Európske cirkvi povedie Američan. Zvolili ho na jubilejnom kongrese v Ríme

Rada európskych biskupských konferencií v Ríme oslávila 50 rokov od svojho vzniku. Zvolila si nové vedenie: americko-litovského arcibiskupa, kardinála z Luxemburska a biskupa zo Srbska. Niekoľko našich krajanov bolo pri tom vrátane bratislavského arcibiskupa a tajomníka organizácie.

Európski biskupi na skupinovej fotografii v Ríme. Foto: Bohumil Petrík

Stretnúť biskupa či kardinála v Ríme je bežné. Ak sú však spolu viacerí z rôznych štátov a debatujú niekoľko dní, je to niečo výnimočné. Práve to sa dialo na jubilejnom plenárnom zasadnutí Rady európskych biskupských konferencií (známa pod skratkou CCEE), ktorá si zvolila nové vedenie. Predsedom sa stal litovský arcibiskup Gintaras Linas Grušas, ktorý predvčerom, v prvý deň jubilejného zasadnutia, oslávil 60 rokov. Narodil sa v USA, no má litovské korene a dvojité občianstvo.

Podpredsedom CCEE bude kardinál Jean-Claude Hollerich z Luxemburska, jezuita, ktorý je tiež predseda Konferencie biskupských konferencií Európskej únie (COMECE). Za podpredsedu zvolili aj biskupa Ladislava Németa zo Srbska, ktorý je členom rehole verbistov.

CCEE sídli vo švajčiarskom meste Sankt Gallen a združuje 39 členských štátov naprieč Európou. Generálnym tajomníkom je slovenský kňaz Martin Michalíček a jej predsedom bol v minulosti český kardinál Miloslav Vlk. Vznikla v roku 1971 a pri tejto príležitosti v Ríme sa tento týždeň koná jubilejné zasadnutie od štvrtka až do nedele ráno.

Medzi biskupmi a kardinálmi bolo v rozhovoroch cítiť nadšenie a starosť o budúcnosť cirkvi a ich kontinentu. Míting sa navyše koná v jednom z mnohých hotelov a predstavitelia svojich krajín cez prestávky neformálne debatujú na terase s výhľadom na Baziliku svätého Petra.

„Už ste pripravený na pápeža v novembri?“ pýta sa biskup kolegu zo Škótska. V novembri zavíta argentínsky pápež na klimatickú konferenciu v Glasgowe.

„Nie, všetko je len v prípravnej etape,“ odpovedá s úsmevom škótsky biskup a s poľutovaním odmieta našu ponuku na interview. Vraj je ešte priskoro.

„Vitajte, Eminencia!“ vítajú organizátori kardinála Marca Ouelleta, ktorý je prefektom Kongregácie pre biskupov.

„Rád som prišiel, veď viete, že som fanúšik zasadnutí,“ žartuje kanadský prelát.

Biskupi z CCEE na skupinovej fotografii v Ríme. Foto: Bohumil Petrík

Pápež: Ľudia sú vedení k tomu, že im chýbajú materiálne potreby, nie Boh

Na zasadnutí boli i Slováci, konkrétne predseda Konferencie biskupov Slovenska a bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský a generálny tajomník CCEE, kňaz Martin Michalíček z Nitrianskej diecézy.

Európskym biskupom radil tiež pápež František. Na spoločnej svätej omši v Bazilike svätého Petra im pripomenul viacero pálčivých tém, napríklad sekularizáciu:

„Koľko ľudí už nemá hlad a smäd po Bohu! Nie preto, že by boli zlí, ale preto, že neexistuje nikto, kto by v nich vyvolal chuť po viere a znovu vyvolal smäd, ktorý je v srdci človeka. Ten ‚konkrétny a večný smäd', o ktorom hovorí Dante, ktorý sa diktatúra konzumizmu – ľahká, ale dusivá – pokúša uhasiť. Mnohí sú vedení k tomu, že im chýbajú len materiálne potreby, a nie nedostatok Boha. A nás to trápi, ale ako veľmi sa tým zaoberáme?“

O téme hovoril na zhromaždení taliansky kardinál aj Gualtiero Bassetti. Varoval, že práve v čase zrodu CCEE začala Európa odmietať samu seba. Tým, že „viac-menej nevedome prijala ateistický humanizmus“. Vyzdvihol zabudnutý príspevok pápežov do debaty o Európe. V 15. storočí pápež Mikuláš V. napríklad vzkriesil slovo Európa a povedomie o spoločnom svetadiele a Pius II. po páde Konštantínopolu napísal prorocký traktát O Európe, povedal Bassetti.

Biskupi CCEE zastupujúci svoje krajiny v Ríme. Foto: Bohumil Petrík

Svetadiel vidí najmä ako rodinu rodín, kde hrá kľúčovú úlohu náboženstvo. Jedným z mála laických rečníkov na plenárnom zasadnutím bol pritom predseda Federácie katolíckych rodinných združení (FAFCE) Vincenzo Bassi.

Pohľady z Afriky a z Bruselu

Eurocentrický pohľad popri pápežovi obohatil hosť z Burkiny Faso, kardinál Philippe Ouedraogo. Predseda Sympózia biskupských konferencií Afriky a Madagaskaru (SECAM) ocenil, že oba kontinenty spolupracujú zvlášť v migrácii. Podčiarkol, že „cirkev nesmie vytlačiť svoju misiu do súkromnej sféry“ ani „zanedbať obnovu duchovnej energie pri zlepšení spoločnosti“. Interview s kardinálom prinesieme neskôr.

Biskupov na audiencii tiež prijal taliansky prezident Sergio Mattarella. Na jubilejnom zasadnutí sa im prihovoril štátny sekretár Svätej stolice kardinál Pietro Parolin a bývalý predseda Európskeho parlamentu Antonio Tajani z Berlusconiho strany Forza Italia.