Preskočiť na obsah
  |  

Útoky Izraela v Gaze zabili ďalších Palestínčanov, prímerie kolíše

Izraelské vojenské útoky si v nedeľu v Pásme Gazy vyžiadali najmenej štyri obete na palestínskej strane. Podľa miestnych zdravotníkov zahynul jeden človek pri leteckom údere neďaleko obce al-Mughraka v centrálnej časti územia. Ďalších dvoch zabili streľba a tankové ostreľovanie pri meste Gaza.

V samostatnom incidente izraelské sily zastrelili 40-ročnú ženu v meste Chán Júnis na juhu enklávy. Izraelská armáda uviedla, že správy o útokoch preveruje, zároveň potvrdila, že od piatka zasiahla a zabila viacerých militantov Hamasu.

Násilie pokračuje napriek prímeriu platnému od októbra 2025. Podľa miestnych zdrojov si odvtedy vyžiadalo už najmenej 800 palestínskych obetí, zatiaľ čo Izrael uvádza štyroch zabitých vojakov. Obe strany sa navzájom obviňujú z porušovania dohody.

Od začiatku vojny v októbri 2023 zahynulo v Gaze viac ako 72 500 Palestínčanov, prevažne civilistov. Útoky Hamasu na Izrael si na začiatku vojny vyžiadali približne 1 200 obetí.

(reuters, sab)

  |  

Ferenčáka napadol neznámy páchateľ úderom do tváre

Poslanec Ján Ferenčák (nezaradený) v relácii Politika 24 na Joj 24 uviedol, že ho v sobotu vo večerných hodinách napadli v prítomnosti dcéry. Neznámy páchateľ ho udrel do hlavy, takže spadol a tiekla mu krv.

"Možno keby som nespadol, útok by pokračoval," povedal politik s dôvetkom, že neznámy páchateľ potom odišiel do miestnosti neďaleko miesta činu, v ktorom prebiehalo podujatie.

"Cítil som, ako sa niekto dotkol môjho ramena. Potom som dostal úder do hlavy, tváre, do zubov," opísal. Útočník mu nič nepovedal, ale Ferenčák si atak spája s nespokojnosťou koalície, za zákony ktorej v parlamente nehlasuje.

Z miesta činu zavolal mestskú aj štátnu políciu. Tá začala vo veci vyšetrovanie.

Po útoku ho ošetrili na pohotovosti a čakajú ho ďalšie vyšetrenia. Zvažuje požiadanie o policajnú ochranu.

Dodal, že v jeho okolí sa pohybujú bezpečnostné zložky. "Mám na to priame informácie," povedal s dôvetkom, že ich zverejní, ak ministrom vnútra nebude Matúš Šutaj Eštok (Hlas) a šéf Úradu inšpekčnej služby (ÚIS) Branislav Zurian.

(est)

  |  

Ukrajinský dron poškodil ruský závod na hnojivá

Závod na výrobu hnojív v ruskej Vologodskej oblasti utrpel škody po útoku ukrajinského dronu. Informoval o tom miestny gubernátor Georgij Filimonov, podľa ktorého došlo k poškodeniu infraštruktúry v areáli spoločnosti Apatit, patriacej pod jedného z najväčších producentov fosfátových hnojív na svete, firmu PhosAgro.

Pri incidente bola zasiahnutá vysokotlaková potrubná linka na kyselinu sírovú. Úrady uviedli, že únik sa podarilo rýchlo dostať pod kontrolu a nedošlo k úniku nebezpečných látok do okolia. Napriek tomu si útok vyžiadal zranenia piatich osôb.

Podľa dostupných informácií ide o ďalší z útokov, ktoré zasahujú priemyselnú infraštruktúru v Rusku v súvislosti s pokračujúcim konfliktom na Ukrajine. Situácia v regióne je podľa úradov monitorovaná a bezpečnostné zložky preverujú okolnosti incidentu.

(reuters, sab)

  |  

Parlament bude od pondelka rokovať aj o voľbe zo zahraničia

Poslanci Národnej rady SR sa vrátia do lavíc už v pondelok (27. 4.), hoci pondelky zvyčajne nie sú rokovacím dňom. V pondelok parlament o prebratých návrhoch hlasovať nebude. Najbližšie hlasovanie čaká poslancov v utorok (28. 4.).

