Preskočiť na obsah
  |  

Kushner a Witkoff mieria do Pakistanu. Trump skúša prelomiť pat s Iránom

Osobitný vyslanec prezidenta USA Donalda Trumpa Steve Witkoff a Jared Kushner smerujú do Pakistanu, kde majú sprostredkovane rokovať s Iránom. Podľa Bieleho domu ide o snahu nadviazať na nedávne neúspešné rokovania a využiť „určitý pokrok“, ktorý americká strana v posledných dňoch zaznamenala.

Stretnutie sa uskutoční v Islamabade za účasti iránskeho ministra zahraničných vecí Abbása Arakčího. Washington chce otestovať ochotu Teheránu posunúť sa k dohode, hoci konkrétne detaily pokroku zatiaľ nezverejnil.

Prvé kolo rokovaní vedené viceprezidentom JD Vanceom neprinieslo výsledok. Vance je teraz pripravený zasiahnuť, ak by sa rokovania vyvíjali pozitívne.

Trump medzitým predĺžil dvojtýždňové prímerie s Iránom, čím poskytol viac času na diplomatické riešenie.

(reuters, pir)

  |  

Merz odmieta okamžitý vstup Ukrajiny do Únie

Nemecký kancelár Friedrich Merz po samite Európskej rady na Cypre vyhlásil, že okamžitý vstup Ukrajiny do EÚ nie je reálny. Zároveň však navrhol, aby sa Kyjev už teraz užšie zapájal do práce európskych inštitúcií – napríklad účasťou na zasadnutiach lídrov EÚ, Európskeho parlamentu či Komisie, no bez hlasovacieho práva.

Ukrajina chce vstúpiť do Únie už v roku 2027 a prezident Volodymyr Zelenskyj tvrdí, že krajina na to bude technicky pripravená. Podľa dostupných údajov však členské štáty nie sú ochotné proces výrazne urýchliť.

Zelenskyj zároveň odmietol akési „symbolické členstvo“ a zdôraznil, že Ukrajina si zaslúži plnoprávne členstvo.

Predseda Európskej rady António Costa ocenil reformný pokrok Kyjeva počas vojny s Ruskom, no pripomenul, že prístupové rokovania sú dlhé a náročné.

(tasr, pir)

  |  

USA a EÚ prehlbujú spoluprácu v oblasti kritických nerastov

Spojené štáty a Európska únia posilňujú spoluprácu v oblasti kritických nerastov, ktoré sú nevyhnutné pre moderný priemysel aj obranu. Marco Rubio a Maroš Šefčovič podpísali memorandum, ktoré má zlepšiť koordináciu pri ťažbe, spracovaní a zabezpečení dodávok týchto surovín.

Hoci Čína nebola priamo menovaná, podľa dostupných údajov ide o reakciu na jej dominantné postavenie v globálnych dodávateľských reťazcoch.

Súčasťou iniciatívy je aj akčný plán amerického obchodného zástupcu, ktorý počíta s koordinovanými obchodnými opatreniami, vrátane možných minimálnych cien či podpory domácich odvetví.

USA a EÚ zároveň zvažujú širšiu mnohostrannú spoluprácu s ďalšími partnermi.

Cieľom je znížiť závislosť od obmedzeného počtu dodávateľov a posilniť odolnosť ekonomík voči výpadkom či politickému tlaku. Kľúčovou výzvou však podľa predstaviteľov zostáva premeniť politické dohody na konkrétne projekty s reálnym dopadom.

(reuters, pir)

  |  

Zelenskyj posilňuje partnerstvá mimo Európy

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj absolvoval druhú aprílovú návštevu Saudskej Arábie, kde sa snaží prehĺbiť strategickú bezpečnostnú spoluprácu.

Po rokovaniach s korunným princom Mohammedom bin Salmánom označil stretnutie za veľmi produktívne a zdôraznil tri hlavné oblasti spolupráce – obranu, energetiku a potravinovú bezpečnosť. Zelenskyj zároveň pripomenul, že Kyjev si zabezpečil finančné garancie od európskych partnerov.

Kyjev chce aktívnejšie exportovať svoje vojenské know-how, najmä skúsenosti s protivzdušnou obranou a ochranou pred dronmi, ktoré sa osvedčili vo vojne. Ukrajina zároveň ponúka spoluprácu pri energetických projektoch a stabilizácii dodávok potravín.

Návšteva nadväzuje na marcovú dohodu, ktorá podľa dostupných informácií vytvorila základ na širšie kontrakty medzi obomi krajinami.

(reuters, pir)

  |  

Merz či Kloecknerová. Nemecko vyšetruje kyberútoky na politikov

Nemecká federálna prokuratúra začala vyšetrovanie phishingových útokov, ktoré sa podľa dostupných informácií zameriavajú na politikov, diplomatov či novinárov. Podnetom bolo varovanie domácej spravodajskej služby BfV, ktorá upozornila na prebiehajúcu a zrejme zosilňujúcu kampaň.

Vyšetrovanie pre podozrenie zo špionáže prebieha od polovice apríla, detaily o páchateľoch či konkrétnych cieľoch zatiaľ chýbajú.

Podľa médií útočníci prenikli do účtu predsedníčky parlamentu Julie Kloecknerovej v aplikácii Signal a pokúsili sa aj o útok na kancelára Friedricha Merza.

Bezpečnostné úrady informovali, že za aktivitami môže stáť štátom podporovaný subjekt.

Útočníci nevyužívajú klasické technické zraniteľnosti ani škodlivý softvér, ale kombinujú legitímne funkcie aplikácií so sociálnym inžinierstvom. Cieľom je nenápadne získať prístup ku komunikácii a kontaktom.

Podobné riziká podľa expertov hrozia aj pri iných platformách vrátane WhatsAppu.

(reuters, pir)

  |  

Zbúranie pamätníka v Rusku pobúrilo pobaltské krajiny

Odstránenie pamätníka obetiam stalinských represií v sibírskom Tomsku vyvolalo reakcie viacerých európskych krajín. Poľsko, Estónsko, Litva a Lotyšsko obvinili Rusko zo snahy potlačiť pamiatku na zločiny sovietskeho režimu a žiadajú obnovu pamätného miesta.

Komplex stál na mieste pravdepodobného masového hrobu obetí sovietskej tajnej polície NKVD. Úrady jeho odstránenie najprv zdôvodňovali bezpečnostnými obavami, neskôr však toto vysvetlenie stiahli.

Moskva kritiku odmieta a poukazuje na odstraňovanie sovietskych pamätníkov v pobaltských krajinách. Ruská diplomacia ich označuje za „barbarské činy“, na ktoré bude reagovať.

Spor ukazuje hlboké rozdiely vo výklade dejín. Rusko zdôrazňuje úlohu Červenej armády pri porážke nacizmu, zatiaľ čo viaceré východoeurópske štáty ju vnímajú skôr ako nástroj následnej sovietskej okupácie.

Prípad zapadá do širšieho kontextu krokov ruských úradov vrátane označenia organizácie Memorial za extrémistickú či zmien v múzeách. Podľa kritikov naznačujú snahu preformovať historickú pamäť.

(reuters, pir)