Preskočiť na obsah
  |  

Republikáni menia stratégiu, Trump nemá dominovať

Republikáni v USA prehodnocujú stratégiu pred novembrovými voľbami do Kongresu. Hoci chcú využiť mobilizačný potenciál Donalda Trumpa, snažia sa zároveň zabrániť tomu, aby sa voľby stali referendom o jeho osobe.

Dôvodom je klesajúca popularita prezidenta, rast cien pohonných hmôt a pokračujúci konflikt s Iránom.

Stranícki stratégovia preto plánujú zdôrazňovať najmä ekonomické témy, ako sú daňové úľavy či boj proti inflácii, a viac sa sústrediť na lokálne otázky v jednotlivých obvodoch.

Obávajú sa totiž, že Trumpova slabnúca podpora by mohla ohroziť republikánov v tesných súbojoch o kreslá v Kongrese. Napriek tomu zostáva Trump kľúčovou postavou pre mobilizáciu voličov.

(reuters, mja)

  |  

Slovenská pošta ruší pobočky, pripravuje nový model služieb

Slovenská pošta pokračuje v optimalizácii svojej siete a od začiatku roka predložila 75 návrhov na zrušenie pobočiek. Regulačný úrad zatiaľ posúdil časť z nich, pričom rozhodnutie o konečnom zatvorení ostáva na samotnej pošte. Dôvodom sú najmä rastúce náklady, pokles výnosov a snaha o úspory.

Zo súčasných viac než 1300 pobočiek je až väčšina stratová, pričom podľa vedenia by na splnenie zákonných požiadaviek stačilo približne 850 pôšt. Pošta však musí zachovať dostupnosť služieb, napríklad do 10 kilometrov od obývaných oblastí.

Ako náhradu plánuje zaviesť nový koncept „malej pošty“, ktorú by mohli prevádzkovať obce či podnikatelia. Cieľom je zachovať základné služby aj v menších obciach a zároveň znížiť prevádzkové náklady.

(tasr, mja)

  |  

Veľké peniaze, veľké otázniky: Čo naozaj mení novela grantov?

Ministerstvo školstva pod vedením Tomáša Druckera (Hlas) a Agentúra na podporu výskumu a vývoja odmietajú kritiku novely zákona o hodnotení grantových žiadostí. Podľa nich sú výhrady založené na nepochopení návrhu, ktorý nemení základný princíp zapájania domácich aj zahraničných expertov.

Rezort zdôrazňuje, že pri projektoch do 200-tisíc eur nejde o povinnosť využívať len domácich hodnotiteľov, ale o možnosť, ktorú možno uplatniť podľa konkrétnej výzvy.

Cieľom zmeny je zvýšiť flexibilitu a efektivitu hodnotenia projektov, pričom pravidlá budú vždy vopred jasne stanovené a schvaľované príslušnými orgánmi agentúry. Ministerstvo zároveň tvrdí, že do samotného hodnotiaceho procesu nezasahuje.

Pri väčších projektoch má podľa návrhu zostať účasť zahraničných expertov kľúčová. Rezort tak odmieta obavy, že by novela mohla oslabiť kvalitu posudzovania výskumných projektov.

(tasr, mja)

  |  

Hormuzský prieliv musí byť otvorený, podľa Macrona hrozí kríza

Francúzsky prezident Emmanuel Macron zdôraznil potrebu čo najskôr obnoviť plnú plavbu cez Hormuzský prieliv, ktorý je kľúčovou trasou pre globálne dodávky ropy a plynu.

Situácia sa vyostrila po konflikte medzi USA, Izraelom a Iránom, ktorý výrazne obmedzil lodnú dopravu v regióne. Podľa Macrona je cieľom zabezpečiť slobodu plavby bez poplatkov a postupne stabilizovať trhy.

Obavy z nedostatku energií pritom rastú. Šéf TotalEnergies upozornil, že ak blokáda potrvá niekoľko mesiacov, svet môže čeliť vážnemu nedostatku surovín, keďže cez prieliv prechádza približne pätina globálnych dodávok.

Viaceré krajiny sú pripravené zapojiť sa do medzinárodnej misie na ochranu lodnej dopravy. Macron zároveň upozornil, že geopolitická neistota sama o sebe zvyšuje riziko krízy, pričom konflikt zasahuje celý svet.

(reuters, mja)

  |  

Podvody v Česku rastú, klienti bánk prišli o milióny

Klienti českých bánk čelili v prvom kvartáli tohto roka takmer 24-tisíc kybernetickým útokom, pričom škody výrazne vzrástli. Podvodníci im odcudzili takmer 33 miliónov eur, čo je dvojnásobok oproti minulému roku.

Priemerná strata na jedného klienta sa zvýšila na viac než 1 300 eur. Bankám sa síce podarilo zablokovať prevody za približne 140 miliónov eur, no väčšina obetí svoje peniaze už späť nezíska.

Podvody sú čoraz sofistikovanejšie a často využívajú manipuláciu, aby obete presvedčili, že prevod vykonávajú dobrovoľne. Útočníci sa čoraz viac zameriavajú na jednotlivcov, ktorí predstavujú slabý článok bezpečnosti, vrátane zamestnancov firiem či samospráv.

Experti upozorňujú, že mnohé prípady zostávajú nenahlásené, pričom vlani tak neurobilo až 70-tisíc ľudí. Napriek varovaniam bánk klienti niekedy rizikové transakcie potvrdia, čo zvyšuje úspešnosť podvodníkov.

(tasr, mja)

  |  

Zelenskyj podpísal s Azerbajdžanom obrannú dohodu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal v Baku dohody o bezpečnostnej a energetickej spolupráci s azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Alijevom.

Kyjev sa snaží využiť svoje skúsenosti z obrany proti ruským útokom, najmä v oblasti protivzdušnej obrany a boja proti dronom. O tieto skúsenosti je záujem aj po nedávnej eskalácii konfliktu na Blízkom východe.

Súčasťou rokovaní bola aj vojensko-priemyselná spolupráca, vrátane možnej spoločnej výroby obranných technológií. Azerbajdžan vidí v tejto oblasti široký potenciál, hoci detaily dohôd neboli zverejnené.

Zelenskyj zároveň otvoril otázku obnovenia mierových rokovaní s Ruskom. Navrhol, aby sa ďalšie stretnutie mohlo uskutočniť práve v Azerbajdžane, ak Moskva prejaví ochotu rokovať. Diplomatické úsilie sa pritom spomalilo po presune pozornosti USA na konflikt s Iránom.

(reuters, mja)