Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Weber: EÚ môže ukončiť konanie proti Maďarsku

Po volebnej prehre premiéra Viktora Orbána môže Maďarsko dúfať v rýchle ukončenie právneho konania Európskej únie. Podľa agentúry DPA to povedal líder Európskej ľudovej strany (EPP) Manfred Weber.

V stredu uviedol, že podporuje prvé kroky k zastaveniu konania podľa článku 7. Táto procedúra, spustená v roku 2018 pre ohrozenie základných hodnôt a právneho štátu, mohla viesť až k strate hlasovacích práv krajiny.

Predseda EPP zdôraznil, že konanie bolo priamo spojené s Orbánovou politikou, zatiaľ čo nastupujúci premiér Péter Magyar z frakcie EPP sa jasne zaviazal k proeurópskemu smerovaniu a reformám. Weber tvrdí, že Európsky parlament musí tento nový kurz uznať a začať proces ukončovania sankčného mechanizmu.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Po odchode ministrov sa schyľuje v Rumunsku k pádu vlády

Rumunská vláda čelí vážnej kríze po tom, čo sedem ministrov zo strany Sociálni demokrati (PSD) odstúpilo z kabinetu premiéra Ilieho Bolojana. Tento krok pripravil vládu o parlamentnú väčšinu a otvoril cestu k možnému pádu koalície.

PSD pritom ešte nedávno podporovala vládne opatrenia, no zároveň kritizovala premiérove snahy o rozpočtové škrty, ktoré mali znížiť najvyšší deficit v Európskej únii.

Sociálni demokrati plánujú podať návrh na vyslovenie nedôvery a nevylučujú spoluprácu s pravicou, ktorá aktuálne vedie v prieskumoch. Premiér Bolojan však rezignáciu odmieta a avizoval, že dočasne nahradí odchádzajúcich ministrov.

Hrozí tak politický pat, ktorý môže trvať týždne či mesiace. Podľa dostupných informácií by takýto vývoj mohol ohroziť kreditný rating krajiny aj prístup k približne 27 miliardám eur z fondov Únie. Navyše komplikuje snahy o znižovanie deficitu a stabilizáciu verejných financií.

Na stredajších rokovaniach s rumunským centristickým prezidentom Nicusorom Danom všetky štyri strany v koalícii vylúčili spojenie síl s opozičnou pravicou, ale priznali, že sa nedohodli na žiadnom spôsobe ďalšieho fungovania spoločnej vlády.

(reuters, max)

Minúta  |  

Prieskum Ipsos: Matovič sa drží za PS, Smerom a Republikou

Najnovší prieskum agentúry Ipsos pre Denník N naznačuje zmenu rozloženia politických síl na Slovensku. Ak by sa parlamentné voľby konali v apríli, vyhralo by ich Progresívne Slovensko so ziskom 19,2 percenta hlasov. Na druhom mieste by skončil Smer s podporou 17,4 percenta, tretia by bola Republika (11,1 percenta).

Do parlamentu by sa dostalo celkovo osem strán. Okrem spomínaných by uspeli aj Hnutie Slovensko (9,4 percenta), SaS (8,3 percenta), KDH (7,1 percenta), Hlas (6,8 percenta) a Demokrati (šesť percent).

Naopak, mimo parlamentu by podľa prieskumu ostali Maďarská aliancia (štyri percentá), SNS (3,2 percenta) aj Sme rodina (2,8 percenta).

V prepočte na mandáty by Smer získal 31, Republika 20 a Hlas 12, čo by na väčšinu nestačilo. Zvyšné strany by však taktiež museli spojiť sily, keďže PS by získalo 34 kresiel, Hnutie Slovensko 16, SaS 15, KDH 12 a Demokrati 10 kresiel.

Prieskum realizovala agentúra v období od 17. do 22. apríla 2026 na vzorke 1 046 respondentov.

(max)

Minúta  |  

Cigániková nevie, či po prípadnom vylúčení z SaS skončí aj v klube

Poslankyňa SaS Jana Bittó Cigániková nevie, či ju v prípade vylúčenia zo strany vyradia aj z poslaneckého klubu. Predpokladá však, že ak nebude prijateľná pre stranu, nebude prijateľná ani pre klub. Uviedla to vo štvrtok v parlamente pred rokovaním Republikovej rady SaS, ktorá má riešiť návrh na jej vylúčenie.

