Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kallasová: Bez jadrových expertov hrozí slabá dohoda s Iránom

Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová varuje, že rokovania s Iránom musia zahŕňať jadrových expertov, inak hrozí slabšia dohoda než pôvodná jadrová dohoda JCPOA.

Podľa nej by úzko zamerané rokovania bez odborníkov mohli viesť k neefektívnym výsledkom, ktoré nezabezpečia dostatočnú kontrolu nad iránskym jadrovým programom.

Zároveň upozornila, že diskusia by nemala zostať len pri jadrovej otázke. Dôležité je riešiť aj širšie bezpečnostné témy, ako sú raketové programy, podpora spojeneckých ozbrojených skupín alebo hybridné a kybernetické aktivity Iránu v Európe.

Kallasová tak naznačuje, že komplexný prístup je kľúčový pre stabilitu regiónu. V opačnom prípade by podľa nej mohla vzniknúť situácia, v ktorej by bol Irán ešte väčšou bezpečnostnou hrozbou ako doteraz.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Fico varuje pred dôsledkami cien energií a navrhuje riešenia

Premiér Robert Fico (Smer) na sociálnych sieťach zverejnil video zo samitu EÚ a upozornil na prehlbujúcu sa energetickú krízu, ktorú podľa neho spôsobuje vojnový konflikt na Blízkom východe.

Varoval, že vysoké ceny energií budú mať negatívny dosah na infláciu aj hospodársky rast, a kritizoval nedostatok rýchlych riešení na úrovni Európskej únie.

Fico zároveň zdôraznil, že Slovensko nepodporilo 90-miliardovú pôžičku pre Ukrajinu a za kľúčový úspech považuje skôr obnovenie ropovodu Družba.

Navrhol viacero opatrení vrátane oddelenia cien elektriny od plynu, úprav systému emisných povoleniek či využitia nevyčerpaných eurofondov na podporu priemyslu. „Pri systéme ETS vláda SR tvrdí, že zavedenie tohto systému prichádza v najnevhodnejší čas a že pri súčasných ekonomických a sociálnych podmienkach budú negatívne dosahy znásobené. Budeme preto žiadať odloženie realizácie systému ETS2 minimálne do roku 2030,“ spresnil premiér.

„V systéme obchodovania s emisnými povolenkami by mala pokračovať možnosť prideľovania bezplatných emisných povoleniek, a to predovšetkým pre energeticky náročné odvetvia,“ povedal predseda vlády.

Podľa premiéra EÚ zaostáva v konkurencieschopnosti a prenáša záťaž na národné rozpočty. Vláda preto pripravuje vlastný balík opatrení na podporu ekonomiky a posilnenie podnikateľského prostredia.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Izraelskí vojaci údajne v Libanone rabovali civilný majetok

Izraelskí vojaci mali podľa výpovedí pre denník Haaretz vo veľkom rozsahu rabovať civilný majetok v južnom Libanone. Svedectvá hovoria o krádežiach motocyklov, televízorov či nábytku, ktoré sa podľa vojakov stali bežnou praxou. Problém má byť známy aj veliteľom, no často zostáva bez reálnych disciplinárnych následkov.

Izraelská armáda (IDF) reagovala, že takéto konanie prísne zakazuje a v prípade dôkazov podniká kroky vrátane vyšetrovania.

Náčelník generálneho štábu nariadil vojenskej polícii začať vyšetrovanie a posilniť kontroly na hraniciach. Podľa vojakov však slabé presadzovanie pravidiel vedie k šíreniu tohto javu.

Niektorí ho taktiež spájajú s dlhodobým nasadením rezervistov a zníženou disciplínou. Situáciu ovplyvňuje aj fakt, že jednotky často operujú v opustených oblastiach bez intenzívnych bojov.

(mja)

Minúta  |  

Demokrati: Upratovačky prišli o prácu a štát platí firmu za 11 miliónov

Mimoparlamentní Demokrati obvinili ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas), že po zrušení pracovných miest na ministerstve prišlo o prácu najmenej 150 upratovačiek, pričom ich mala nahradiť súkromná firma Slow Clean.

Ministerstvo podľa strany tvrdilo, že ide o šetrenie, no rámcové zmluvy majú hodnotu viac ako 11 miliónov eur a služby majú byť podľa viacerých podnetov horšie ako predtým.

Demokrati hovoria o podozreniach z práce načierno, vyplácania v hotovosti, nedostatočného upratovania policajných staníc a ponúk, aby si priestory za drobné upratovali samotní policajti či zamestnanci rezortu.

Zároveň sa pýtajú, aké väzby má minister na podnikateľa Martina Borguľu, ktorého meno spájajú s upratovacím biznisom.

Strana vyzýva Inšpektorát práce aj ministerstvo vnútra na kontrolu zmlúv, kvality služieb a zamestnávania pracovníkov.

Minúta  |  

SaS vyzýva Súdnu radu: Vláda útočí na sudcov, treba zasiahnuť

Opozičná strana SaS vyzvala Súdnu radu SR, aby sa postavila proti útokom predstaviteľov vlády na sudcov. Poslankyňa Mária Kolíková poukázala na viacero prípadov, ktoré podľa nej spochybňujú nezávislosť justície.

Spomenula napríklad disciplinárny podnet ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer) na sudcu Michala Kubiša či avizované trestné oznámenie na sudkyňu Pamelu Záleskú.

Kolíková pripomenula, že Najvyšší správny súd podnet voči Kubišovi zamietol a zdôraznil, že sudcov nemožno preverovať na základe dávnych osobných kontaktov. Kritizovala aj výroky ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas), ktorý podľa nej verejne vyzýval na disciplinárne a trestné stíhanie sudcu.

Opozícia zároveň upozornila na útoky voči ďalším predstaviteľom súdnictva vrátane predsedu Ústavného súdu. Podľa SaS ide o bezprecedentný tlak na justíciu, ktorý by mala Súdna rada jednoznačne odsúdiť.

(tasr, mja)

Minúta  |  

EÚ pripravuje plán reakcie na vojenské hrozby mimo NATO

Lídri Európskej únie požiadali o vypracovanie konkrétneho plánu, ako by fungovala doložka vzájomnej pomoci podľa článku 42.7. Impulzom sú rastúce pochybnosti o záväzkoch USA v NATO, najmä po kritike Donalda Trumpa a jeho sporoch so spojencami.

Na rozdiel od známeho článku 5 NATO nemá európska doložka jasne definované mechanizmy ani vojenské štruktúry.

Použili ju len raz – po teroristických útokoch vo Francúzsku v roku 2015. Teraz chce EÚ pripraviť scenáre reakcie na rôzne hrozby vrátane hybridných či konvenčných útokov.

Téma rezonuje aj po nedávnom incidente na Cypre, kde dron zasiahol britskú základňu. Niektoré krajiny však zdôrazňujú, že NATO musí zostať základom kolektívnej obrany.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.