Preskočiť na obsah
Minúta  |  

SaS kritizuje stratégiu zdravotníctva, chýbajú čísla aj rozpočet

Opozičná strana SaS kritizuje Národnú stratégiu stabilizácie a riadenia ľudských zdrojov v zdravotníctve do roku 2040. Podľa poslanca Tomáša Szalaya dokument neobsahuje merateľné ukazovatele, rozpočet ani jasne určenú zodpovednosť za jeho plnenie. Označil ho za rozsiahly materiál bez konkrétnych riešení, pričom podobné výhrady podľa neho dlhodobo uvádza aj Najvyšší kontrolný úrad SR.

„Nedá sa uprieť, že ministerstvo má snahu niečo meniť a prichádza s nápadmi. Ale tam sa to končí. Od začiatku volebného obdobia nevidíme žiadne konkrétne systémové opatrenia,“ zhodnotila Jana Bittó Cigániková.

Kritizovala najmä absenciu riešení pre nedostatok zdravotníckeho personálu vrátane sestier, ako aj chýbajúce reformy, napríklad transformáciu nemocníc.

Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) už skôr oponoval, že stratégia obsahuje konkrétne opatrenia a bude rozpracovaná do implementačných plánov s merateľnými ukazovateľmi, ktoré sa budú pravidelne vyhodnocovať.

Dokument schválený vládou počíta s potrebou doplniť približne 77-tisíc zdravotníkov do roku 2040, pričom asi polovicu majú tvoriť sestry a štvrtinu lekári.

Ministerstvo zároveň upozorňuje, že účinnosť navrhovaných opatrení bude závisieť od reformy riadenia zdravotníctva a zabezpečenia primeraného financovania. Finančné náklady jednotlivých krokov zatiaľ nevyčíslili.

(tasr, max)

Minúta  |  

Úrady preverujú, či iPhony spojené so SFZ neskončili v Rusku

Kauza okolo tisícov iPhonov, ktoré sú spojené so Slovenským futbalovým zväzom (SFZ), stále nemá jasné rozuzlenie.

Ide o dodávku približne 17-tisíc zariadení v hodnote takmer 17 miliónov eur, pričom zväz akékoľvek objednanie či prevzatie odmieta, píše Sme. Napriek tomu figuruje jeho vedenie, konkrétne prezident Ján Kováčik, na viacerých zmluvných dokumentoch aj ručiteľskej dohode.

Podľa jednej z vyšetrovacích verzií mohli iPhony nelegálne vyviezť do Ruska, kam ich pre sankcie oficiálne dovážať nemôžu. Práve toto podozrenie už riešia štátne orgány.

Podnet podali právnici zväzu a ministerstvo hospodárstva ho následne postúpilo rezortu financií. Ten má spolupracovať s políciou aj so spravodajskými službami.

Prípad sa dostal na verejnosť ešte pred voľbou prezidenta zväzu a stal sa aj predmetom politických útokov. Napriek tomu zatiaľ nie je známe, kde sa mobilné telefóny skutočne nachádzajú.

(pir)

Minúta  |  

Londýn: Podpaľačský útok na synagógu má prvého obvineného

Britská polícia obvinila 17-ročného chlapca v súvislosti s podpaľačským útokom na synagógu v severnom Londýne, ktorý sa odohral počas víkendu. Incident je predmetom protiteroristického vyšetrovania, hoci samotný čin podľa dostupných informácií nikoho priamo neohrozil na živote.

Podľa polície ide o jeden z viacerých incidentov zameraných na židovské objekty v Londýne v uplynulom období.

Mladistvý britský občan sa má ešte v ten istý deň postaviť pred súd vo Westminsteri. V prípade zadržali aj 19-ročného muža, ktorého polícia po výsluchu prepustila na kauciu, pričom vyšetrovanie pokračuje.

Požiar spôsobil len menšie materiálne škody a nehlásili žiadne zranenia.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Rusko údajne stopne ropu pre Nemecko cez Družbu

Rusko údajne plánuje od 1. mája zastaviť dodávky kazašskej ropy do Nemecka cez ropovod Družba, tvrdia zdroje z odvetvia. Podľa dostupných informácií už Moskva rozoslala aktualizované exportné plány do Kazachstanu aj Berlína.

Krok prichádza v čase dlhodobo napätých vzťahov medzi Ruskom a Nemeckom, ktoré sa ešte viac zhoršili po začiatku vojny na Ukrajine a následných sankciách.

