Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Orbán opúšťa parlament, po voľbách mení stratégiu

Viktor Orbán po porážke v parlamentných voľbách oznámil, že sa vzdá poslaneckého mandátu a nebude súčasťou nového parlamentu. Tvrdí, že jeho úlohou teraz nie je legislatívna práca, ale reorganizácia politického tábora okolo Fideszu.

Mandát, ktorý získal ako líder kandidátky, podľa vlastných slov vracia strane. Orbán, ktorý bol poslancom od roku 1990, však zostáva predsedom Fideszu a bude zohrávať významnú úlohu aj naďalej. Strana zároveň plánuje výrazné zmeny vo svojom poslaneckom klube, ktorý má viesť Gergely Gulyás.

Budúci premiér Péter Magyar Orbána kritizoval a označil ho za politika, ktorý sa vyhýba zodpovednosti. Celá situácia naznačuje, že Orbán síce opúšťa parlamentnú scénu, no jeho vplyv na maďarskú politiku sa tým nekončí.

(tasr)

Minúta  |  

Čína žiada EÚ zrušiť sankcie a hovorí o narušení dôvery

Čína reagovala na rozhodnutie Európskej únie zaradiť čínske firmy do 20. balíka sankcií proti Rusku. Podľa čínskeho ministerstva obchodu ide o krok, ktorý podkopáva vzájomnú dôveru a narúša stabilitu vzťahov medzi Pekingom a EÚ.

Sankcie sa zameriavajú na subjekty z tretích krajín, ktoré údajne dodávajú Rusku technológie s dvojitým využitím alebo komponenty pre vojenský priemysel.

Peking takéto obvinenia odmieta a žiada okamžité odstránenie čínskych spoločností zo sankčného zoznamu.

Zároveň varuje, že prijme „nevyhnutné opatrenia“ na ochranu svojich firiem, pričom dôsledky podľa neho ponesie európska strana.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Republikáni menia stratégiu, Trump nemá dominovať

Republikáni v USA prehodnocujú stratégiu pred novembrovými voľbami do Kongresu. Hoci chcú využiť mobilizačný potenciál Donalda Trumpa, snažia sa zároveň zabrániť tomu, aby sa voľby stali referendom o jeho osobe.

Dôvodom je klesajúca popularita prezidenta, rast cien pohonných hmôt a pokračujúci konflikt s Iránom.

Stranícki stratégovia preto plánujú zdôrazňovať najmä ekonomické témy, ako sú daňové úľavy či boj proti inflácii, a viac sa sústrediť na lokálne otázky v jednotlivých obvodoch.

Obávajú sa totiž, že Trumpova slabnúca podpora by mohla ohroziť republikánov v tesných súbojoch o kreslá v Kongrese. Napriek tomu zostáva Trump kľúčovou postavou pre mobilizáciu voličov.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Slovenská pošta ruší pobočky, pripravuje nový model služieb

Slovenská pošta pokračuje v optimalizácii svojej siete a od začiatku roka predložila 75 návrhov na zrušenie pobočiek. Regulačný úrad zatiaľ posúdil časť z nich, pričom rozhodnutie o konečnom zatvorení ostáva na samotnej pošte. Dôvodom sú najmä rastúce náklady, pokles výnosov a snaha o úspory.

Zo súčasných viac než 1300 pobočiek je až väčšina stratová, pričom podľa vedenia by na splnenie zákonných požiadaviek stačilo približne 850 pôšt. Pošta však musí zachovať dostupnosť služieb, napríklad do 10 kilometrov od obývaných oblastí.

Ako náhradu plánuje zaviesť nový koncept „malej pošty“, ktorú by mohli prevádzkovať obce či podnikatelia. Cieľom je zachovať základné služby aj v menších obciach a zároveň znížiť prevádzkové náklady.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Veľké peniaze, veľké otázniky: Čo naozaj mení novela grantov?

Ministerstvo školstva pod vedením Tomáša Druckera (Hlas) a Agentúra na podporu výskumu a vývoja odmietajú kritiku novely zákona o hodnotení grantových žiadostí. Podľa nich sú výhrady založené na nepochopení návrhu, ktorý nemení základný princíp zapájania domácich aj zahraničných expertov.

Rezort zdôrazňuje, že pri projektoch do 200-tisíc eur nejde o povinnosť využívať len domácich hodnotiteľov, ale o možnosť, ktorú možno uplatniť podľa konkrétnej výzvy.

Cieľom zmeny je zvýšiť flexibilitu a efektivitu hodnotenia projektov, pričom pravidlá budú vždy vopred jasne stanovené a schvaľované príslušnými orgánmi agentúry. Ministerstvo zároveň tvrdí, že do samotného hodnotiaceho procesu nezasahuje.

Pri väčších projektoch má podľa návrhu zostať účasť zahraničných expertov kľúčová. Rezort tak odmieta obavy, že by novela mohla oslabiť kvalitu posudzovania výskumných projektov.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Hormuzský prieliv musí byť otvorený, podľa Macrona hrozí kríza

Francúzsky prezident Emmanuel Macron zdôraznil potrebu čo najskôr obnoviť plnú plavbu cez Hormuzský prieliv, ktorý je kľúčovou trasou pre globálne dodávky ropy a plynu.

Situácia sa vyostrila po konflikte medzi USA, Izraelom a Iránom, ktorý výrazne obmedzil lodnú dopravu v regióne. Podľa Macrona je cieľom zabezpečiť slobodu plavby bez poplatkov a postupne stabilizovať trhy.

Obavy z nedostatku energií pritom rastú. Šéf TotalEnergies upozornil, že ak blokáda potrvá niekoľko mesiacov, svet môže čeliť vážnemu nedostatku surovín, keďže cez prieliv prechádza približne pätina globálnych dodávok.

Viaceré krajiny sú pripravené zapojiť sa do medzinárodnej misie na ochranu lodnej dopravy. Macron zároveň upozornil, že geopolitická neistota sama o sebe zvyšuje riziko krízy, pričom konflikt zasahuje celý svet.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.