Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Moskva varuje krajiny pred jadrovou iniciatívou Macrona

Rusko ostro varovalo európske krajiny pred prijatím francúzskych strategických bombardérov schopných niesť jadrové zbrane. Podľa námestníka ruského ministra zahraničných vecí Alexandra Gruškova by sa takéto štáty v prípade konfliktu automaticky stali cieľom ruských útokov.

Moskva vníma iniciatívu francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona ako súčasť nebezpečného rozširovania jadrového potenciálu NATO.

Macron už skôr oznámil, že Francúzsko je pripravené diskutovať o dočasnom rozmiestnení svojich jadrových kapacít v partnerských krajinách Európy. Rokovania sa podľa dostupných informácií týkajú viacerých štátov vrátane Nemecka, Poľska alebo Dánska.

Paríž tým reaguje na rastúce bezpečnostné riziká a tlak na väčšiu obrannú autonómiu Európy.

Ruská strana však tvrdí, že takéto kroky skôr znižujú bezpečnosť európskych krajín, než ju posilňujú. „Je zrejmé, že naša armáda bude nútená venovať tejto otázke zvýšenú pozornosť v kontexte aktualizácie zoznamu prioritných cieľov v prípade rozsiahleho konfliktu,“ zhodnotil Gruško.

Situácia prichádza v čase, keď globálny systém kontroly jadrových zbraní oslabuje – posledná zmluva medzi USA a Ruskom vypršala a napätie rastie aj pre vojnu na Ukrajine. NATO zároveň vyzýva Rusko a Čínu na väčšiu transparentnosť v oblasti jadrových kapacít.

(reuters, max)

Minúta  |  

Opozícia tlačí na vládu so záchranou ukrajinských detí

Opozičné strany v slovenskom parlamente spoločne predkladajú uznesenie, ktorým chcú vyzvať vládu na aktívnejší postoj k vojne na Ukrajine, konkrétne v otázke deportovaných detí. Navrhujú, aby sa Slovensko zapojilo do Medzinárodnej koalície pre návrat ukrajinských detí a zároveň sa pripojilo k Medzinárodnej reparačnej komisii.

Podľa opozičných poslancov je súčasný postoj vlády nedostatočný a Slovensko sa ním dostáva do izolácie v rámci Európskej únie. Z krajín Únie sa k tejto iniciatíve nepripojili už len Cyprus, Maďarsko a Slovensko. Poslanec Branislav Škripek (KDH) označil tento stav za „škandál a morálny pád“.

Na tlačovej konferencii okrem neho vystúpili aj poslankyne Lucia Plaváková (PS), Mária Kolíková (SaS), Anežka Škopová (Slovensko – Za ľudí), nezaradený poslanec Ľubomír Galko a europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann.

„Stojíme tu ako silný opozičný blok a vysielame jasný signál, že ochrana detí je najzásadnejšia téma. O to viac nás zaráža, že koalícia túto tému dlhodobo ignoruje, relativizuje ju alebo sa jej vyhýba, akoby nešlo o jednu z najvážnejších humanitárnych otázok dneška. Ak bolo 700-tisíc detí unesených z Ukrajiny do Ruska, je to strašné a nemôžeme sa tváriť, že sa nás to netýka,“ vyhlásila Kolíková.

(tasr, max)

Minúta  |  

Rusko čelí výpadkom internetu, Putin ich spája s hrozbou útokov

Ruský prezident Vladimir Putin obhajuje opakované výpadky internetu vo veľkých mestách tým, že ide o nevyhnutné opatrenie na ochranu bezpečnosti. Podľa jeho slov súvisia najmä s prevenciou teroristických útokov, pričom pripustil, že takéto hrozby sa nie vždy podarí včas zachytiť.

Zároveň uznal, že výpadky spôsobujú problémy v každodennom živote, najmä vo veľkých mestách.

Úrady v uplynulom období viackrát obmedzili mobilný internet, napríklad v Moskve, kde bol nedostupný takmer tri týždne. Dôvodom má byť aj obava, že ukrajinské drony by mohli využívať mobilné siete na navigáciu.

Tieto opatrenia však vyvolali kritiku zo strany podnikateľov, bankového sektora aj bežných občanov, keďže narúšajú fungovanie služieb, ako sú bankovníctvo či doprava.

