Preskočiť na obsah
  |  

Rumunsko čelilo útoku dronov, NATO vyslalo stíhačky

Rumunsko zaznamenalo ďalší incident spojený s vojnou na Ukrajine, keď po nočnom útoku dronmi našli ich trosky v meste Galati. Po prvý raz pritom spôsobil aj materiálne škody – poškodil elektrický stĺp a časť domu.

Hoci sa nikto nezranil, úrady okamžite evakuovali okolie pre možné riziko výbuchu. Podľa ministerstva obrany ide o vážne narušenie bezpečnosti, ktoré ohrozuje nielen Rumunsko, ale aj celý NATO priestor.

Na incident reagovali aj spojenci, britské stíhačky Eurofighter monitorovali situáciu zo vzduchu a obyvatelia priľahlého regiónu dostali varovanie.

Bukurešť zároveň urýchľuje posilnenie obrany. Už čoskoro má nasadiť nový americký systém Merops s umelou inteligenciou, ktorý má chrániť oblasť Dunaja.

(reuters, mja)

  |  

Irán blokuje rokovania, USA diplomaticky tlačia cez Pakistan

Spojené štáty vysielajú svojich vyjednávačov do Islamabadu s cieľom posunúť rokovania o konflikte s Iránom, no Teherán odmieta priame stretnutia. Iránski predstavitelia chcú komunikovať prostredníctvom Pakistanu ako sprostredkovateľa, čo naznačuje, že diplomatická patová situácia pretrváva.

Vojna medzi USA a Iránom zároveň výrazne zasahuje globálne trhy. Obmedzenie dopravy cez Hormuzský prieliv, ktorým bežne prúdi značná časť svetovej ropy, spôsobilo prudký rast cien energií a zvýšilo inflačné tlaky. Počet lodí v tejto oblasti klesol na minimum.

Prezident Donald Trump tvrdí, že Irán pripravuje ponuku, ktorá by mohla viesť k dohode, no detaily zatiaľ nie sú známe. Napätie v regióne navyše zvyšujú pokračujúce boje medzi Izraelom a Hizballáhom, čo komplikuje akékoľvek diplomatické úsilie.

(reuters)

  |  

Hrabko: Referendum je len marketing, kľúčová otázka vypadla

Referendum plánované na 4. júla bude podľa Juraja Hrabka obsahovať otázky s obmedzeným významom, keďže hlavná téma – predčasné voľby – doň nebola zaradená. Prezident Peter Pellegrini ju odmietol pre nesúlad s ústavou, pričom Hrabko zdôrazňuje, že bez legislatívnej zmeny nie je možné skrátiť volebné obdobie referendom.

Zvyšné otázky o zrušení renty pre politikov či obnovení špeciálnej prokuratúry vníma skôr ako politický dodatok. Podľa jeho slov mohlo ísť o snahu opozície zviditeľniť sa. Zároveň upozorňuje, že výsledok referenda nemusí mať zásadný dopad – vláda má možnosti konať bez ohľadu naň.

Hrabko tiež poznamenal, že nízka účasť by mohla byť interpretovaná v prospech vládnej strany. Okrem referenda sa vyjadril aj k dodávkam ropy cez Družbu či k politickým krokom Igora Matoviča.

(tasr)

  |  

Súd v USA stopol časť žaloby, Musk pokračuje v spore s OpenAI

Súd v Kalifornii čiastočne zamietol žalobu Elona Muska voči OpenAI a jej šéfovi Samovi Altmanovi. Konkrétne neuznal obvinenia z podvodu, ktorými Musk argumentoval pri kritike údajného odklonu firmy od jej pôvodného cieľa.

Napriek tomu však prípad pokračuje. Sudkyňa Yvonne Gonzalez Rogersová umožnila ďalšie konanie v otázkach porušenia dôvery a bezdôvodného obohatenia, čo znamená, že právny spor medzi bývalými partnermi sa neskončil.

Výber poroty sa má začať v najbližších dňoch. Celý prípad pritom poukazuje na rastúce napätie v oblasti umelej inteligencie, kde sa prelínajú nielen technologické ambície, ale aj právne a etické otázky okolo fungovania AI organizácií.

(reuters)

  |  

AI pretek sa zrýchľuje, Google plánuje 40-miliardovú investíciu

Technologický gigant Google sa chystá masívne investovať do startupu Anthropic, pričom celková suma môže dosiahnuť až 40 miliárd dolárov. Podľa dostupných informácií pôjde najskôr o 10 miliárd, zvyšok bude podmienený splnením cieľov. Partnerstvo zahŕňa aj využívanie cloudových služieb a čipov Google na prevádzku AI systémov.

Anthropic zároveň rozširuje spoluprácu s Amazonom, ktorý už avizoval investície v miliardách dolárov výmenou za dlhodobé využívanie AWS. Zdá sa, že boj o dominanciu v oblasti umelej inteligencie sa ďalej vyostruje.

Startup nedávno predstavil model Mythos, ktorý považuje za mimoriadne výkonný, no zároveň potenciálne rizikový. Prístup k nemu má zatiaľ len obmedzený počet firiem. Firma tiež preveruje možné narušenie bezpečnosti, čo naznačuje, že rýchly technologický pokrok ide ruka v ruke s novými hrozbami.

(tasr)

  |  

Vyšetrovanie COVID-19 naráža: časopis odmieta dodať dôkazy

Prestížny vedecký časopis The Lancet odmietol poskytnúť dôkazy americkému Senátu, ktorý vyšetruje pôvod pandémie COVID-19. Podľa šéfredaktora Richarda Hortona ide o vedomé rozhodnutie neangažovať sa v procese, ktorý podľa neho sprevádzajú útoky na vedcov, vrátane Anthonyho Fauciho.

Vyšetrovanie vedie senátor Rand Paul a zameriava sa aj na možné väzby medzi USA a laboratóriom vo Wu-chane, kde sa pandémia začala. Časopis bol vyzvaný, aby poskytol rozsiahlu dokumentáciu z rokov 2018 až 2022. Horton však naznačil, že diskusia o Wu-chane zostáva politicky citlivá a neuzavretá.

Podľa dostupných údajov sa odborná komunita zatiaľ nezhoduje na jednoznačnom pôvode vírusu. Zatiaľ čo WHO podporuje teóriu prirodzeného prenosu, niektoré americké spravodajské závery pripúšťajú aj scenár laboratórneho úniku.

(reuters)