V pondelok by sa mala v pléne riešiť novela zákona o podmienkach výkonu volebného práva z dielne koaličného Smeru. Zaviesť sa ňou má nový spôsob hlasovania v zahraničí - po novom by sa mohlo voliť na zastupiteľských úradoch, nie poštou. Zároveň má rozšíriť možnosť hlasovania zo zahraničia aj na prezidentské voľby.

V parlamente sú aj ďalšie návrhy koaličných poslancov. Rozhodovať sa má napríklad o novele zákona o obecnej polícii z dielne SNS. Hlas a Smer zase predložili novelu zákona o meste Košice, ktorá predpokladá zníženie počtu košických mestských častí.

Neprerokované sú zatiaľ aj dve vetované legislatívy - zákon o tzv. covidových amnestiách a novela zákona o hazardných hrách.

Viaceré návrhy chce presadiť aj opozícia. PS napríklad prišlo s návrhom, ktorým chce riešiť menštruačnú chudobu. SaS navrhla, aby stáli splnomocnenci vládneho kabinetu museli do parlamentu každoročne predkladať správu o svojej činnosti za vlaňajšok. KDH predložilo úpravu zákona o hazardných hrách, chce ňou posilniť ochranu spotrebiteľov. Hnutie Slovensko by zase chcelo zakázať konzumáciu alkoholu a fajčenie v priestoroch herní a kasín.

(tasr, est)

  |  

Nádeje na mier sa rozplývajú, píše Reuters po zrušení rokovaní v Pakistane

Nádej na diplomatické riešenie konfliktu medzi USA, Izraelom a Iránom sa na začiatku nového týždňa oslabila. Rokovania o ukončení dvojmesačnej vojny uviazli a obe strany odmietajú ustúpiť zo svojich požiadaviek.

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí odišiel z Pakistanu bez výsledku. Americký prezident Donald Trump zároveň zrušil plánovanú návštevu svojich vyslancov, čo zasadilo ďalšiu ranu mierovým snahám.

Irán odmieta rokovať pod tlakom sankcií a blokád. Prezident Masúd Pezeškján vyhlásil, že USA musia najprv odstrániť prekážky, najmä blokádu iránskych prístavov. Washington naopak tvrdí, že Teherán neponúkol dostatočné ústupky.

Patová situácia má dosah aj na svetovú ekonomiku. Ceny energií rastú a zhoršujú sa vyhliadky globálneho rastu. Napätie zvyšuje aj čiastočné uzavretie Hormuzského prielivu, cez ktorý prechádza pätina svetových dodávok ropy.

(reuters, est)

  |  

Nemecko vo výrobnej kapacite munície predbehlo USA, tvrdí šéf Rheinmetallu

Nemecký zbrojársky koncern Rheinmetall zaznamenáva prudký rast a čelí rekordnému záujmu o prácu. Podľa šéfa firmy Armina Pappergera dostala spoločnosť vlani až 350-tisíc žiadostí, z toho 250-tisíc v Nemecku. Firma dnes zamestnáva približne 44-tisíc ľudí, informuje Handesblatt.

Rheinmetall v posledných rokoch rastie tempom 30 až 50 percent ročne. Tento rok očakáva približne 40-percentný nárast a tržby na úrovni 14 až 15 miliárd eur. Väčšina produkcie smeruje na export, najmä do krajín NATO.

Spoločnosť spolupracuje s tisíckami dodávateľov, mnohí z nich pochádzajú z automobilového priemyslu. Do roku 2030 by mohla zamestnávať až 70-tisíc ľudí, pričom ďalšie státisíce by pracovali v dodávateľskom reťazci.

V oblasti vojenských nákladných vozidiel Rheinmetall zvýšil výrobnú kapacitu z 600 na 4 500 kusov ročne, v prípade streliva stredného kalibru z približne 800-tisíc na viac ako 4 milióny nábojov a v prípade delostrelectva z 70-tisíc na 1,1 milióna nábojov. Papperger uviedol, že v oblasti konvenčnej munície má Nemecko v súčasnosti väčšie výrobné kapacity ako USA.

Papperger očakáva, že rast sa spomalí až medzi rokmi 2035 až 2040. Následne by mohli vzniknúť prebytky kapacít, ktoré by podľa neho mali riešiť vlády, napríklad podporou udržiavania výrobných rezerv.

(est)