Situácia ju podľa jej slov mrzí, keďže strana sa podľa nej zmenila a „už nemá domov“. Myslí si, že návrh podal radový člen, no podľa nej sa tak stalo po dohode s predsedom Branislavom Gröhlingom. Výsledok je podľa nej vopred jasný, čo však nepovažuje za kritiku, ale za bežnú politickú prax.

Bittó Cigániková zároveň uviedla, že má podporu viacerých ľudí. Kontaktoval ju aj bývalý líder SaS Richard Sulík, ktorý sa jej snaží byť oporou. Podporu jej telefonicky vyjadril aj šéf mimoparlamentného hnutia Sme rodina Boris Kollár, o prípadnej spolupráci však zatiaľ nerokovali.

Návrh na jej vylúčenie je zdôvodnený dlhodobým poškodzovaním dobrého mena strany. Poslankyňa tvrdí, že dôvodom je jej kritika vedenia SaS.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Nová mapa pomoci: štát pridáva okresy aj peniaze pre regióny

Štát plánuje výrazne rozšíriť podporu najmenej rozvinutých regiónov. Minister investícií Samuel Migaľ (nominant Smeru) oznámil, že počet prioritných okresov sa zvýši z 19 na 30 a zároveň sa posilní financovanie o 2,3 milióna eur. Zmeny majú vstúpiť do platnosti koncom mesiaca po schválení novely vyhlášky.

Podľa rezortu ide o krok, ktorý má zlepšiť regionálnu politiku a priniesť konkrétne výsledky v oblastiach, ktoré dlhodobo zaostávajú. „Považujem to za dôležitý krok, ktorý dáva šancu väčšiemu počtu regiónov pripraviť projekty s reálnym významom pre ich budúcnosť,“ povedal.

Podpora sa bude týkať rôznych projektov – od základnej infraštruktúry, ako sú vodovody či kanalizácie, až po rozvoj cestovného ruchu a prípravu verejných investícií.

Novinkou je aj dôraz na menšie obce do 500 obyvateľov, ktoré budú môcť získať financie na projekty do 10-tisíc eur. Minister zároveň priznal, že aktuálna alokácia približne 13,8 milióna eur stále nestačí, a chce ju v budúcnosti výrazne navýšiť.

Zmeniť chcú aj spôsob prerozdeľovania peňazí. Väčší dôraz sa bude klásť na potreby jednotlivých regiónov, ktoré si budú môcť samy určovať priority.

(tasr, max)

Minúta  |  

Česko a Slovensko spájajú záchranky, cieľom je rýchla pomoc

Pacienti pri hraniciach Česka a Slovenska by mohli čoskoro pocítiť výrazné zlepšenie dostupnosti urgentnej zdravotnej starostlivosti. Česká Poslanecká snemovňa schválila medzinárodnú zmluvu, ktorá umožní záchranárom zasahovať aj na území susedného štátu. Po predchádzajúcom súhlase Senátu už dokument čaká len na podpis prezidenta.

Cieľom dohody je najmä skrátiť dojazdové časy v kritických situáciách, ako sú infarkt, mozgová príhoda či vážne úrazy. Podľa českého ministra zdravotníctva Adama Vojtěcha by o živote pacienta nemala rozhodovať hranica, ale rýchlosť poskytnutej pomoci. V praxi to znamená, že k zásahu vyrazí najbližšia dostupná záchranná služba bez ohľadu na štátnu príslušnosť.

Zmluva sa vzťahuje na pozemnú aj leteckú záchrannú službu a odstraňuje administratívne prekážky pri prekračovaní hraníc. Pacientov budú zároveň transportovať do najbližšieho vhodného zdravotníckeho zariadenia.

Spoluprácu budú koordinovať dispečingy v oboch krajinách, pričom na Slovensku sa dohoda týka štyroch krajov. Podobný model už Česko využíva napríklad s Nemeckom a Rakúskom.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.