Preskočiť na obsah
  |  

Program na Ukrajine čelí kritike, vyšetrovanie odhalilo slabiny

Kyiv Independent odhalil, že západom financovaný program podporujúci „nenásilný odpor“ na okupovaných územiach Ukrajiny vystavoval civilistov riziku. Iniciatívy ako Yellow Ribbon či Zla Mavka povzbudzovali aktivity, ktoré sa v prostredí silnej ruskej kontroly môžu skončiť zatknutím, mučením či smrťou.

Napriek tomu podľa zdrojov program nedostatočne riešil bezpečnosť účastníkov a ignoroval varovania o zraniteľnosti voči sledovaniu ruskou Federálnou bezpečnostnou službou.

Projekt bol financovaný miliónmi dolárov z Británie a Kanady, pričom časť prostriedkov smerovala na konzultačné služby. Kritici tvrdia, že prioritou bolo udržanie financovania, nie ochrana aktivistov. Organizátori obvinenia odmietajú.

Vyšetrovanie zároveň poukazuje na jednoduchý a potenciálne nebezpečný nábor cez nešifrovaný Telegram bot.

(mja)

  |  

Hlas chce v Prešovskom kraji vlastného kandidáta na župana

Obvinenia bývalého poslanca Hlasu Jána Ferenčáka nepovažuje vedenie strany za relevantnú politickú tému. Predseda Národnej rady SR Richard Raši (Hlas) to povedal v diskusnej relácii Sobotné dialógy Rádia Slovensko, kde čelil otázkam spolu s podpredsedom parlamentu Martinom Dubécim (Progresívne Slovensko).

Ferenčák nedávno na tlačovej konferencii kritizoval pomery v strane Hlas. „Nie je pre nás politickou témou. Je to uzavretá kapitola,“ vyhlásil Raši. Zároveň dodal, že bývalý stranícky kolega by sa mal sústrediť na vlastnú situáciu týkajúcu sa pochybností o pôvode jeho majetku.

Diskusia sa presunula aj k nadchádzajúcim komunálnym voľbám, najmä k otázke kandidáta na predsedu Prešovského samosprávneho kraja. Raši zdôraznil, že cieľom je poraziť súčasného župana Milana Majerského. „Jediný, kto ho môže poraziť, je Michal Kaliňák. Budem sa ho snažiť presvedčiť, aby kandidoval,“ povedal.

Zároveň odmietol, že by aktuálne riešili prípadnú kandidatúru europoslanca Milana Mazureka (Republika).

Dubéci upozornil na možné riziká spolupráce s Republikou. „Vystrašilo ma, že hovoríte, že Mazurek nie je téma iba na teraz,“ reagoval. Poukázal pritom na informácie o možných rokovaniach predstaviteľov Hlasu s hnutím Republika na regionálnej úrovni.

Raši pripustil, že komunálna politika prináša aj nečakané spojenectvá. „V malých obciach môžu vzniknúť naozaj divotvorné a prekvapujúce koalície aj medzi stranami, s ktorými by sme si nesadli za stôl,“ skonštatoval.

(mja)

  |  

Mali hlási koordinované útoky teroristických skupín

Mali čelí koordinovaným útokom militantov, ktoré zasiahli hlavné mesto Bamako aj viaceré regióny krajiny.

Výbuchy a intenzívna streľba zazneli skoro ráno najmä v okolí kľúčovej vojenskej základne Kati, pričom nepokoje hlásili aj z miest Sevare, Kidal či Gao. Armáda potvrdila útoky „teroristických skupín“ na viaceré pozície a uviedla, že boje stále pokračujú.

K útokom sa zatiaľ nikto oficiálne neprihlásil, no bezpečnostné zdroje naznačujú zapojenie regionálnej vetvy al-Káidy. Svoje nároky si uplatnila aj tuarežská aliancia, ktorá tvrdí, že ovládla niektoré oblasti na severe krajiny.

