Preskočiť na obsah
  |  

Trump pohrozil, že Powella odvolá aj z Rady guvernérov Fedu

Americký prezident Donald Trump pohrozil, že odvolá šéfa Federálneho rezervného systému Jeroma Powella aj z jeho miesta v Rade guvernérov, ak po skončení funkčného obdobia neodíde úplne. Spor tak narúša zvyčajne hladké odovzdávanie vedenia centrálnej banky.

Powellovi sa končí mandát na čele Fedu 15. mája, no jeho miesto v rade trvá až do roku 2028. Šéf Fedu už skôr uviedol, že nemá v úmysle z funkcie odísť, kým neuzavrú vyšetrovanie projektu budovy centrálnej banky.

Trump v rozhovore pre Fox Business vyhlásil, že ak Powell neodíde dobrovoľne, „odvolajú ho“. Administratíva zároveň pokračuje v trestnom preverovaní, ktoré má podľa prezidenta dokázať Powellovu „neschopnosť“.

Napätie môže skomplikovať aj schvaľovanie Kevina Warsha, ktorého Trump navrhol za Powellovho nástupcu. Republikánsky senátor Thom Tillis už avizoval, že jeho nomináciu zablokuje, pokiaľ vyšetrovanie nezastavia.

Situácia poukazuje na širší spor o nezávislosť centrálnej banky. Väčšia kontrola nad sedemčlennou Radou guvernérov by Warshovi umožnila voľnejšie formovať menovú politiku.

(reuters, bak)

  |  

Maďarsko sťahuje vojakov z energetickej infraštruktúry

Maďarská armáda začala sťahovať vojakov nasadených na ochranu kritickej energetickej infraštruktúry krátko po parlamentných voľbách, v ktorých vládny Fidesz utrpel porážku.

Podľa generálneho štábu ide o racionalizáciu síl, keďže prevádzkovatelia medzičasom posilnili vlastné bezpečnostné opatrenia. Celkovo nasadili na ochranu objektov približne 600 vojakov.

Nasadenie armády pôvodne oznámil premiér Viktor Orbán počas kampane s odkazom na možné hrozby zo strany Ukrajiny, najmä po problémoch s ropovodom Družba. Podľa portálu 444.hu však tieto kroky mohli slúžiť aj na politickú komunikáciu v prospech Fideszu.

Od polovice apríla sa tak vojaci postupne stiahnu z miest, kde ich už ministerstvo energetiky nepovažuje za potrebných.

(tasr, mja)

  |  

Peskov: Rusko chcelo prevziať iránsky urán, USA návrh odmietli

Rusko tvrdí, že Spojené štáty odmietli jeho návrh, podľa ktorého by Moskva prevzala iránsky obohatený urán a pomohla tak zmierniť napätie na Blízkom východe.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že takýto krok by mohol prispieť k riešeniu konfliktu a znížiť riziko spojené s jadrovým programom Iránu.

Návrh nie je nový – Rusko ho predložilo už minulý rok, no bez konkrétneho výsledku. Podľa dostupných informácií ho opätovne otvorilo aj tento týždeň.

Spojené štáty však podľa médií tento scenár odmietli, pričom poukazujú na obavy z iránskeho jadrového programu. Irán naznačil, že jeho postoj by závisel od širšej dohody s USA.

(reuters, mja)

  |  

Film Obchod na korze vyvolal spor v parlamente

Poslanci Národnej rady SR ukončili stredajšie rokovanie 49. schôdze prerokovaním novely zákona o Štátnej cene Jozefa Miloslava Hurbana a Štátnej cene Alexandra Dubčeka. Ešte predtým sa venovali koaličnému návrhu vyhlásenia k 60. výročiu udelenia Oscara filmu Obchod na korze, ktorý však napokon neprešiel.

Opoziční poslanci návrh síce ocenili, no zároveň kritizovali aktuálny stav kultúry pod vedením ministerstva. Do rozpravy sa prihlásilo 16 poslancov, vystúpiť stihla len Zora Jaurová (PS). Tá spochybnila úprimnosť predkladateľov a vyčítala im podporu legislatívy, ktorá podľa nej oslabuje verejnoprávne médiá či umelecké fondy. Navrhla aj doplnenie odkazu na zodpovednosť predstaviteľov Slovenského štátu za prijatie Židovského kódexu.

Ďalší opoziční poslanci hovorili o „prázdnom sentimente“ a kritizovali aj kontakty Smeru s Republikou. Predkladateľ Dušan Jarjabek následne návrh stiahol s tým, že opozícia postupovala neférovo a zbytočne politizovala tému.

Parlament bude pokračovať vo štvrtok rokovaním o novele zákona o IT vo verejnej správe, dôležitej na čerpanie prostriedkov z plánu obnovy.

(tasr, mja)

  |  

Brusel upozorňuje na možné dôsledky konfliktu na energetiku

Európska únia varovala členské štáty, že pokračovanie konfliktu s Iránom môže viesť k dlhodobému šoku na energetických trhoch a vynútiť obmedzenie spotreby palív.

Globálne dodávky energií sú ovplyvnené najmä uzavretím Hormuzského prielivu, cez ktorý bežne prechádza približne dvadsať percent svetovej ropy a skvapalneného zemného plynu. Európa zatiaľ nečelí nedostatku, no čelí rastúcim cenám a objavujú sa varovania pred možným nedostatkom leteckého paliva v najbližších týždňoch.

Európska komisia pracuje s dvomi scenármi vývoja. V prípade udržania prímeria a zrušenia blokády by sa dodávky mohli obnoviť v priebehu niekoľkých mesiacov a ceny by začali klesať. Naopak, pri pokračovaní napätia hrozia dlhodobý výpadok dodávok, prudké zdražovanie a následné obmedzovanie spotreby.

Takýto vývoj by mohol skomplikovať napĺňanie zásob plynu pred zimou a spôsobiť lokálne nedostatky palív. Komisia preto pripravuje opatrenia na zmiernenie dosahov vrátane podpory čistejších technológií a znižovania závislosti od fosílnych palív.

(reuters, bak)

  |  

Energopomoc naďalej pokračuje, tvrdí rezort hospodárstva

Ministerstvo hospodárstva pod vedením ministerky Denisy Sakovej (Hlas) odmieta tvrdenia o zrušení energopomoci a zdôrazňuje, že podpora pokračuje aj v roku 2026 bez prerušenia.

Program je schválený zákonom a týka sa približne 90 percent domácností na Slovensku. Pomoc poskytujú buď formou nižších cien energií priamo vo faktúrach, alebo cez energopoukážky pri dodávkach tepla.

Rezort zároveň pristúpil k častejšiemu prehodnocovaniu nároku, a to dvakrát ročne. Dôvodom je aktualizácia údajov o obyvateľoch a odberných miestach, čo predstavuje rozsiahly technický proces zahŕňajúci milióny dát. Ministerstvo aktuálne finalizuje spracovanie údajov, ktoré majú byť dostupné do konca apríla.

Pre väčšinu domácností sa nič nemení a pomoc budú dostávať automaticky bez potreby žiadostí. Rezort zároveň kritizuje šírenie nepravdivých informácií, ktoré podľa neho zbytočne zvyšujú obavy verejnosti.

(tasr, mja)