Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Svätý Otec brzdí nemeckých biskupov, určil hranice požehnaní

Diskusia o požehnávaní párov rovnakého pohlavia v Nemecku opäť ožila po vyjadreniach pápeža Leva XIV., ktoré viaceré médiá interpretovali ako „studenú sprchu“ pre miestnych biskupov. Informuje o tom portál Katolisch.

Impulzom bol list kardinála Reinharda Marxa, ktorý odporučil pastoračné smernice umožňujúce požehnania takýchto párov. Tie však nie sú záväzné a každý biskup sa rozhoduje individuálne.

Pápež zdôraznil, že Vatikán nesúhlasí s formálnymi obradmi požehnania, ktoré by sa mohli zamieňať so sviatosťou manželstva, pričom odkázal na dokument Fiducia supplicans z roku 2023.

Ten povoľuje len neformálne, krátke požehnania. Zároveň však Lev XIV. nezvolil konfrontačný tón a pripomenul, že dôležitejšie než otázky sexuálnej morálky sú témy spravodlivosti či rovnosti.

Nemeckí predstavitelia zatiaľ neplánujú smernice meniť. Celá situácia tak pôsobí skôr ako snaha o krehkú rovnováhu medzi jednotou Cirkvi a pastoračnými potrebami veriacich.

(katolisch)

Minúta  |  

Rokovania o vojne stagnujú, Irán neprijme požiadavky USA

Irán predstavil svoje podmienky pre ukončenie vojny s USA počas rokovaní v Pakistane, no priame stretnutie medzi oboma stranami zatiaľ neprichádza do úvahy.

Minister zahraničných vecí Abbás Arákčí zdôraznil, že Teherán neprijme „maximalistické požiadavky“ Washingtonu, najmä v otázke jadrového programu.

Rokovania prebiehajú v čase krehkého prímeria po konflikte, ktorý výrazne zasiahol globálne trhy a vyhnal ceny energií na viacročné maximá.

Kľúčovým bodom sporu zostáva Hormuzský prieliv, cez ktorý prúdi približne pätina svetových dodávok ropy. Irán jeho prevádzku výrazne obmedzil, zatiaľ čo USA blokujú iránsky export.

Hoci Washington naznačuje určitý pokrok a očakáva návrhy zo strany Teheránu, situácia ostáva patová. Diplomatické úsilie však zatiaľ pokračuje.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Rokovania o Iráne nebudú, vyslanci USA do Pakistanu nejdú

Plánovaná diplomatická misia USA do Pakistanu sa napokon neuskutoční. Prezident Donald Trump podľa Fox News zrušil cestu svojich vyslancov Jareda Kushnera a Steva Witkoffa, ktorí mali rokovať o Iráne.

Dôvody tohto rozhodnutia zatiaľ nie sú známe, čo vyvoláva otázky o ďalšom smerovaní americkej diplomacie v regióne. Rokovania mali byť súčasťou širších snáh o zmiernenie napätia s Iránom, ktoré dlhodobo patrí medzi kľúčové zahraničnopolitické témy USA.

Zrušenie cesty tak môže naznačovať buď zmenu prístupu Washingtonu, alebo komplikácie v príprave rokovaní. Bez ďalších detailov však ostáva situácia nejasná a bude závisieť od ďalších krokov americkej administratívy.

Irán predstavil svoje podmienky pre ukončenie vojny s USA počas rokovaní v Pakistane, no priame stretnutie medzi oboma stranami zatiaľ neprichádza do úvahy. Minister zahraničných vecí Abbás Arákčí zdôraznil, že Teherán neprijme „maximalistické požiadavky“ Washingtonu, najmä v otázke jadrového programu.

(reuters)

Minúta  |  

Orbán opúšťa parlament, po voľbách mení stratégiu

Viktor Orbán po porážke v parlamentných voľbách oznámil, že sa vzdá poslaneckého mandátu a nebude súčasťou nového parlamentu. Tvrdí, že jeho úlohou teraz nie je legislatívna práca, ale reorganizácia politického tábora okolo Fideszu.

Mandát, ktorý získal ako líder kandidátky, podľa vlastných slov vracia strane. Orbán, ktorý bol poslancom od roku 1990, však zostáva predsedom Fideszu a bude zohrávať významnú úlohu aj naďalej. Strana zároveň plánuje výrazné zmeny vo svojom poslaneckom klube, ktorý má viesť Gergely Gulyás.

Budúci premiér Péter Magyar Orbána kritizoval a označil ho za politika, ktorý sa vyhýba zodpovednosti. Celá situácia naznačuje, že Orbán síce opúšťa parlamentnú scénu, no jeho vplyv na maďarskú politiku sa tým nekončí.

(tasr)

Minúta  |  

Čína žiada EÚ zrušiť sankcie a hovorí o narušení dôvery

Čína reagovala na rozhodnutie Európskej únie zaradiť čínske firmy do 20. balíka sankcií proti Rusku. Podľa čínskeho ministerstva obchodu ide o krok, ktorý podkopáva vzájomnú dôveru a narúša stabilitu vzťahov medzi Pekingom a EÚ.

Sankcie sa zameriavajú na subjekty z tretích krajín, ktoré údajne dodávajú Rusku technológie s dvojitým využitím alebo komponenty pre vojenský priemysel.

Peking takéto obvinenia odmieta a žiada okamžité odstránenie čínskych spoločností zo sankčného zoznamu.

Zároveň varuje, že prijme „nevyhnutné opatrenia“ na ochranu svojich firiem, pričom dôsledky podľa neho ponesie európska strana.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Republikáni menia stratégiu, Trump nemá dominovať

Republikáni v USA prehodnocujú stratégiu pred novembrovými voľbami do Kongresu. Hoci chcú využiť mobilizačný potenciál Donalda Trumpa, snažia sa zároveň zabrániť tomu, aby sa voľby stali referendom o jeho osobe.

Dôvodom je klesajúca popularita prezidenta, rast cien pohonných hmôt a pokračujúci konflikt s Iránom.

Stranícki stratégovia preto plánujú zdôrazňovať najmä ekonomické témy, ako sú daňové úľavy či boj proti inflácii, a viac sa sústrediť na lokálne otázky v jednotlivých obvodoch.

Obávajú sa totiž, že Trumpova slabnúca podpora by mohla ohroziť republikánov v tesných súbojoch o kreslá v Kongrese. Napriek tomu zostáva Trump kľúčovou postavou pre mobilizáciu voličov.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.