Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Opozícia tlačí na vládu so záchranou ukrajinských detí

Opozičné strany v slovenskom parlamente spoločne predkladajú uznesenie, ktorým chcú vyzvať vládu na aktívnejší postoj k vojne na Ukrajine, konkrétne v otázke deportovaných detí. Navrhujú, aby sa Slovensko zapojilo do Medzinárodnej koalície pre návrat ukrajinských detí a zároveň sa pripojilo k Medzinárodnej reparačnej komisii.

Podľa opozičných poslancov je súčasný postoj vlády nedostatočný a Slovensko sa ním dostáva do izolácie v rámci Európskej únie. Z krajín Únie sa k tejto iniciatíve nepripojili už len Cyprus, Maďarsko a Slovensko. Poslanec Branislav Škripek (KDH) označil tento stav za „škandál a morálny pád“.

Na tlačovej konferencii okrem neho vystúpili aj poslankyne Lucia Plaváková (PS), Mária Kolíková (SaS), Anežka Škopová (Slovensko – Za ľudí), nezaradený poslanec Ľubomír Galko a europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann.

„Stojíme tu ako silný opozičný blok a vysielame jasný signál, že ochrana detí je najzásadnejšia téma. O to viac nás zaráža, že koalícia túto tému dlhodobo ignoruje, relativizuje ju alebo sa jej vyhýba, akoby nešlo o jednu z najvážnejších humanitárnych otázok dneška. Ak bolo 700-tisíc detí unesených z Ukrajiny do Ruska, je to strašné a nemôžeme sa tváriť, že sa nás to netýka,“ vyhlásila Kolíková.

(tasr, max)

Minúta  |  

Rusko čelí výpadkom internetu, Putin ich spája s hrozbou útokov

Ruský prezident Vladimir Putin obhajuje opakované výpadky internetu vo veľkých mestách tým, že ide o nevyhnutné opatrenie na ochranu bezpečnosti. Podľa jeho slov súvisia najmä s prevenciou teroristických útokov, pričom pripustil, že takéto hrozby sa nie vždy podarí včas zachytiť.

Zároveň uznal, že výpadky spôsobujú problémy v každodennom živote, najmä vo veľkých mestách.

Úrady v uplynulom období viackrát obmedzili mobilný internet, napríklad v Moskve, kde bol nedostupný takmer tri týždne. Dôvodom má byť aj obava, že ukrajinské drony by mohli využívať mobilné siete na navigáciu.

Tieto opatrenia však vyvolali kritiku zo strany podnikateľov, bankového sektora aj bežných občanov, keďže narúšajú fungovanie služieb, ako sú bankovníctvo či doprava.

Putin zároveň naznačil, že informovanie verejnosti o plánovaných výpadkoch vopred by mohlo byť rizikové, keďže by to mohli zneužiť „zločinci“. Napriek tomu vyzval bezpečnostné zložky a civilné orgány na lepšiu koordináciu a hľadanie riešení, ktoré zabezpečia fungovanie kľúčových služieb.

Podľa analytičky Tatiany Stanovojovej prezident síce priznáva nespokojnosť verejnosti, no zároveň legitimizuje postup bezpečnostných služieb.

(reuters, max)

Minúta  |  

Weber: EÚ môže ukončiť konanie proti Maďarsku

Po volebnej prehre premiéra Viktora Orbána môže Maďarsko dúfať v rýchle ukončenie právneho konania Európskej únie. Podľa agentúry DPA to povedal líder Európskej ľudovej strany (EPP) Manfred Weber.

V stredu uviedol, že podporuje prvé kroky k zastaveniu konania podľa článku 7. Táto procedúra, spustená v roku 2018 pre ohrozenie základných hodnôt a právneho štátu, mohla viesť až k strate hlasovacích práv krajiny.

Predseda EPP zdôraznil, že konanie bolo priamo spojené s Orbánovou politikou, zatiaľ čo nastupujúci premiér Péter Magyar z frakcie EPP sa jasne zaviazal k proeurópskemu smerovaniu a reformám. Weber tvrdí, že Európsky parlament musí tento nový kurz uznať a začať proces ukončovania sankčného mechanizmu.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Po odchode ministrov sa schyľuje v Rumunsku k pádu vlády

Rumunská vláda čelí vážnej kríze po tom, čo sedem ministrov zo strany Sociálni demokrati (PSD) odstúpilo z kabinetu premiéra Ilieho Bolojana. Tento krok pripravil vládu o parlamentnú väčšinu a otvoril cestu k možnému pádu koalície.

