Preskočiť na obsah
  |  

Katolicizmus viac ľudí opustilo, ako sa k nemu pridalo

Katolícka cirkev podľa výskumu Pew Research dlhodobo stráca veriacich, pričom od nej odchádza výrazne viac ľudí, než k nej pribúda. Tento trend je viditeľný takmer vo všetkých sledovaných krajinách, najmä v západnej Európe a Latinskej Amerike.

Napríklad v Španielsku opustilo katolicizmus až 34 percent dospelých, vo Francúzsku či Čile 26 percent a v Brazílii 25 percent. Naopak, konverzie sa v týchto krajinách väčšinou pohybujú na úrovni okolo jedného až dvoch percent.

Výnimkou je Maďarsko, kde na katolicizmus prechádza viac ľudí, než ho opúšťa. Analýza zároveň upozorňuje, že mnohí sa síce formálne hlásia ku katolicizmu, no aktívne ho nepraktizujú. Časť odchádzajúcich prechádza k protestantizmu, iní sa od náboženstva úplne odkláňajú.

(mja)

  |  

Nemecký extrémista prirovnal väznicu v Plzni k Alcatrazu

Nemecký transgender extrémista Marla-Svenja Liebich, zadržaný v Česku na základe európskeho zatykača, sa sťažuje na podmienky väzby vo väznici v Plzni. Jeho listy zverejňuje tím na sociálnej sieti X, pričom zariadenie označuje za „Alcatraz“ a kritizuje hygienu, nedostatok súkromia či povinnosť nosiť respirátor, informuje Echo24.

Liebich bol v Nemecku odsúdený za podnecovanie nenávisti a mal nastúpiť do väzenia, no tomu sa vyhol útekom.

Po zadržaní pri Aši teraz čaká na rozhodnutie o vydaní do Nemecka. Prípad je špecifický aj tým, že pôvodne vystupoval ako Sven Liebich, no úradne si zmenil pohlavie, čo ovplyvnilo aj zaradenie do väzby.

Nemecký zákon o sebaurčení, ktorý vstúpil do platnosti v roku 2024, umožňuje jednoduchšiu administratívnu zmenu pohlavia a mena, čo sa udialo aj v tomto prípade.

(mja)

  |  

Ruská ekonomika slabne, inflácia a deficit rastú

Ruská centrálna banka pokračuje v znižovaní úrokových sadzieb, naposledy z 15 percent na 14,5 percenta, v snahe podporiť spomaľujúcu sa ekonomiku. Krok prichádza po kritike od prezidenta Vladimira Putina, ktorý žiada konkrétne opatrenia na obnovenie rastu.

Ekonomika Ruska sa po období vojnového boomu dostáva pod tlak a v prvých mesiacoch roka klesla o 1,8 percenta a čelí kombinácii sankcií, vysokých výdavkov na vojnu na Ukrajine a rastúcej inflácie, informuje web NYT.

Hoci krajine dočasne pomáhajú vyššie ceny ropy a surovín, ide skôr o krátkodobú úľavu. Inflácia sa drží na úrovni 5,9 percenta a znižovanie sadzieb môže situáciu ešte zhoršiť. Zároveň rastie rozpočtový deficit, ktorý už v prvom kvartáli prekročil 60 miliárd dolárov.

Objavujú sa aj sociálne signály naznačujúce problémy, firmy obmedzujú nábor a pribúda ľudí na čiastočných úväzkoch.

(mja)

  |  

Rumunsko čelilo útoku dronov, NATO vyslalo stíhačky

Rumunsko zaznamenalo ďalší incident spojený s vojnou na Ukrajine, keď po nočnom útoku dronmi našli ich trosky v meste Galati. Po prvý raz pritom spôsobil aj materiálne škody – poškodil elektrický stĺp a časť domu.

Hoci sa nikto nezranil, úrady okamžite evakuovali okolie pre možné riziko výbuchu. Podľa ministerstva obrany ide o vážne narušenie bezpečnosti, ktoré ohrozuje nielen Rumunsko, ale aj celý NATO priestor.

Na incident reagovali aj spojenci, britské stíhačky Eurofighter monitorovali situáciu zo vzduchu a obyvatelia priľahlého regiónu dostali varovanie.

Bukurešť zároveň urýchľuje posilnenie obrany. Už čoskoro má nasadiť nový americký systém Merops s umelou inteligenciou, ktorý má chrániť oblasť Dunaja.

(reuters, mja)

  |  

Irán blokuje rokovania, USA diplomaticky tlačia cez Pakistan

Spojené štáty vysielajú svojich vyjednávačov do Islamabadu s cieľom posunúť rokovania o konflikte s Iránom, no Teherán odmieta priame stretnutia. Iránski predstavitelia chcú komunikovať prostredníctvom Pakistanu ako sprostredkovateľa, čo naznačuje, že diplomatická patová situácia pretrváva.

Vojna medzi USA a Iránom zároveň výrazne zasahuje globálne trhy. Obmedzenie dopravy cez Hormuzský prieliv, ktorým bežne prúdi značná časť svetovej ropy, spôsobilo prudký rast cien energií a zvýšilo inflačné tlaky. Počet lodí v tejto oblasti klesol na minimum.

Prezident Donald Trump tvrdí, že Irán pripravuje ponuku, ktorá by mohla viesť k dohode, no detaily zatiaľ nie sú známe. Napätie v regióne navyše zvyšujú pokračujúce boje medzi Izraelom a Hizballáhom, čo komplikuje akékoľvek diplomatické úsilie.

(reuters)

  |  

Hrabko: Referendum je len marketing, kľúčová otázka vypadla

Referendum plánované na 4. júla bude podľa Juraja Hrabka obsahovať otázky s obmedzeným významom, keďže hlavná téma – predčasné voľby – doň nebola zaradená. Prezident Peter Pellegrini ju odmietol pre nesúlad s ústavou, pričom Hrabko zdôrazňuje, že bez legislatívnej zmeny nie je možné skrátiť volebné obdobie referendom.

Zvyšné otázky o zrušení renty pre politikov či obnovení špeciálnej prokuratúry vníma skôr ako politický dodatok. Podľa jeho slov mohlo ísť o snahu opozície zviditeľniť sa. Zároveň upozorňuje, že výsledok referenda nemusí mať zásadný dopad – vláda má možnosti konať bez ohľadu naň.

Hrabko tiež poznamenal, že nízka účasť by mohla byť interpretovaná v prospech vládnej strany. Okrem referenda sa vyjadril aj k dodávkam ropy cez Družbu či k politickým krokom Igora Matoviča.

(tasr)