Preskočiť na obsah
  |  

Slovenskí farmári dostanú od EÚ milióny po epidémii SLAK

Európska komisia schválila mimoriadnu finančnú pomoc vo výške 2,1 milióna eur pre slovenských chovateľov, ktorých zasiahla epidémia slintačky a krívačky v roku 2025. Podpora sa týka najmä sektora mlieka a bravčového mäsa, ktorý utrpel výrazné straty v dôsledku prísnych opatrení proti šíreniu nákazy.

Farmári čelili obmedzeniam pohybu zvierat, predĺženému výkrmu aj oneskorenému chovu, čo negatívne ovplyvnilo ich príjmy. Finančná pomoc má tieto straty čiastočne kompenzovať a zabezpečiť stabilitu sektora.

Komisia zároveň ocenila rýchlu reakciu Slovenska pri zvládaní epidémie. Platby musia byť vyplatené najneskôr do konca septembra 2026.

Podľa Komisie ide o dôkaz, že Únia chce podporiť poľnohospodárov v situáciách, ktoré sami nedokážu ovplyvniť.

(tasr, mja)

  |  

Štyri krajiny varujú pred novou migračnou vlnou do Európy

Cyprus, Grécko, Malta a Taliansko upozornili na riziko novej migračnej vlny do Európy v dôsledku konfliktu na Blízkom východe.

Na okraj samitu EÚ na Cypre lídri týchto krajín diskutovali o opatreniach, ktoré by mali zabrániť opakovaniu krízy z roku 2015.

V spoločnom vyhlásení zdôraznili potrebu diplomatického riešenia konfliktu, keďže práve nestabilita v regióne je hlavným spúšťačom migrácie.

Zároveň poukázali na svoju zraniteľnú pozíciu ako štátov na vonkajších hraniciach Únie, ktoré čelia najväčšiemu tlaku. Krajiny sa zhodli aj na potrebe lepšej koordinácie v rámci EÚ a efektívnejšieho riadenia hraníc.

(tasr, mja)

  |  

Merz príde na Slovensko, Fico hovorí o kľúčovej návšteve

Nemecký spolkový kancelár Friedrich Merz by mal navštíviť Slovensko do konca mája, oznámil v piatok na neformálnom samite EÚ v cyperskej Nikózii predseda vlády SR Robert Fico (Smer). Presný termín zatiaľ neuviedol.

Fico zdôraznil, že s nemeckým kancelárom má na viaceré témy, vrátane automobilového priemyslu, podobné názory. Oznámenie návštevy označil za veľmi dôležité pre bilaterálne vzťahy, ako aj pre celú Európsku úniu.

Slovenský premiér telefonoval s Merzom už v januári. Vtedy vyjadril nádej, že nemecký kancelár čoskoro príde na Slovensko.

Na Slovensku podľa Fica pôsobí niekoľko stoviek nemeckých firiem a slovenská ekonomika je vzhľadom na vysokú koncentráciu výroby áut mimoriadne závislá od hospodárskeho vývoja v Nemecku.

(tasr, mja)

  |  

Samosprávy: bez zmeny dlhovej brzdy hrozí kolaps služieb

Združenia samospráv SK8, ZMOS a ÚMS vyzvali poslancov parlamentu na rýchlu zmenu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Tvrdia, že súčasné nastavenie dlhovej brzdy im znemožní zostaviť rozpočty na roky 2027 až 2029 a môže ohroziť základné služby pre obyvateľov.

Problémom sú najmä sankčné mechanizmy, ktoré sa podľa nich na samosprávy uplatňujú neprimerane, hoci tvoria len malé percento verejného dlhu.

Predstavitelia samospráv zdôrazňujú, že nechcú výnimky, ale spravodlivejšie pravidlá. Upozorňujú, že obce a kraje nemôžu vytvárať deficit, no napriek tomu čelia prísnym obmedzeniam, ktoré im bránia investovať či využívať vlastné rezervy.

Bez zmeny zákona hrozí podľa nich obmedzenie čerpania eurofondov a zastavenie projektov v oblasti infraštruktúry, školstva či sociálnych služieb. Očakávajú preto politickú dohodu naprieč parlamentom.

(tasr, mja)

  |  

Návrat leteckej linky Bratislava – Praha je po rokoch opäť v hre

Slovensko a Česko zvažujú obnovenie pravidelného leteckého spojenia medzi Bratislavou a Prahou, ktoré bolo zrušené v roku 2019 pre nízku ekonomickú efektívnosť.

Ministri dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru) a Ivan Bednárik sa dohodli, že možnosti linky posúdia najmä z hľadiska dopytu a finančnej udržateľnosti.

Obaja sa zhodujú, že spojenie by mohlo zlepšiť mobilitu medzi krajinami, no jeho návrat bude závisieť od záujmu dopravcov. Ráž pripustil aj možnosť podpory vo verejnom záujme, podobne ako pri linke Bratislava – Košice.

Bednárik poukázal na úspešné spojenie Prahy s Viedňou, čo naznačuje, že podobná linka by mohla mať potenciál aj medzi Bratislavou a Prahou. Projekt však zatiaľ zostáva v rovine úvah a analýz.

(tasr, mja)

  |  

Kallasová: Bez jadrových expertov hrozí slabá dohoda s Iránom

Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová varuje, že rokovania s Iránom musia zahŕňať jadrových expertov, inak hrozí slabšia dohoda než pôvodná jadrová dohoda JCPOA.

Podľa nej by úzko zamerané rokovania bez odborníkov mohli viesť k neefektívnym výsledkom, ktoré nezabezpečia dostatočnú kontrolu nad iránskym jadrovým programom.

Zároveň upozornila, že diskusia by nemala zostať len pri jadrovej otázke. Dôležité je riešiť aj širšie bezpečnostné témy, ako sú raketové programy, podpora spojeneckých ozbrojených skupín alebo hybridné a kybernetické aktivity Iránu v Európe.

Kallasová tak naznačuje, že komplexný prístup je kľúčový pre stabilitu regiónu. V opačnom prípade by podľa nej mohla vzniknúť situácia, v ktorej by bol Irán ešte väčšou bezpečnostnou hrozbou ako doteraz.

(reuters, mja)