Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Štyri krajiny varujú pred novou migračnou vlnou do Európy

Cyprus, Grécko, Malta a Taliansko upozornili na riziko novej migračnej vlny do Európy v dôsledku konfliktu na Blízkom východe.

Na okraj samitu EÚ na Cypre lídri týchto krajín diskutovali o opatreniach, ktoré by mali zabrániť opakovaniu krízy z roku 2015.

V spoločnom vyhlásení zdôraznili potrebu diplomatického riešenia konfliktu, keďže práve nestabilita v regióne je hlavným spúšťačom migrácie.

Zároveň poukázali na svoju zraniteľnú pozíciu ako štátov na vonkajších hraniciach Únie, ktoré čelia najväčšiemu tlaku. Krajiny sa zhodli aj na potrebe lepšej koordinácie v rámci EÚ a efektívnejšieho riadenia hraníc.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Merz príde na Slovensko, Fico hovorí o kľúčovej návšteve

Nemecký spolkový kancelár Friedrich Merz by mal navštíviť Slovensko do konca mája, oznámil v piatok na neformálnom samite EÚ v cyperskej Nikózii predseda vlády SR Robert Fico (Smer). Presný termín zatiaľ neuviedol.

Fico zdôraznil, že s nemeckým kancelárom má na viaceré témy, vrátane automobilového priemyslu, podobné názory. Oznámenie návštevy označil za veľmi dôležité pre bilaterálne vzťahy, ako aj pre celú Európsku úniu.

Slovenský premiér telefonoval s Merzom už v januári. Vtedy vyjadril nádej, že nemecký kancelár čoskoro príde na Slovensko.

Na Slovensku podľa Fica pôsobí niekoľko stoviek nemeckých firiem a slovenská ekonomika je vzhľadom na vysokú koncentráciu výroby áut mimoriadne závislá od hospodárskeho vývoja v Nemecku.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Samosprávy: bez zmeny dlhovej brzdy hrozí kolaps služieb

Združenia samospráv SK8, ZMOS a ÚMS vyzvali poslancov parlamentu na rýchlu zmenu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Tvrdia, že súčasné nastavenie dlhovej brzdy im znemožní zostaviť rozpočty na roky 2027 až 2029 a môže ohroziť základné služby pre obyvateľov.

Problémom sú najmä sankčné mechanizmy, ktoré sa podľa nich na samosprávy uplatňujú neprimerane, hoci tvoria len malé percento verejného dlhu.

Predstavitelia samospráv zdôrazňujú, že nechcú výnimky, ale spravodlivejšie pravidlá. Upozorňujú, že obce a kraje nemôžu vytvárať deficit, no napriek tomu čelia prísnym obmedzeniam, ktoré im bránia investovať či využívať vlastné rezervy.

Bez zmeny zákona hrozí podľa nich obmedzenie čerpania eurofondov a zastavenie projektov v oblasti infraštruktúry, školstva či sociálnych služieb. Očakávajú preto politickú dohodu naprieč parlamentom.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Návrat leteckej linky Bratislava – Praha je po rokoch opäť v hre

Slovensko a Česko zvažujú obnovenie pravidelného leteckého spojenia medzi Bratislavou a Prahou, ktoré bolo zrušené v roku 2019 pre nízku ekonomickú efektívnosť.

Ministri dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru) a Ivan Bednárik sa dohodli, že možnosti linky posúdia najmä z hľadiska dopytu a finančnej udržateľnosti.

Obaja sa zhodujú, že spojenie by mohlo zlepšiť mobilitu medzi krajinami, no jeho návrat bude závisieť od záujmu dopravcov. Ráž pripustil aj možnosť podpory vo verejnom záujme, podobne ako pri linke Bratislava – Košice.

Bednárik poukázal na úspešné spojenie Prahy s Viedňou, čo naznačuje, že podobná linka by mohla mať potenciál aj medzi Bratislavou a Prahou. Projekt však zatiaľ zostáva v rovine úvah a analýz.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Kallasová: Bez jadrových expertov hrozí slabá dohoda s Iránom

Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová varuje, že rokovania s Iránom musia zahŕňať jadrových expertov, inak hrozí slabšia dohoda než pôvodná jadrová dohoda JCPOA.

Podľa nej by úzko zamerané rokovania bez odborníkov mohli viesť k neefektívnym výsledkom, ktoré nezabezpečia dostatočnú kontrolu nad iránskym jadrovým programom.

Zároveň upozornila, že diskusia by nemala zostať len pri jadrovej otázke. Dôležité je riešiť aj širšie bezpečnostné témy, ako sú raketové programy, podpora spojeneckých ozbrojených skupín alebo hybridné a kybernetické aktivity Iránu v Európe.

Kallasová tak naznačuje, že komplexný prístup je kľúčový pre stabilitu regiónu. V opačnom prípade by podľa nej mohla vzniknúť situácia, v ktorej by bol Irán ešte väčšou bezpečnostnou hrozbou ako doteraz.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Fico varuje pred dôsledkami cien energií a navrhuje riešenia

Premiér Robert Fico (Smer) na sociálnych sieťach zverejnil video zo samitu EÚ a upozornil na prehlbujúcu sa energetickú krízu, ktorú podľa neho spôsobuje vojnový konflikt na Blízkom východe.

Varoval, že vysoké ceny energií budú mať negatívny dosah na infláciu aj hospodársky rast, a kritizoval nedostatok rýchlych riešení na úrovni Európskej únie.

Fico zároveň zdôraznil, že Slovensko nepodporilo 90-miliardovú pôžičku pre Ukrajinu a za kľúčový úspech považuje skôr obnovenie ropovodu Družba.

Navrhol viacero opatrení vrátane oddelenia cien elektriny od plynu, úprav systému emisných povoleniek či využitia nevyčerpaných eurofondov na podporu priemyslu. „Pri systéme ETS vláda SR tvrdí, že zavedenie tohto systému prichádza v najnevhodnejší čas a že pri súčasných ekonomických a sociálnych podmienkach budú negatívne dosahy znásobené. Budeme preto žiadať odloženie realizácie systému ETS2 minimálne do roku 2030,“ spresnil premiér.

„V systéme obchodovania s emisnými povolenkami by mala pokračovať možnosť prideľovania bezplatných emisných povoleniek, a to predovšetkým pre energeticky náročné odvetvia,“ povedal predseda vlády.

Podľa premiéra EÚ zaostáva v konkurencieschopnosti a prenáša záťaž na národné rozpočty. Vláda preto pripravuje vlastný balík opatrení na podporu ekonomiky a posilnenie podnikateľského prostredia.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.