Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prieskum Ipsos: Matovič sa drží za PS, Smerom a Republikou

Najnovší prieskum agentúry Ipsos pre Denník N naznačuje zmenu rozloženia politických síl na Slovensku. Ak by sa parlamentné voľby konali v apríli, vyhralo by ich Progresívne Slovensko so ziskom 19,2 percenta hlasov. Na druhom mieste by skončil Smer s podporou 17,4 percenta, tretia by bola Republika (11,1 percenta).

Do parlamentu by sa dostalo celkovo osem strán. Okrem spomínaných by uspeli aj Hnutie Slovensko (9,4 percenta), SaS (8,3 percenta), KDH (7,1 percenta), Hlas (6,8 percenta) a Demokrati (šesť percent).

Naopak, mimo parlamentu by podľa prieskumu ostali Maďarská aliancia (štyri percentá), SNS (3,2 percenta) aj Sme rodina (2,8 percenta).

V prepočte na mandáty by Smer získal 31, Republika 20 a Hlas 12, čo by na väčšinu nestačilo. Zvyšné strany by však taktiež museli spojiť sily, keďže PS by získalo 34 kresiel, Hnutie Slovensko 16, SaS 15, KDH 12 a Demokrati 10 kresiel.

Prieskum realizovala agentúra v období od 17. do 22. apríla 2026 na vzorke 1 046 respondentov.

(max)

Minúta  |  

Cigániková nevie, či po prípadnom vylúčení z SaS skončí aj v klube

Poslankyňa SaS Jana Bittó Cigániková nevie, či ju v prípade vylúčenia zo strany vyradia aj z poslaneckého klubu. Predpokladá však, že ak nebude prijateľná pre stranu, nebude prijateľná ani pre klub. Uviedla to vo štvrtok v parlamente pred rokovaním Republikovej rady SaS, ktorá má riešiť návrh na jej vylúčenie.

Situácia ju podľa jej slov mrzí, keďže strana sa podľa nej zmenila a „už nemá domov“. Myslí si, že návrh podal radový člen, no podľa nej sa tak stalo po dohode s predsedom Branislavom Gröhlingom. Výsledok je podľa nej vopred jasný, čo však nepovažuje za kritiku, ale za bežnú politickú prax.

Bittó Cigániková zároveň uviedla, že má podporu viacerých ľudí. Kontaktoval ju aj bývalý líder SaS Richard Sulík, ktorý sa jej snaží byť oporou. Podporu jej telefonicky vyjadril aj šéf mimoparlamentného hnutia Sme rodina Boris Kollár, o prípadnej spolupráci však zatiaľ nerokovali.

Návrh na jej vylúčenie je zdôvodnený dlhodobým poškodzovaním dobrého mena strany. Poslankyňa tvrdí, že dôvodom je jej kritika vedenia SaS.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Nová mapa pomoci: štát pridáva okresy aj peniaze pre regióny

Štát plánuje výrazne rozšíriť podporu najmenej rozvinutých regiónov. Minister investícií Samuel Migaľ (nominant Smeru) oznámil, že počet prioritných okresov sa zvýši z 19 na 30 a zároveň sa posilní financovanie o 2,3 milióna eur. Zmeny majú vstúpiť do platnosti koncom mesiaca po schválení novely vyhlášky.

Podľa rezortu ide o krok, ktorý má zlepšiť regionálnu politiku a priniesť konkrétne výsledky v oblastiach, ktoré dlhodobo zaostávajú. „Považujem to za dôležitý krok, ktorý dáva šancu väčšiemu počtu regiónov pripraviť projekty s reálnym významom pre ich budúcnosť,“ povedal.

Podpora sa bude týkať rôznych projektov – od základnej infraštruktúry, ako sú vodovody či kanalizácie, až po rozvoj cestovného ruchu a prípravu verejných investícií.

Novinkou je aj dôraz na menšie obce do 500 obyvateľov, ktoré budú môcť získať financie na projekty do 10-tisíc eur. Minister zároveň priznal, že aktuálna alokácia približne 13,8 milióna eur stále nestačí, a chce ju v budúcnosti výrazne navýšiť.

Zmeniť chcú aj spôsob prerozdeľovania peňazí. Väčší dôraz sa bude klásť na potreby jednotlivých regiónov, ktoré si budú môcť samy určovať priority.

