Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Merz či Kloecknerová. Nemecko vyšetruje kyberútoky na politikov

Nemecká federálna prokuratúra začala vyšetrovanie phishingových útokov, ktoré sa podľa dostupných informácií zameriavajú na politikov, diplomatov či novinárov. Podnetom bolo varovanie domácej spravodajskej služby BfV, ktorá upozornila na prebiehajúcu a zrejme zosilňujúcu kampaň.

Vyšetrovanie pre podozrenie zo špionáže prebieha od polovice apríla, detaily o páchateľoch či konkrétnych cieľoch zatiaľ chýbajú.

Podľa médií útočníci prenikli do účtu predsedníčky parlamentu Julie Kloecknerovej v aplikácii Signal a pokúsili sa aj o útok na kancelára Friedricha Merza.

Bezpečnostné úrady informovali, že za aktivitami môže stáť štátom podporovaný subjekt.

Útočníci nevyužívajú klasické technické zraniteľnosti ani škodlivý softvér, ale kombinujú legitímne funkcie aplikácií so sociálnym inžinierstvom. Cieľom je nenápadne získať prístup ku komunikácii a kontaktom.

Podobné riziká podľa expertov hrozia aj pri iných platformách vrátane WhatsAppu.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Zbúranie pamätníka v Rusku pobúrilo pobaltské krajiny

Odstránenie pamätníka obetiam stalinských represií v sibírskom Tomsku vyvolalo reakcie viacerých európskych krajín. Poľsko, Estónsko, Litva a Lotyšsko obvinili Rusko zo snahy potlačiť pamiatku na zločiny sovietskeho režimu a žiadajú obnovu pamätného miesta.

Komplex stál na mieste pravdepodobného masového hrobu obetí sovietskej tajnej polície NKVD. Úrady jeho odstránenie najprv zdôvodňovali bezpečnostnými obavami, neskôr však toto vysvetlenie stiahli.

Moskva kritiku odmieta a poukazuje na odstraňovanie sovietskych pamätníkov v pobaltských krajinách. Ruská diplomacia ich označuje za „barbarské činy“, na ktoré bude reagovať.

Spor ukazuje hlboké rozdiely vo výklade dejín. Rusko zdôrazňuje úlohu Červenej armády pri porážke nacizmu, zatiaľ čo viaceré východoeurópske štáty ju vnímajú skôr ako nástroj následnej sovietskej okupácie.

Prípad zapadá do širšieho kontextu krokov ruských úradov vrátane označenia organizácie Memorial za extrémistickú či zmien v múzeách. Podľa kritikov naznačujú snahu preformovať historickú pamäť.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Španielsko žiada pozastavenie dohody medzi EÚ a Izraelom

Španielsky premiér Pedro Sánchez informoval, že sa snažil presvedčiť lídrov Európskej únie v cyperskom letovisku Agia Napa na pozastavenie asociačnej dohody medzi EÚ a Izraelom. Návrh však narazil na nedostatok podpory medzi členskými štátmi, informuje portál Euronews.

Sánchez vyzval na tento krok s odvolaním sa na údajné porušovanie medzinárodného práva zo strany Izraela, no podľa diplomatických zdrojov neexistuje potrebný konsenzus na jeho presadenie.

Podporu Madridu vyjadrili napríklad Írsko a Slovinsko, ktoré poukazujú na situáciu v Gaze, na Západnom brehu Jordánu či v Libanone. Kľúčové krajiny ako Nemecko či Taliansko však iniciatívu odmietajú a zdôrazňujú potrebu vyváženého prístupu bez negatívnych dosahov na civilné obyvateľstvo.

Premiér Španielska však tvrdí, že „dvojaký meter“ v oblasti prístupu k vojne na Ukrajine a konfliktu na Blízkom východe Úniu diskredituje. EÚ zároveň zvažovala aj čiastočné obmedzenia obchodnej časti dohody, no ani tie zatiaľ nezískali dostatočnú podporu.

(mja)

Minúta  |  

Na priečelie maďarského parlamentu vrátia vlajku EÚ

Na priečelie maďarského parlamentu po rokoch vrátia vlajku Európskej únie. Oznámil to budúci premiér Péter Magyar, ktorého strana Tisza získala v aprílových voľbách dvojtretinovú väčšinu a ukončila dlhú éru vlády Viktora Orbána a Fideszu.

Vlajku plánujú vyvesiť 9. mája pri ustanovujúcom zasadnutí nového Národného zhromaždenia spolu s maďarskou a sikulskou zástavou.

Na budove parlamentu doteraz viseli iba maďarská a sikulská vlajka. Orbánova väčšina tvrdila, že vyvesenie zástavy EÚ nie je povinné, keďže parlament má v maďarskom zákone výnimku.

Sikulskú vlajku na parlamente vyvesili v roku 2013 ako prejav solidarity s maďarskou menšinou v Rumunsku, čo vtedy vyvolalo diplomatické napätie.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Tusk pochybuje o USA pri možnom útoku Ruska

Poľský premiér Donald Tusk v rozhovore pre Financial Times otvorene spochybnil, či by Spojené štáty zostali lojálnym partnerom NATO v prípade ruského útoku. Podľa neho je to dnes najväčšia otázka pre Európu, najmä pre východné krídlo Aliancie.

Tusk varoval, že hrozba zo strany Ruska nemusí byť vzdialená roky, ale môže ísť o horizont mesiacov.

Americký veľvyslanec v Poľsku Tom Rose reagoval, že záväzok prezidenta Donalda Trumpa voči Poľsku je pevný, zároveň však naznačil, že USA sa pýtajú aj na lojalitu svojich spojencov.

Tusk vyzval EÚ, aby sa stala skutočným obranným spojencom a posilnila ochranu východných hraníc. Po odchode Viktora Orbána z maďarskej politiky vidí priestor aj na vážnejšiu diskusiu o európskej klauzule vzájomnej obrany.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Rusko tvrdí, že bude naďalej pomáhať Kube odolávať tlaku USA

Rusko deklarovalo pokračujúcu podporu Kube, ktorá čelí rastúcemu tlaku zo strany USA. Ruské ministerstvo zahraničných vecí zdôraznilo solidaritu s Havanou a potvrdilo, že Moskva bude naďalej poskytovať humanitárnu pomoc, pričom kritizovalo kroky Washingtonu ako vydieranie.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová hovorila o „agresívnom tlaku“ USA a potvrdila dlhodobú solidaritu s kubánskou vládou.

Situácia sa vyostrila po tom, ako Spojené štáty zastavili dodávky venezuelskej ropy na Kubu po zadržaní prezidenta Nicolása Madura začiatkom januára. Tento krok vyvolal citeľný nedostatok paliva na ostrove, kde žije približne 11 miliónov ľudí.

K napätiu prispel aj výrok amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý naznačil ambíciu „získať Kubu“, pričom vyzýva na ekonomické a politické reformy.

Administratíva Trumpa zároveň pohrozila sankciami krajinám, ktoré by Kube ropu dodávali. Napriek tomu USA následne povolili jednu dodávku ruskej ropy, pričom sa odvolali na humanitárne dôvody.

(reuters, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.