Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nórsko chce zakázať sociálne siete pre deti do 16 rokov

Nórsko plánuje zaviesť zákaz používania sociálnych sietí pre deti mladšie ako 16 rokov. Vláda chce návrh zákona predložiť parlamentu do konca roka 2026, pričom technologické firmy by niesli zodpovednosť za overovanie veku používateľov.

Premiér Jonas Gahr Støre zdôraznil, že cieľom je ochrániť detstvo pred nadmerným vplyvom digitálneho sveta. Podľa neho by deti mali mať priestor na hry, priateľstvá a bežný život bez dominancie algoritmov a obrazoviek.

Nórsko sa týmto krokom pridáva k širšiemu európskemu trendu regulácie sociálnych sietí, ktorý nabral na sile po tom, čo Austrália zaviedla podobný zákaz ako prvá na svete.

Zatiaľ nie je jasné, ktorých konkrétnych platforiem sa opatrenie dotkne, no v iných krajinách ide napríklad o Facebook, Instagram či TikTok.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Rusko tvrdí, že zmarilo útok na Roskomnadzor, podozrieva Ukrajincov

Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) oznámila, že zabránila plánovanému bombovému útoku na vysokých predstaviteľov úradu Roskomnadzor, ktorý dohliada na telekomunikácie.

Podľa agentúry Interfax mala skupina pripraviť útok pomocou výbušného zariadenia umiestneného vo vozidle.

FSB informovala, že vodca skupiny bol počas zásahu zastrelený, keď kládol odpor pri zatýkaní, a ďalších sedem osôb zadržali.

Dodala, že pri domových prehliadkach jej bezpečnostné zložky objavili prepojenia na ukrajinské polovojenské jednotky. Incident sa podľa dostupných informácií odohral ešte 18. apríla 2026.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Najsilnejšie El Niño za dekádu? Poškodí najmä úrodu

Predpovede naznačujú, že v druhej polovici roka 2026 by sa mohol objaviť najsilnejší jav El Niño za poslednú dekádu, ktorý prinesie do Ázie horúce a suché počasie.

Podľa meteorológov existuje vysoká pravdepodobnosť jeho vzniku už počas leta a jeho vplyv môže pretrvať až do konca roka. Najviac ohrozené sú India, Austrália a krajiny juhovýchodnej Ázie, kde už teraz pociťujú nedostatok zrážok.

Sucho môže výrazne znížiť úrodu ryže, pšenice, palmového oleja či sóje. Situáciu navyše komplikuje nedostatok hnojív a vysoké ceny palív v dôsledku konfliktu s Iránom, ktorý narušil dôležité obchodné trasy.

Kombinácia nepriaznivého počasia a drahých vstupov tak vytvára tlak na farmárov a globálne potravinové dodávky. Hoci v Amerike a Európe môže El Niño priniesť viac zrážok, ani tam nie sú riziká zanedbateľné.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Trump chce pozvať Putina na samit G20 v Miami

Americký prezident Donald Trump podľa denníka Washington Post plánuje pozvať ruského prezidenta Vladimira Putina na samit G20, ktorý sa má konať v decembri v Miami. O zámere informovali predstavitelia administratívy.

Trump následne novinárom v Oválnej pracovni povedal, že účasť Putina by mohla byť „užitočná“, najmä z pohľadu medzinárodného dialógu.

Zároveň však pripustil, že je málo pravdepodobné, že by ruský líder pozvanie prijal. Podľa jeho slov sám pochybuje o tom, že Putin do USA pricestuje.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Nálezy pri hore Ararat podporujú tézu o existencii Noemovej archy

Výskumník Andrew Jones tvrdí, že nové nálezy z tureckej hory Ararat by mohli podporiť teóriu o existencii Noemovej archy, informuje web GB News.

Skúmaná skalná formácia, známa už od roku 1959, má tvar lode a jej rozmery približne zodpovedajú tvrdeniam z Biblie. Pomocou georadaru výskumníci identifikovali podzemné štruktúry pripomínajúce tunely a centrálnu dutinu, čo podľa Jonesa zodpovedá biblickému opisu viacpodlažnej lode.

Výskumný tím zároveň analyzoval vzorky pôdy, pričom zistil výrazne vyšší obsah organických látok a draslíka vo vnútri formácie.

To by podľa nich mohlo naznačovať rozklad dávnej drevenej konštrukcie. Objavené morské fosílie vo vysokých nadmorských výškach interpretujú ako možný dôkaz dávnej záplavy. Odborníci však upozorňujú, že existujú aj bežnejšie vedecké vysvetlenia, napríklad geologické procesy zdvíhajúce morské dno.

(mja)

Minúta  |  

Ukrajina nasadzuje nové drony, zasiahnu ciele na tisíce kilometrov

Ukrajina predstavila novú generáciu stíhacích dronov, ktoré dokážu zasahovať ciele na vzdialenosť stoviek až tisícov kilometrov. Minister obrany Mychajlo Fedorov hovorí o zásadnom posune v protivzdušnej obrane, ktorý umožňuje operovať bez priameho rizika pre obsluhu a bez viazanosti na frontovú líniu. Podľa jeho slov ide o unikátny systém, ktorý Ukrajina ako prvá krajina systematicky zavádza.

Technologický pokrok prichádza v čase pokračujúcich útokov Ruska, ktoré aj po rokoch vojny využíva rakety a drony vo veľkom rozsahu.

Pri nedávnom masívnom útoku protivzdušná obrana zneškodnila stovky cieľov, no niektoré napriek tomu zasiahli územie a spôsobili obete.

Ukrajina zároveň výrazne zvyšuje domácu produkciu bezpilotných systémov a rozvíja spoluprácu so zahraničnými partnermi. Pomoc ponúka aj krajinám Blízkeho východu, čo naznačuje širší export technologických riešení.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.