Nemecko už v roku 2022 prevzalo kontrolu nad miestnymi pobočkami ruského gigantu Rosnefť, čím výrazne narušilo energetickú spoluprácu s Moskvou. Zároveň sa snažilo diverzifikovať dodávky, pričom časť ropy začalo získavať práve z Kazachstanu cez ruské územie.

Tieto dodávky pritom neboli stabilné – opakovane ich prerušili aj útoky dronov na infraštruktúru. V roku 2025 však objem exportu výrazne vzrástol.

Zastavenie toku ropy môže zasiahnuť najmä rafinériu PCK vo Schwedte, ktorá je od tejto trasy čiastočne závislá.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Polícia navrhla obžalovať exšéfa Všeobecnej zdravotnej poisťovne

Vyšetrovateľ protikorupčnej jednotky Úradu boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK) Prezídia Policajného zboru navrhol obžalovať bývalého šéfa štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) Marcel Foraia.

Upozornil na to portál Aktuality.sk, podľa ktorého prípad súvisí s kauzou „masér Kostka“. Návrhom na obžalobu sa aktuálne zaoberá prešovská krajská prokuratúra.

„Vyšetrovanie bolo ukončené koncom roka 2025 návrhom na podanie obžaloby, ktorý vydal vyšetrovateľ protikorupčnej jednotky ÚBOK Prezídia Policajného zboru,“ potvrdila hovorkyňa Policajného zboru Lea Vilhanová.

Hovorca Krajskej prokuratúry v Prešove Michal Sovič zároveň povedal, že momentálne po predložení spisu zo strany vyšetrovateľa rozhodujú o podaniach obvineného a jeho obhajcov. „Bez rozhodnutia o predmetných podaniach nie je možné vydať konečné rozhodnutie zo strany prokuratúry,“ dodal.

Bývalý šéf VšZP podľa informácií Aktuality.sk zabezpečoval dodatky k zmluve s Kostkovými klinikami, ktorými bolo dohodnuté poskytovanie starostlivosti v rozpore s katalógom zdravotných výkonov. Podľa polície spôsobil štátnej zdravotnej poisťovni škodu vo výške najmenej 1,5 milióna eur.

Kauza „masér Kostka“ sa týka zazmluvnenia Kliniky Kostka s VšZP a pridelenia unikátneho kódu CDT00. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) v tejto súvislosti uložil VšZP pokutu vo výške 75-tisíc eur za pochybenie pri uzatvorení zmluvy s klinikou.

Podľa zistení úradu VšZP na základe zmluvy uhrádzala z peňazí verejného zdravotného poistenia paušálnou cenou výkon CDT00, ktorý obsahoval aj výkony, ktoré nie sú uhrádzané z verejného zdravotného poistenia.

V minulosti Forai vinu odmietol. Majiteľ kliniky Pavol Kostka v minulosti označil kritiku jeho zmluvy so štátnou VšZP za nekalú politickú kampaň. Tvrdil, že v poisťovni nemal nikdy žiadne známosti a netušil, že ide o špeciálny kód.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Magyar vyzval prezidenta, aby odstúpil

Budúci maďarský premiér Péter Magyar, ktorého strana Tisza získala v aprílových parlamentných voľbách dvojtretinovú väčšinu, v utorok na platforme X vyzval nominantov strany Fidesz vrátane prezidenta Tamása Sulyoka, aby do konca mája odstúpili.

„Do 31. mája môžu Orbánove bábky dobrovoľne odstúpiť zo svojich funkcií. To sa týka prezidenta Maďarska, predsedu Kúrie (najvyššieho súdu), predsedu Národného úradu pre súdnictvo, predsedu ústavného súdu a generálneho prokurátora. Maďarský ľud 12. apríla hlasoval za úplnú politickú transformáciu. Ak títo úradníci dobrovoľne neodstúpia do 31. mája, potom – na základe mandátu, ktorý sme dostali od miliónov Maďarov – ich odvoláme z funkcií,“ napísal Magyar.

Hlavu štátu volí v Maďarsku parlament, Sulyok sa stal maďarským prezidentom 5. marca 2024 po tom, ako ho do funkcie zvolil parlament s dvojtretinovou väčšinou vládneho bloku Fidesz-KDNP.

Necelý týždeň po parlamentných voľbách v Maďarsku oznámili oficiálne konečné výsledky. Doterajšia konzervatívna opozičná strana Tisza pod vedením Pétera Magyara podľa nich získala 141 zo 199 kresiel v zákonodarnom zbore, čo je o osem viac ako ústavná dvojtretinová väčšina.

(tasr, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.