(tasr, max)

Minúta  |  

Česko a Slovensko spájajú záchranky, cieľom je rýchla pomoc

Pacienti pri hraniciach Česka a Slovenska by mohli čoskoro pocítiť výrazné zlepšenie dostupnosti urgentnej zdravotnej starostlivosti. Česká Poslanecká snemovňa schválila medzinárodnú zmluvu, ktorá umožní záchranárom zasahovať aj na území susedného štátu. Po predchádzajúcom súhlase Senátu už dokument čaká len na podpis prezidenta.

Cieľom dohody je najmä skrátiť dojazdové časy v kritických situáciách, ako sú infarkt, mozgová príhoda či vážne úrazy. Podľa českého ministra zdravotníctva Adama Vojtěcha by o živote pacienta nemala rozhodovať hranica, ale rýchlosť poskytnutej pomoci. V praxi to znamená, že k zásahu vyrazí najbližšia dostupná záchranná služba bez ohľadu na štátnu príslušnosť.

Zmluva sa vzťahuje na pozemnú aj leteckú záchrannú službu a odstraňuje administratívne prekážky pri prekračovaní hraníc. Pacientov budú zároveň transportovať do najbližšieho vhodného zdravotníckeho zariadenia.

Spoluprácu budú koordinovať dispečingy v oboch krajinách, pričom na Slovensku sa dohoda týka štyroch krajov. Podobný model už Česko využíva napríklad s Nemeckom a Rakúskom.

(tasr, max)

Minúta  |  

Taliansko chce zasiahnuť v Hormuze, rozhodne ešte parlament

Pripravenosť zapojiť sa do medzinárodnej misie na zabezpečenie Hormuzského prielivu deklarovalo Taliansko. Náčelník štábu námorníctva Giuseppe Berutti Bergotto uviedol, že krajina môže vyslať až štyri plavidlá vrátane dvoch mínoloviek, eskortnej lode a logistického zabezpečenia.

Krok prichádza po rokovaniach európskych lídrov v Paríži, kde riešili ochranu lodnej dopravy po tom, čo bol prieliv počas konfliktu medzi USA, Izraelom a Iránom výrazne obmedzený. Cez Hormuzský prieliv pritom bežne prechádza približne 20 percent svetových dodávok ropy a plynu, čo z neho robí kritický bod pre globálnu ekonomiku.

Do operácie sa plánuje zapojiť viacero krajín vrátane Británie, Francúzska a Holandska. Talianske lode by mali vyplávať z prístavu La Spezia a do oblasti doraziť približne o štyri týždne.

Nasadenie však ešte musí schváliť taliansky parlament. Podľa ministra obrany Guida Crosetta je politický súhlas nevyhnutnou podmienkou účasti krajiny na misii.

(reuters, max)

Minúta  |  

Misia OSN v Libanone sa končí, v hre je nový model prítomnosti

Budúcnosť mierovej misie OSN v Libanone je otvorená. Šéf mierových operácií OSN Jean-Pierre Lacroix naznačil, že aj po skončení mandátu Dočasných síl OSN v Libanone (UNIFIL) na konci roka by mohli v krajine zostať. Ich prítomnosť by však pravdepodobne bola menšia a flexibilnejšia ako súčasná misia s viac ako 7-tisíc vojakmi.

Libanon podľa jeho slov jasne signalizuje záujem o pokračovanie medzinárodnej podpory, najmä vzhľadom na pretrvávajúce napätie s Izraelom.

Konflikt sa znovu vyostril po útokoch Hizballáhu na začiatku marca, pričom aj napriek prímeriu dochádza k sporadickým incidentom. Izraelské jednotky navyše kontrolujú časť územia na juhu Libanonu, čo situáciu ešte viac komplikuje.

UNIFIL má dlhodobo za úlohu monitorovať prímerie, podporovať libanonskú armádu a dohliadať na dodržiavanie zákazu držby nelegálnych zbraní. V uplynulých týždňoch si misia vyžiadala aj obete medzi mierovými vojakmi.

OSN zároveň čelí finančným problémom, ktoré ju nútia obmedzovať operácie. Lacroix upozornil, že škrty môžu ovplyvniť schopnosť organizácie chrániť civilistov a udržiavať stabilitu v konfliktných regiónoch.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.