Putin zároveň naznačil, že informovanie verejnosti o plánovaných výpadkoch vopred by mohlo byť rizikové, keďže by to mohli zneužiť „zločinci“. Napriek tomu vyzval bezpečnostné zložky a civilné orgány na lepšiu koordináciu a hľadanie riešení, ktoré zabezpečia fungovanie kľúčových služieb.

Podľa analytičky Tatiany Stanovojovej prezident síce priznáva nespokojnosť verejnosti, no zároveň legitimizuje postup bezpečnostných služieb.

(reuters, max)

Minúta  |  

Weber: EÚ môže ukončiť konanie proti Maďarsku

Po volebnej prehre premiéra Viktora Orbána môže Maďarsko dúfať v rýchle ukončenie právneho konania Európskej únie. Podľa agentúry DPA to povedal líder Európskej ľudovej strany (EPP) Manfred Weber.

V stredu uviedol, že podporuje prvé kroky k zastaveniu konania podľa článku 7. Táto procedúra, spustená v roku 2018 pre ohrozenie základných hodnôt a právneho štátu, mohla viesť až k strate hlasovacích práv krajiny.

Predseda EPP zdôraznil, že konanie bolo priamo spojené s Orbánovou politikou, zatiaľ čo nastupujúci premiér Péter Magyar z frakcie EPP sa jasne zaviazal k proeurópskemu smerovaniu a reformám. Weber tvrdí, že Európsky parlament musí tento nový kurz uznať a začať proces ukončovania sankčného mechanizmu.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Po odchode ministrov sa schyľuje v Rumunsku k pádu vlády

Rumunská vláda čelí vážnej kríze po tom, čo sedem ministrov zo strany Sociálni demokrati (PSD) odstúpilo z kabinetu premiéra Ilieho Bolojana. Tento krok pripravil vládu o parlamentnú väčšinu a otvoril cestu k možnému pádu koalície.

PSD pritom ešte nedávno podporovala vládne opatrenia, no zároveň kritizovala premiérove snahy o rozpočtové škrty, ktoré mali znížiť najvyšší deficit v Európskej únii.

Sociálni demokrati plánujú podať návrh na vyslovenie nedôvery a nevylučujú spoluprácu s pravicou, ktorá aktuálne vedie v prieskumoch. Premiér Bolojan však rezignáciu odmieta a avizoval, že dočasne nahradí odchádzajúcich ministrov.

Hrozí tak politický pat, ktorý môže trvať týždne či mesiace. Podľa dostupných informácií by takýto vývoj mohol ohroziť kreditný rating krajiny aj prístup k približne 27 miliardám eur z fondov Únie. Navyše komplikuje snahy o znižovanie deficitu a stabilizáciu verejných financií.

Na stredajších rokovaniach s rumunským centristickým prezidentom Nicusorom Danom všetky štyri strany v koalícii vylúčili spojenie síl s opozičnou pravicou, ale priznali, že sa nedohodli na žiadnom spôsobe ďalšieho fungovania spoločnej vlády.

(reuters, max)

Minúta  |  

Prieskum Ipsos: Matovič sa drží za PS, Smerom a Republikou

Najnovší prieskum agentúry Ipsos pre Denník N naznačuje zmenu rozloženia politických síl na Slovensku. Ak by sa parlamentné voľby konali v apríli, vyhralo by ich Progresívne Slovensko so ziskom 19,2 percenta hlasov. Na druhom mieste by skončil Smer s podporou 17,4 percenta, tretia by bola Republika (11,1 percenta).

Do parlamentu by sa dostalo celkovo osem strán. Okrem spomínaných by uspeli aj Hnutie Slovensko (9,4 percenta), SaS (8,3 percenta), KDH (7,1 percenta), Hlas (6,8 percenta) a Demokrati (šesť percent).

Naopak, mimo parlamentu by podľa prieskumu ostali Maďarská aliancia (štyri percentá), SNS (3,2 percenta) aj Sme rodina (2,8 percenta).

V prepočte na mandáty by Smer získal 31, Republika 20 a Hlas 12, čo by na väčšinu nestačilo. Zvyšné strany by však taktiež museli spojiť sily, keďže PS by získalo 34 kresiel, Hnutie Slovensko 16, SaS 15, KDH 12 a Demokrati 10 kresiel.

Prieskum realizovala agentúra v období od 17. do 22. apríla 2026 na vzorke 1 046 respondentov.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.