Preskočiť na obsah
  |  

Streľbe v Kyjeve predchádzal susedský spor, tvrdí minister

Streľba v Kyjeve, pri ktorej v sobotu zahynulo sedem ľudí, mala podľa ministra vnútra Ihora Klymenka predohru v dlhodobom susedskom konflikte. Útočník sa v deň incidentu pohádal so susedom a následne začal strieľať na okoloidúcich.

Podľa Klymenka najprv vystrelil pri vchode do domu z pištole, potom sa vrátil do bytu, vzal pušku, byt podpálil a vyšiel na ulicu. Po útoku sa zabarikádoval v supermarkete s rukojemníkmi, kde ho zastrelila polícia.

Muž si podľa ministra udalosti nahrával na diktafón, zrejme pre prípad neskoršej obhajoby. Klymenko zároveň naznačil, že pôvodne možno nemal úmysel strieľať.

Prípad vyvolal na Ukrajine silnú reakciu aj preto, že takéto útoky sú tam zriedkavé. Kritika sa zniesla aj na dvojicu hliadkujúcich policajtov, ktorých zachytili zábery pri úteku z miesta streľby. Podľa Ukrainskej pravdy po incidente zbavili funkcií celé vedenie kyjevskej hliadkovej polície.

(reuters, pir)

  |  

Americký prezident nechce predlžovať prímerie s Iránom

Prezident Spojených štátov Donald Trump v utorkovom rozhovore pre CNBC povedal, že nechce predĺžiť prímerie s Iránom. USA sú podľa neho v silnej rokovacej pozícii a nakoniec dosiahnu, ako to nazval, skvelú dohodu.

„Nechcem to urobiť. Nemáme toľko času,“ zhodnotil Trump, keď sa ho pýtali na možnosť predĺženia prímeria.

Washington vyjadril dôveru, že rokovania s Iránom budú v Pakistane pokračovať, a vysoký iránsky predstaviteľ podotkol, že Teherán zvažuje pripojenie sa k nim.

Keďže vyhliadka na ďalšie mierové rozhovory na poslednú chvíľu visí vo vzduchu, šéf Bieleho domu vyhlásil, že Spojené štáty obnovia útoky na Irán, ak sa s Teheránom čoskoro nedosiahne dohoda. „Očakávam, že budeme bombardovať, pretože si myslím, že to je lepší prístup, s ktorým tam pôjdeme. Ale sme pripravení. Myslím tým, že armáda sa na to teší,“ uzavrel.

(reuters, max)

  |  

Ukrajina zasiahla v Rusku objekt, ktorý je súčasťou Družby

Ukrajinské drony zasiahli v noci zariadenie na čerpanie a expedíciu ropy v ruskej Samarskej oblasti. Podľa predstaviteľa ukrajinskej bezpečnostnej služby SBU bol cieľom útoku objekt v obci Prosvet, ktorý je súčasťou dodávateľského reťazca ropovodu Družba.

Útok spôsobil požiar a poškodil päť ropných nádrží, pričom každá z nich mala objem približne 20-tisíc metrov kubických. Informácie poskytol ukrajinský zdroj.

K incidentu došlo v čase očakávania obnovenia tranzitu ruskej ropy cez ropovod Družba, ktorý vedie aj cez Ukrajinu do Maďarska a na Slovensko. Dodávky boli prerušené po januárovom poškodení infraštruktúry v dôsledku ruského útoku, ako uviedli ukrajinské zdroje.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pred niekoľkými dňami povedal, že ropovod by mohol byť po dokončení opráv opäť pripravený na prevádzku do konca apríla.

Guvernér Samarskej oblasti potvrdil pokus o útok na priemyselný objekt a spresnil, že drony dopadli na viacerých miestach. Nešpecifikoval však konkrétny cieľ ani rozsah škôd.

(reuters, max)

  |  

Prípravy referenda vrcholia, prezident určil kľúčové termíny

Prezident Peter Pellegrini stanovil lehotu na vytvorenie volebných okrskov a určenie volebných miestností pre júlové referendum do 7. mája tohto roka. Vyplýva to z rozhodnutia prezidenta zverejneného v Zbierke zákonov SR.

Lehotu na utvorenie okresných volebných komisií, okresnej volebnej komisie pre voľbu poštou a okrskových volebných komisií určila hlava štátu do 25. mája. Ich prvé zasadnutie by sa malo uskutočniť do 9. júna.

V prípade okrskových volebných komisií utvorených pre osobitné volebné okrsky stanovil lehotu na ich utvorenie do 25. mája a lehotu na ich prvé zasadnutie do 19. júna.

Hlava štátu vyhlásila referendum s dvomi otázkami, ktoré sa budú týkať zrušenia doživotnej renty a obnovy Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry, na 4. júla. Otázka o požiadavke skrátiť volebné obdobie nebude predmetom referenda, keďže je podľa prezidenta v rozpore s ústavou. Referendum iniciovala mimoparlamentná strana Demokrati.

(tasr, max)

  |  

Rusko hlási územné zisky na Ukrajine, Kyjev ich spochybňuje

Rusko tvrdí, že od začiatku roka obsadilo 1 700 štvorcových kilometrov ukrajinského územia a ďalej tlačí na kľúčové mestá v Donbase. Náčelník generálneho štábu Valerij Gerasimov počas inšpekcie uviedol, že ruské sily získali 80 obcí a priblížili sa na sedem až 12 kilometrov k Slovjansku a Kramatorsku.

Boje podľa Moskvy pokračujú aj pri Kosťantynivke, ako aj v Sumskej a Charkovskej oblasti, kde chce Rusko vytvoriť „bezpečnostnú zónu“. Zároveň však tieto tvrdenia nemožno nezávisle potvrdiť. Reuters ich nedokázal overiť a ukrajinský generálny štáb bezprostredne nereagoval.

Proukrajinské mapy navyše hovoria o podstatne menšom ruskom postupe, približne 592 štvorcových kilometroch. Kyjev zároveň tvrdí, že v marci získal späť takmer 50 štvorcových kilometrov územia.

Hoci Moskva hovorí o kontrole väčšiny Donbasu aj rozsiahlych častí ďalších regiónov, podľa dostupných máp sa tempo jej postupu v roku 2026 skôr spomalilo.

(reuters, pir)

  |  

Pre spor s evanjelickou cirkvou odkladajú projekt nového múzea

Projekt Múzea národného obrodenia sa v tomto volebnom období pravdepodobne nezrealizuje. Generálny tajomník služobného úradu ministerstva kultúry Lukáš Machala priblížil, že dôvodom je spor o pozemok pod budovou na Konventnej ulici v Bratislave, kde malo múzeum sídliť.

Ide o nezhodu s evanjelickou cirkvou, ktorá blokuje ďalší postup.

Machala zároveň vysvetlil, že financie schválené vládou na vznik a prevádzku múzea nie je možné presunúť na iné účely, keďže boli viazané výlučne na vznik novej pamäťovej inštitúcie. Téma zaznela počas rokovania parlamentného výboru pre kultúru a médiá v rámci diskusie o financovaní organizácií rezortu.

Projekt schválila vláda koncom októbra 2024 ako náhradu za pôvodne plánované Múzeum slovenského vysťahovalectva. Nová inštitúcia mala širšie zachytiť dejiny národného obrodenia aj vysťahovalectva Slovákov.

(tasr, max)