PSD pritom ešte nedávno podporovala vládne opatrenia, no zároveň kritizovala premiérove snahy o rozpočtové škrty, ktoré mali znížiť najvyšší deficit v Európskej únii.

Sociálni demokrati plánujú podať návrh na vyslovenie nedôvery a nevylučujú spoluprácu s pravicou, ktorá aktuálne vedie v prieskumoch. Premiér Bolojan však rezignáciu odmieta a avizoval, že dočasne nahradí odchádzajúcich ministrov.

Hrozí tak politický pat, ktorý môže trvať týždne či mesiace. Podľa dostupných informácií by takýto vývoj mohol ohroziť kreditný rating krajiny aj prístup k približne 27 miliardám eur z fondov Únie. Navyše komplikuje snahy o znižovanie deficitu a stabilizáciu verejných financií.

Na stredajších rokovaniach s rumunským centristickým prezidentom Nicusorom Danom všetky štyri strany v koalícii vylúčili spojenie síl s opozičnou pravicou, ale priznali, že sa nedohodli na žiadnom spôsobe ďalšieho fungovania spoločnej vlády.

(reuters, max)

Minúta  |  

Prieskum Ipsos: Matovič sa drží za PS, Smerom a Republikou

Najnovší prieskum agentúry Ipsos pre Denník N naznačuje zmenu rozloženia politických síl na Slovensku. Ak by sa parlamentné voľby konali v apríli, vyhralo by ich Progresívne Slovensko so ziskom 19,2 percenta hlasov. Na druhom mieste by skončil Smer s podporou 17,4 percenta, tretia by bola Republika (11,1 percenta).

Do parlamentu by sa dostalo celkovo osem strán. Okrem spomínaných by uspeli aj Hnutie Slovensko (9,4 percenta), SaS (8,3 percenta), KDH (7,1 percenta), Hlas (6,8 percenta) a Demokrati (šesť percent).

Naopak, mimo parlamentu by podľa prieskumu ostali Maďarská aliancia (štyri percentá), SNS (3,2 percenta) aj Sme rodina (2,8 percenta).

V prepočte na mandáty by Smer získal 31, Republika 20 a Hlas 12, čo by na väčšinu nestačilo. Zvyšné strany by však taktiež museli spojiť sily, keďže PS by získalo 34 kresiel, Hnutie Slovensko 16, SaS 15, KDH 12 a Demokrati 10 kresiel.

Prieskum realizovala agentúra v období od 17. do 22. apríla 2026 na vzorke 1 046 respondentov.

(max)

Minúta  |  

Cigániková nevie, či po prípadnom vylúčení z SaS skončí aj v klube

Poslankyňa SaS Jana Bittó Cigániková nevie, či ju v prípade vylúčenia zo strany vyradia aj z poslaneckého klubu. Predpokladá však, že ak nebude prijateľná pre stranu, nebude prijateľná ani pre klub. Uviedla to vo štvrtok v parlamente pred rokovaním Republikovej rady SaS, ktorá má riešiť návrh na jej vylúčenie.

Situácia ju podľa jej slov mrzí, keďže strana sa podľa nej zmenila a „už nemá domov“. Myslí si, že návrh podal radový člen, no podľa nej sa tak stalo po dohode s predsedom Branislavom Gröhlingom. Výsledok je podľa nej vopred jasný, čo však nepovažuje za kritiku, ale za bežnú politickú prax.

Bittó Cigániková zároveň uviedla, že má podporu viacerých ľudí. Kontaktoval ju aj bývalý líder SaS Richard Sulík, ktorý sa jej snaží byť oporou. Podporu jej telefonicky vyjadril aj šéf mimoparlamentného hnutia Sme rodina Boris Kollár, o prípadnej spolupráci však zatiaľ nerokovali.

Návrh na jej vylúčenie je zdôvodnený dlhodobým poškodzovaním dobrého mena strany. Poslankyňa tvrdí, že dôvodom je jej kritika vedenia SaS.

(tasr, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.