Mali dlhodobo zápasí s islamistickými povstalcami aj separatistickými hnutiami. Napriek sľubom vojenskej junty, ktorá prevzala moc po prevratoch, bezpečnostná situácia zostáva nestabilná.

(reuters, mja)

  |  

Dubéci nevylúčil diskusiu s koalíciou o zmene Ústavy

Podpredseda Národnej rady SR Martin Dubéci (Progresívne Slovensko) je otvorený diskusii s koalíciou o prípadných zmenách Ústavy. Vyplýva to z jeho vyjadrení v relácii Sobotné dialógy Rádia Slovensko, kde diskutoval s predsedom parlamentu Richardom Rašim (Hlas).

Kľúčovou témou bola možnosť ústavnej úpravy, ktorá by umožnila skrátenie volebného obdobia prostredníctvom referenda. Raši zdôraznil potrebu posilniť vplyv občanov na politiku. „Som presvedčený, že občan má mať možnosť moc politikom dať aj zobrať,“ povedal.

Zároveň pripomenul, že Ústavný súd v minulosti označil takéto referendum za neprípustné, a preto by bola potrebná zmena Ústavy. V tejto súvislosti sa obrátil na opozíciu: „Keby sme dali návrh na úpravu Ústavy, podporilo by nás PS?“

Dubéci nevylúčil rokovania, no zdôraznil potrebu odbornej a vecnej diskusie. „Môj osobný názor je taký, že diskusiu viesť môžeme. Musia to byť systematické diskusie s odborníkmi bez politického marketingu,“ reagoval.

Zároveň kritizoval postup prezidenta pri referende, keď vyhlásil, že návrh mal byť posúdený Ústavným súdom.

(mja)

  |  

USA pritvrdzujú boj s narkomafiou, zaútočili na ďalšiu loď

Americká armáda uskutočnila ďalší útok na loď v Tichom oceáne, pri ktorom zahynuli dvaja ľudia. Podľa velenia USA išlo o „narko-teroristov“ napojených na nešpecifikované organizácie, pričom cieľom operácie malo byť narušenie pašovania drog.

Armáda tvrdí, že plavidlo sa pohybovalo po známych trasách obchodovania s narkotikami, no bližšie dôkazy neposkytla.

Podobné zásahy sa v posledných týždňoch opakujú a od septembra si vyžiadali už viac ako 170 obetí. Administratíva Donalda Trumpa ich obhajuje ako súčasť boja proti drogovým kartelom.

Kritici však upozorňujú na právne aj etické otázky. Organizácie ako Human Rights Watch či Amnesty International označujú tieto útoky za nezákonné a hovoria o mimosúdnych popravách.

(reuters, mja)

  |  

Zelenskyj chce, aby EÚ rokovala o 21. balíku sankcií proti Rusku

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj informoval, že posledné ruské útoky na Ukrajinu si vyžiadali životy najmenej štyroch civilistov a približne 30 zranených.  

„Každý útok by mal našim partnerom pripomenúť, že situácia si vyžaduje okamžité a rozhodné konanie. Potrebujeme rýchle posilnenie našej protivzdušnej obrany,“ naliehal ukrajinský prezident v príspevku na sociálnych sieťach.

Vyzval pokročiť s 21. balíkom sankcií EÚ proti Rusku. Upozornil, že pauza spôsobená blokovaním 20. balíka dala agresorovi dodatočný čas na prispôsobenie sa. „Je dôležité tomu čeliť,“ dodal.

Lídri EÚ vo štvrtok na samite na Cypre schválili 20. balík sankcií proti Rusku, ktoré sú zamerané na bankový sektor a pridávajú nové obmedzenia pre vývoz ruskej ropy.

Po mesiacoch blokovania zo strany Maďarska bola schválená aj kľúčová pôžička Ukrajine vo výške 90 miliárd eur, ktorá má posilniť jej obranu a pokryť výdavky štátu na obdobie rokov 2026–27.

(tasr, mja)