utorok v ranných hodinách opustili Hanoj a ukončili tak svoju trojdennú oficiálnu návštevu Vietnamu.

Počas svojej návštevy Hanoja si uctil pamiatku komunistického lídra Ho Či Mina v jeho mauzóleu a položil veniec k Pamätníku národných hrdinov a mučeníkov.

Stretol sa aj s vietnamským prezidentom To Lamom a rokoval s novozvoleným premiérom Le Minh Hungom. Slovensko a Vietnam počas návštevy slovenskej delegácie uzavreli dokopy šesť dohôd a memoránd o spolupráci medzi ministerstvami a agentúrami oboch krajín.

Premiéra na zahraničnej ceste vo Vietname sprevádzali minister obrany Robert Kaliňák, minister zahraničných vecí Juraj Blanár, šéf rezortu financií Ladislav Kamenický, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč (všetci Smer), ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) a šéfka rezortu kultúry Martina Šimkovičová (nominantka SNS).

(tasr, max)

  |  

USA dosiahli v rokovaniach s Iránom veľký pokrok, vraví Vance

Spojené štáty dosiahli v rokovaniach s Iránom veľký pokrok, povedal v pondelok v rozhovore pre televíziu Fox News s Bretom Baierom viceprezident USA JD Vance.

Na otázku, či sa chystajú ďalšie rokovania, Vance odpovedal, že loptička je na strane Iránu.

Dodal, že USA očakávajú, že Irán dosiahne pokrok v otvorení Hormuzského prielivu, a varoval, že ak tak Teherán neurobí, rokovania sa zmenia.

Podľa zdrojov Reuters boli obe strany počas víkendových mierových rozhovorov „veľmi blízko“ k dohode, než narazili na odlišnosti. Kým Washington sa sústredil na jadrovú otázku a Hormuz, Teherán chcel širšiu dohodu, uviedli dva zo zdrojov.

Rokovania pokračujú, USA trvajú na tom, že Irán nikdy nesmie mať jadrovú zbraň. Irán popiera, že by sa snažil získať jadrové zbrane.

(reuters, max)

  |  

IEA je pripravená v kríze čerpať zo svetových zásob ropy

Medzinárodná energetická agentúra signalizuje pripravenosť opäť zasiahnuť na ropných trhoch, ak si to vyžiada pokračujúca kríza spojená s vojnou s Iránom. Jej šéf Fatih Birol síce zdôraznil, že dúfa v stabilizáciu bez ďalších mimoriadnych krokov, zároveň však pripustil, že organizácia je pripravená konať pri prípadnom energetickom šoku.

Minulý mesiac agentúra pristúpila k historicky najväčšiemu koordinovanému uvoľneniu zásob – až 400 miliónov barelov ropy, pričom významnú časť poskytli Spojené štáty zo svojich strategických rezerv.

Podľa dostupných údajov vojna výrazne narušila globálne dodávky energií a poškodila desiatky kľúčových zariadení na Blízkom východe. Situáciu zhoršujú aj obmedzenie ťažby a uzavretie Hormuzského prielivu, čo tlačí ceny ropy k hranici sto dolárov za barel.

Birol zároveň upozornil, že uvoľňovanie zásob nie je dlhodobým riešením, ale skôr dočasným nástrojom na zmiernenie dôsledkov krízy.

(reuters, pir)

  |  

Magyar tlačí na prezidenta Sulyoka. Chce, aby odstúpil

Maďarský prezident Tamás Sulyok reagoval na výzvu lídra opozičnej strany Tisza Pétera Magyara, ktorý ho vyzval na odstúpenie z funkcie. Podľa vyhlásenia prezidentskej kancelárie však hlava štátu skôr naznačila, že takýto krok neplánuje.

Sulyok sa vo svojej reakcii oprel o ústavu, ktorá podľa neho jasne upravuje postavenie prezidenta aj podmienky výkonu jeho mandátu, pričom priamo na otázku rezignácie neodpovedal.

Magyar, ktorého strana získala v parlamentných voľbách dvojtretinovú väčšinu, vyzval prezidenta nielen na zvolanie ustanovujúcej schôdze parlamentu, ale aj na poverenie zostavením vlády a následné odstúpenie.

Zároveň kritizoval Sulyokovu nezávislosť, keď ho označil za súčasť mocenského aparátu vládneho Fideszu. Tvrdí, že strana Viktora Orbána postupne ovládla kľúčové inštitúcie v krajine vrátane súdnictva a prokuratúry, pričom prezident podľa neho do tohto systému zapadá.

(tasr, pir)

  |  

Vujčić: Ceny energií eurozóny zatiaľ držia základný scenár ECB

Boris Vujčić tvrdí, že vývoj cien energií zatiaľ zodpovedá základnému scenáru Európskej centrálnej banky (ECB) a eurozóne by nemal priniesť výraznejší inflačný ani rastový otras. Guvernér chorvátskej centrálnej banky pripomenul, že Európa je dnes na energetické výpadky pripravená lepšie než po ruskom útoku na Ukrajinu vo februári 2022.

Podľa neho za tým stojí najmä širšia diverzifikácia dodávok, ktorá znížila zraniteľnosť trhu. Zároveň však upozornil, že pokojnejší vývoj cien súvisí aj s tým, že konflikt na Blízkom východe zatiaľ neprerástol do podoby, ktorá by citeľne zasiahla ropu či plyn.

Pomohlo aj dvojtýždňové prímerie medzi USA a Iránom. Vujčić preto hovorí, že Európa sa dnes nepohybuje ani v nepriaznivom, ani v najhoršom scenári ECB. Dodal však, že pri prípadnej eskalácii konfliktu by sa situácia mohla zmeniť.

Od 1. júna sa stane viceprezidentom ECB, kde nahradí Luisa de Guindosa.

(tasr, pir)