Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA a EÚ prehlbujú spoluprácu v oblasti kritických nerastov

Spojené štáty a Európska únia posilňujú spoluprácu v oblasti kritických nerastov, ktoré sú nevyhnutné pre moderný priemysel aj obranu. Marco Rubio a Maroš Šefčovič podpísali memorandum, ktoré má zlepšiť koordináciu pri ťažbe, spracovaní a zabezpečení dodávok týchto surovín.

Hoci Čína nebola priamo menovaná, podľa dostupných údajov ide o reakciu na jej dominantné postavenie v globálnych dodávateľských reťazcoch.

Súčasťou iniciatívy je aj akčný plán amerického obchodného zástupcu, ktorý počíta s koordinovanými obchodnými opatreniami, vrátane možných minimálnych cien či podpory domácich odvetví.

USA a EÚ zároveň zvažujú širšiu mnohostrannú spoluprácu s ďalšími partnermi.

Cieľom je znížiť závislosť od obmedzeného počtu dodávateľov a posilniť odolnosť ekonomík voči výpadkom či politickému tlaku. Kľúčovou výzvou však podľa predstaviteľov zostáva premeniť politické dohody na konkrétne projekty s reálnym dopadom.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Zelenskyj posilňuje partnerstvá mimo Európy

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj absolvoval druhú aprílovú návštevu Saudskej Arábie, kde sa snaží prehĺbiť strategickú bezpečnostnú spoluprácu.

Po rokovaniach s korunným princom Mohammedom bin Salmánom označil stretnutie za veľmi produktívne a zdôraznil tri hlavné oblasti spolupráce – obranu, energetiku a potravinovú bezpečnosť. Zelenskyj zároveň pripomenul, že Kyjev si zabezpečil finančné garancie od európskych partnerov.

Kyjev chce aktívnejšie exportovať svoje vojenské know-how, najmä skúsenosti s protivzdušnou obranou a ochranou pred dronmi, ktoré sa osvedčili vo vojne. Ukrajina zároveň ponúka spoluprácu pri energetických projektoch a stabilizácii dodávok potravín.

Návšteva nadväzuje na marcovú dohodu, ktorá podľa dostupných informácií vytvorila základ na širšie kontrakty medzi obomi krajinami.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Merz či Kloecknerová. Nemecko vyšetruje kyberútoky na politikov

Nemecká federálna prokuratúra začala vyšetrovanie phishingových útokov, ktoré sa podľa dostupných informácií zameriavajú na politikov, diplomatov či novinárov. Podnetom bolo varovanie domácej spravodajskej služby BfV, ktorá upozornila na prebiehajúcu a zrejme zosilňujúcu kampaň.

Vyšetrovanie pre podozrenie zo špionáže prebieha od polovice apríla, detaily o páchateľoch či konkrétnych cieľoch zatiaľ chýbajú.

Podľa médií útočníci prenikli do účtu predsedníčky parlamentu Julie Kloecknerovej v aplikácii Signal a pokúsili sa aj o útok na kancelára Friedricha Merza.

Bezpečnostné úrady informovali, že za aktivitami môže stáť štátom podporovaný subjekt.

Útočníci nevyužívajú klasické technické zraniteľnosti ani škodlivý softvér, ale kombinujú legitímne funkcie aplikácií so sociálnym inžinierstvom. Cieľom je nenápadne získať prístup ku komunikácii a kontaktom.

Podobné riziká podľa expertov hrozia aj pri iných platformách vrátane WhatsAppu.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Zbúranie pamätníka v Rusku pobúrilo pobaltské krajiny

Odstránenie pamätníka obetiam stalinských represií v sibírskom Tomsku vyvolalo reakcie viacerých európskych krajín. Poľsko, Estónsko, Litva a Lotyšsko obvinili Rusko zo snahy potlačiť pamiatku na zločiny sovietskeho režimu a žiadajú obnovu pamätného miesta.

Komplex stál na mieste pravdepodobného masového hrobu obetí sovietskej tajnej polície NKVD. Úrady jeho odstránenie najprv zdôvodňovali bezpečnostnými obavami, neskôr však toto vysvetlenie stiahli.

Moskva kritiku odmieta a poukazuje na odstraňovanie sovietskych pamätníkov v pobaltských krajinách. Ruská diplomacia ich označuje za „barbarské činy“, na ktoré bude reagovať.

Spor ukazuje hlboké rozdiely vo výklade dejín. Rusko zdôrazňuje úlohu Červenej armády pri porážke nacizmu, zatiaľ čo viaceré východoeurópske štáty ju vnímajú skôr ako nástroj následnej sovietskej okupácie.

Prípad zapadá do širšieho kontextu krokov ruských úradov vrátane označenia organizácie Memorial za extrémistickú či zmien v múzeách. Podľa kritikov naznačujú snahu preformovať historickú pamäť.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Španielsko žiada pozastavenie dohody medzi EÚ a Izraelom

Španielsky premiér Pedro Sánchez informoval, že sa snažil presvedčiť lídrov Európskej únie v cyperskom letovisku Agia Napa na pozastavenie asociačnej dohody medzi EÚ a Izraelom. Návrh však narazil na nedostatok podpory medzi členskými štátmi, informuje portál Euronews.

Sánchez vyzval na tento krok s odvolaním sa na údajné porušovanie medzinárodného práva zo strany Izraela, no podľa diplomatických zdrojov neexistuje potrebný konsenzus na jeho presadenie.

Podporu Madridu vyjadrili napríklad Írsko a Slovinsko, ktoré poukazujú na situáciu v Gaze, na Západnom brehu Jordánu či v Libanone. Kľúčové krajiny ako Nemecko či Taliansko však iniciatívu odmietajú a zdôrazňujú potrebu vyváženého prístupu bez negatívnych dosahov na civilné obyvateľstvo.

Premiér Španielska však tvrdí, že „dvojaký meter“ v oblasti prístupu k vojne na Ukrajine a konfliktu na Blízkom východe Úniu diskredituje. EÚ zároveň zvažovala aj čiastočné obmedzenia obchodnej časti dohody, no ani tie zatiaľ nezískali dostatočnú podporu.

(mja)

Minúta  |  

Na priečelie maďarského parlamentu vrátia vlajku EÚ

Na priečelie maďarského parlamentu po rokoch vrátia vlajku Európskej únie. Oznámil to budúci premiér Péter Magyar, ktorého strana Tisza získala v aprílových voľbách dvojtretinovú väčšinu a ukončila dlhú éru vlády Viktora Orbána a Fideszu.

Vlajku plánujú vyvesiť 9. mája pri ustanovujúcom zasadnutí nového Národného zhromaždenia spolu s maďarskou a sikulskou zástavou.

Na budove parlamentu doteraz viseli iba maďarská a sikulská vlajka. Orbánova väčšina tvrdila, že vyvesenie zástavy EÚ nie je povinné, keďže parlament má v maďarskom zákone výnimku.

Sikulskú vlajku na parlamente vyvesili v roku 2013 ako prejav solidarity s maďarskou menšinou v Rumunsku, čo vtedy vyvolalo diplomatické napätie.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.