Preskočiť na obsah
  |  

Nemecko vo výrobnej kapacite munície predbehlo USA, tvrdí šéf Rheinmetallu

Nemecký zbrojársky koncern Rheinmetall zaznamenáva prudký rast a čelí rekordnému záujmu o prácu. Podľa šéfa firmy Armina Pappergera dostala spoločnosť vlani až 350-tisíc žiadostí, z toho 250-tisíc v Nemecku. Firma dnes zamestnáva približne 44-tisíc ľudí, informuje Handesblatt.

Rheinmetall v posledných rokoch rastie tempom 30 až 50 percent ročne. Tento rok očakáva približne 40-percentný nárast a tržby na úrovni 14 až 15 miliárd eur. Väčšina produkcie smeruje na export, najmä do krajín NATO.

Spoločnosť spolupracuje s tisíckami dodávateľov, mnohí z nich pochádzajú z automobilového priemyslu. Do roku 2030 by mohla zamestnávať až 70-tisíc ľudí, pričom ďalšie státisíce by pracovali v dodávateľskom reťazci.

V oblasti vojenských nákladných vozidiel Rheinmetall zvýšil výrobnú kapacitu z 600 na 4 500 kusov ročne, v prípade streliva stredného kalibru z približne 800-tisíc na viac ako 4 milióny nábojov a v prípade delostrelectva z 70-tisíc na 1,1 milióna nábojov. Papperger uviedol, že v oblasti konvenčnej munície má Nemecko v súčasnosti väčšie výrobné kapacity ako USA.

Papperger očakáva, že rast sa spomalí až medzi rokmi 2035 až 2040. Následne by mohli vzniknúť prebytky kapacít, ktoré by podľa neho mali riešiť vlády, napríklad podporou udržiavania výrobných rezerv.

(est)

  |  

Predseda ruskej Štátnej dumy pricestoval do Pchjongjangu

Ruský politik Vjačeslav Volodin sa v Severnej Kórei zúčastnil na otvorení pamätníka severokórejským vojakom, ktorí padli pri bojoch na Ukrajine.

Podľa severokórejských predstaviteľov účasť ruskej delegácie vyjadruje vďaku za nasadenie vojakov, ktorých Pchjongjang vyslal na pomoc ruským silám, najmä v oblasti Kurska. Volodin zároveň poďakoval vodcovi Kim Čong-unovi aj obyvateľom krajiny za podporu.

Obe strany potvrdili záujem ďalej prehlbovať spoluprácu a napĺňať dohodu o strategickom partnerstve, ktorú podpísali počas návštevy prezidenta Vladimira Putina v Pchjongjangu v roku 2024. Tá zahŕňa aj záväzok vzájomnej obrany.

Vzťahy medzi Ruskom a Severnou Kóreou sa od roku 2023 výrazne zintenzívnili, najmä v oblasti vojenskej spolupráce.

(reuters, kcna, est)

  |  

Ukrajina si pripomína 40. výročie černobyľskej katastrofy v tieni vojny

Ukrajina si v nedeľu pripomína 40. výročie černobyľskej jadrovej katastrofy v čase, keď pretrvávajú obavy, že vojna s Ruskom by mohla spôsobiť ďalší podobný incident.

Kyjev upozorňuje, že ruské rakety a drony opakovane prelietavajú v blízkosti elektrárne. Minulý rok dron poškodil aj ochranný kryt nad zničeným reaktorom. Hoci únik radiácie nezaznamenali, opravy si vyžiadajú stovky miliónov eur.

Katastrofa z 26. apríla 1986 zasiahla veľkú časť Európy. Milióny ľudí boli vystavené radiácii, státisíce museli opustiť svoje domovy a následky sú citeľné dodnes. Počet obetí a dlhodobé zdravotné dosahy zostávajú predmetom sporov.

Elektráreň, vzdialená asi 100 kilometrov od Kyjeva, je dnes súčasťou uzavretej zóny. Pracuje tam vyše 2-tisíc zamestnancov, ktorí dohliadajú na postupné vyradenie zariadenia z prevádzky.

Opustené okolie dnes pôsobí ticho a prázdne, prírodu tu opäť ovládli divé zvieratá.

(reuters, est)

  |  

Na večeri pre novinárov s Trumpom došlo k streľbe

Amerického prezidenta Donalda Trumpa a prvú dámu Melaniu Trumpovú museli v sobotu večer urýchlene evakuovať z večere Združenia korešpondentov Bieleho domu.

Podľa predstaviteľov útočník vystrelil zo zbrane na agenta Tajnej služby, ktorého zachránila nepriestrelná vesta. Podozrivého polícia zadržala, podľa Trumpa išlo o osamelého páchateľa. Zdôraznil, že ho to „neodradí od víťazstva vo vojne v Iráne“.

Incident sa odohral pri bezpečnostnej kontrole pred vstupom na podujatie. Po výstreloch nastala panika, hostia sa ukrývali a ochranka okamžite evakuovala prezidenta aj členov vlády. Večeru, na ktorej sa zúčastnilo približne 2 600 hostí vrátane ministrov, zrušili.

Trump po incidente ocenil zásah bezpečnostných zložiek a uviedol, že útočníka rýchlo zneškodnili. Federálne úrady zároveň prehľadali jeho dom v Kalifornii.

(reuters, est)

  |  

Nemecko chystá v Hormuze nasadenie námorníctva

Nemecko plánuje vyslať mínolovku do Stredozemného mora, ktorá by sa v prípade ukončenia konfliktu medzi USA a Iránom mohla zapojiť do operácií v Hormuzskom prielive.

Cieľom je posilniť medzinárodné úsilie o ochranu jednej z najdôležitejších svetových obchodných trás, cez ktorú prechádza veľká časť globálnych dodávok energií.

Plavidlo Fulda má byť pripravené na rýchle nasadenie, no jeho prípadná účasť v prielive bude podmienená schválením Bundestagu a stabilizáciou situácie v regióne. Nemecko sa tak chce pripojiť k širšej koalícii krajín, ktoré deklarovali ochotu zabezpečiť slobodu plavby.

Medzitým prebiehajú aj diplomatické snahy o ukončenie konfliktu, pričom rokovania medzi USA a Iránom sú plánované v Pakistane. Ich výsledok však zostáva neistý.

(tasr, mja)

  |  

AfD láme rekordy: V Nemecku vedie s 28 percentami

Podpora Alternatívy pre Nemecko rastie na nové maximum. V najnovšom prieskume agentúry INSA dosiahla AfD až 28 percent, čo je jej historicky najlepší výsledok a zároveň náskok štyroch bodov pred CDU. Strana kancelára Friedricha Merza stagnuje na 24 percentách, zatiaľ čo ďalší hráči – SPD, Zelení a Ľavica – sa pohybujú výrazne nižšie.

Z údajov vyplýva, že zostavenie vlády by bolo zložité. Vzhľadom na to, že časť hlasov by prepadla, väčšina by si vyžadovala minimálne 45 percent medzi parlamentnými stranami. Zároveň platí, že ostatné strany dlhodobo odmietajú spoluprácu s AfD, čo výrazne zužuje možnosti.

Najpravdepodobnejšie scenáre preto počítajú s trojstrannými koalíciami. Kombinácia CDU, SPD a Zelených by mala miernu väčšinu, podobne ako variant s Ľavicou. Prieskum tak naznačuje nielen silu AfD, ale aj politickú patovú situáciu v Nemecku.

(reuters)