Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Demokrati: Upratovačky prišli o prácu a štát platí firmu za 11 miliónov

Mimoparlamentní Demokrati obvinili ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas), že po zrušení pracovných miest na ministerstve prišlo o prácu najmenej 150 upratovačiek, pričom ich mala nahradiť súkromná firma Slow Clean.

Ministerstvo podľa strany tvrdilo, že ide o šetrenie, no rámcové zmluvy majú hodnotu viac ako 11 miliónov eur a služby majú byť podľa viacerých podnetov horšie ako predtým.

Demokrati hovoria o podozreniach z práce načierno, vyplácania v hotovosti, nedostatočného upratovania policajných staníc a ponúk, aby si priestory za drobné upratovali samotní policajti či zamestnanci rezortu.

Zároveň sa pýtajú, aké väzby má minister na podnikateľa Martina Borguľu, ktorého meno spájajú s upratovacím biznisom.

Strana vyzýva Inšpektorát práce aj ministerstvo vnútra na kontrolu zmlúv, kvality služieb a zamestnávania pracovníkov.

Minúta  |  

SaS vyzýva Súdnu radu: Vláda útočí na sudcov, treba zasiahnuť

Opozičná strana SaS vyzvala Súdnu radu SR, aby sa postavila proti útokom predstaviteľov vlády na sudcov. Poslankyňa Mária Kolíková poukázala na viacero prípadov, ktoré podľa nej spochybňujú nezávislosť justície.

Spomenula napríklad disciplinárny podnet ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer) na sudcu Michala Kubiša či avizované trestné oznámenie na sudkyňu Pamelu Záleskú.

Kolíková pripomenula, že Najvyšší správny súd podnet voči Kubišovi zamietol a zdôraznil, že sudcov nemožno preverovať na základe dávnych osobných kontaktov. Kritizovala aj výroky ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas), ktorý podľa nej verejne vyzýval na disciplinárne a trestné stíhanie sudcu.

Opozícia zároveň upozornila na útoky voči ďalším predstaviteľom súdnictva vrátane predsedu Ústavného súdu. Podľa SaS ide o bezprecedentný tlak na justíciu, ktorý by mala Súdna rada jednoznačne odsúdiť.

(tasr, mja)

Minúta  |  

EÚ pripravuje plán reakcie na vojenské hrozby mimo NATO

Lídri Európskej únie požiadali o vypracovanie konkrétneho plánu, ako by fungovala doložka vzájomnej pomoci podľa článku 42.7. Impulzom sú rastúce pochybnosti o záväzkoch USA v NATO, najmä po kritike Donalda Trumpa a jeho sporoch so spojencami.

Na rozdiel od známeho článku 5 NATO nemá európska doložka jasne definované mechanizmy ani vojenské štruktúry.

Použili ju len raz – po teroristických útokoch vo Francúzsku v roku 2015. Teraz chce EÚ pripraviť scenáre reakcie na rôzne hrozby vrátane hybridných či konvenčných útokov.

Téma rezonuje aj po nedávnom incidente na Cypre, kde dron zasiahol britskú základňu. Niektoré krajiny však zdôrazňujú, že NATO musí zostať základom kolektívnej obrany.

(reuters, mja)

Minúta  |  

USA zadržali tanker, Irán vyberá poplatky za plavbu cez Hormuz

Napätie medzi USA a Iránom v oblasti Hormuzského prielivu sa ďalej stupňuje, pričom obe strany pokračujú v zadržiavaní lodí, informuje portál Euronews.

Americká armáda najnovšie zadržala ropný tanker Majestic X v Indickom oceáne pre podozrenie z pašovania iránskej ropy v rozpore so sankciami. Krok nasledoval po tom, čo Irán deň predtým zaútočil na tri nákladné lode a dve z nich zadržal.

Teherán označil americkú námornú blokádu za porušenie prímeria a tvrdí, že začal vyberať poplatky za prechod cez prieliv.

Iránski predstavitelia zároveň podmieňujú obnovenie rokovaní zrušením blokády.

(mja)

Minúta  |  

Návrh na odvolávanie Šutaja Eštoka presunuli na ďalšiu schôdzu

Mimoriadna schôdza Národnej rady SR k odvolaniu ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) sa ani na druhý pokus nepodarilo otvoriť pre nedostatok poslancov.

V rokovacej sále sa prezentovalo len 50 zákonodarcov, čo nestačilo na uznášaniaschopnosť. Návrh opozície tak presunuli na ďalšiu schôdzu naplánovanú na koniec mája.

Opozičné strany na čele s SaS odôvodňujú snahu o odvolanie ministra viacerými krokmi rezortu, ktoré podľa nich vyvolávajú pochybnosti o fungovaní právneho štátu, stabilite polície či dôvere verejnosti v bezpečnostné zložky.

Minister Šutaj Eštok kritiku odmieta a tvrdí, že opozícia neprichádza s reálnymi riešeniami. Zároveň jej vyčíta aj predchádzajúci prístup k nelegálnej migrácii.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Nórsko chce zakázať sociálne siete pre deti do 16 rokov

Nórsko plánuje zaviesť zákaz používania sociálnych sietí pre deti mladšie ako 16 rokov. Vláda chce návrh zákona predložiť parlamentu do konca roka 2026, pričom technologické firmy by niesli zodpovednosť za overovanie veku používateľov.

Premiér Jonas Gahr Støre zdôraznil, že cieľom je ochrániť detstvo pred nadmerným vplyvom digitálneho sveta. Podľa neho by deti mali mať priestor na hry, priateľstvá a bežný život bez dominancie algoritmov a obrazoviek.

Nórsko sa týmto krokom pridáva k širšiemu európskemu trendu regulácie sociálnych sietí, ktorý nabral na sile po tom, čo Austrália zaviedla podobný zákaz ako prvá na svete.

Zatiaľ nie je jasné, ktorých konkrétnych platforiem sa opatrenie dotkne, no v iných krajinách ide napríklad o Facebook, Instagram či TikTok.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.