Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Firmy na Slovensku čoraz viac závisia od zahraničných pracovníkov

Zahraniční pracovníci sa stávajú čoraz dôležitejšou súčasťou slovenského trhu práce. Vo februári ich na Slovensku pracovalo viac ako 146-tisíc, čo predstavuje takmer šesť percent pracovnej sily. Podľa personálnej agentúry Grafton Slovakia pomáhajú stabilizovať výrobu aj služby v čase, keď firmy čelia nedostatku zamestnancov.

Nezamestnanosť sa dlhodobo drží na nízkej úrovni, vo februári dosiahla 4,16 percenta, pričom úrady evidovali vyše 122-tisíc voľných pracovných miest. Situáciu zhoršuje aj nepriaznivý demografický vývoj, ktorý znižuje podiel ľudí v produktívnom veku. Firmy preto čoraz viac siahajú po pracovníkoch zo zahraničia, najmä v priemysle, logistike či stavebníctve.

Nábor však komplikujú zdĺhavé administratívne procesy – príchod pracovníkov z tretích krajín môže trvať tri až deväť mesiacov. Odborníci upozorňujú aj na riziká spojené s neoverenými sprostredkovateľmi a zdôrazňujú potrebu kvalitnej integrácie zamestnancov, ktorá pomáha znižovať fluktuáciu a zvyšuje ich dlhodobé udržanie.

(tasr, sab)

Minúta  |  

Ománsky sultán prijal Arákčího, diskutovali o mierových rokovaniach

Ománsky sultán Hajthám bin Tárik al-Saíd sa stretol s iránskym ministrom zahraničia Abbásom Arákčím v hlavnom meste Maskat. Informovala o tom štátna tlačová agentúra Ománu.

Podľa dostupných informácií sa rokovania zamerali na aktuálny vývoj v regióne a na sprostredkovateľské snahy zamerané na ukončenie vojny v Iráne, ktorú koncom februára spustili USA a Izrael.

Omán dlhodobo vystupuje ako neutrálna strana a zohráva významnú úlohu pri diplomatických kontaktoch medzi Teheránom a Západom. Na ambasáde sultanátu vo švajčiarskej Ženeve prebiehali posledné jadrové rokovania pred začiatkom vojny.

Stretnutie prichádza v čase zvýšeného napätia na Blízkom východe a paralelných diplomatických rokovaní medzi Spojenými štátmi a Iránom. Maskat sa v minulosti opakovane osvedčil ako dôležitý kanál pre nepriame rokovania, najmä v otázkach jadrového programu a regionálnej bezpečnosti.

V posledných týždňoch však zlyhalo niekoľko priamych rokovaní amerických a iránskych predstaviteľov, a podľa regionálnych správ došlo aj na obnovenie bojových akcií.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Útoky Izraela v Gaze zabili ďalších Palestínčanov, prímerie kolíše

Izraelské vojenské útoky si v nedeľu v Pásme Gazy vyžiadali najmenej štyri obete na palestínskej strane. Podľa miestnych zdravotníkov zahynul jeden človek pri leteckom údere neďaleko obce al-Mughraka v centrálnej časti územia. Ďalších dvoch zabili streľba a tankové ostreľovanie pri meste Gaza.

V samostatnom incidente izraelské sily zastrelili 40-ročnú ženu v meste Chán Júnis na juhu enklávy. Izraelská armáda uviedla, že správy o útokoch preveruje, zároveň potvrdila, že od piatka zasiahla a zabila viacerých militantov Hamasu.

Násilie pokračuje napriek prímeriu platnému od októbra 2025. Podľa miestnych zdrojov si odvtedy vyžiadalo už najmenej 800 palestínskych obetí, zatiaľ čo Izrael uvádza štyroch zabitých vojakov. Obe strany sa navzájom obviňujú z porušovania dohody.

Od začiatku vojny v októbri 2023 zahynulo v Gaze viac ako 72 500 Palestínčanov, prevažne civilistov. Útoky Hamasu na Izrael si na začiatku vojny vyžiadali približne 1 200 obetí.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Ferenčáka napadol neznámy páchateľ úderom do tváre

Poslanec Ján Ferenčák (nezaradený) v relácii Politika 24 na Joj 24 uviedol, že ho v sobotu vo večerných hodinách napadli v prítomnosti dcéry. Neznámy páchateľ ho udrel do hlavy, takže spadol a tiekla mu krv.

"Možno keby som nespadol, útok by pokračoval," povedal politik s dôvetkom, že neznámy páchateľ potom odišiel do miestnosti neďaleko miesta činu, v ktorom prebiehalo podujatie.

"Cítil som, ako sa niekto dotkol môjho ramena. Potom som dostal úder do hlavy, tváre, do zubov," opísal. Útočník mu nič nepovedal, ale Ferenčák si atak spája s nespokojnosťou koalície, za zákony ktorej v parlamente nehlasuje.

Z miesta činu zavolal mestskú aj štátnu políciu. Tá začala vo veci vyšetrovanie.

Po útoku ho ošetrili na pohotovosti a čakajú ho ďalšie vyšetrenia. Zvažuje požiadanie o policajnú ochranu.

Dodal, že v jeho okolí sa pohybujú bezpečnostné zložky. "Mám na to priame informácie," povedal s dôvetkom, že ich zverejní, ak ministrom vnútra nebude Matúš Šutaj Eštok (Hlas) a šéf Úradu inšpekčnej služby (ÚIS) Branislav Zurian.

(est)

Minúta  |  

Ukrajinský dron poškodil ruský závod na hnojivá

Závod na výrobu hnojív v ruskej Vologodskej oblasti utrpel škody po útoku ukrajinského dronu. Informoval o tom miestny gubernátor Georgij Filimonov, podľa ktorého došlo k poškodeniu infraštruktúry v areáli spoločnosti Apatit, patriacej pod jedného z najväčších producentov fosfátových hnojív na svete, firmu PhosAgro.

Pri incidente bola zasiahnutá vysokotlaková potrubná linka na kyselinu sírovú. Úrady uviedli, že únik sa podarilo rýchlo dostať pod kontrolu a nedošlo k úniku nebezpečných látok do okolia. Napriek tomu si útok vyžiadal zranenia piatich osôb.

Podľa dostupných informácií ide o ďalší z útokov, ktoré zasahujú priemyselnú infraštruktúru v Rusku v súvislosti s pokračujúcim konfliktom na Ukrajine. Situácia v regióne je podľa úradov monitorovaná a bezpečnostné zložky preverujú okolnosti incidentu.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Parlament bude od pondelka rokovať aj o voľbe zo zahraničia

Poslanci Národnej rady SR sa vrátia do lavíc už v pondelok (27. 4.), hoci pondelky zvyčajne nie sú rokovacím dňom. V pondelok parlament o prebratých návrhoch hlasovať nebude. Najbližšie hlasovanie čaká poslancov v utorok (28. 4.).

V pondelok by sa mala v pléne riešiť novela zákona o podmienkach výkonu volebného práva z dielne koaličného Smeru. Zaviesť sa ňou má nový spôsob hlasovania v zahraničí - po novom by sa mohlo voliť na zastupiteľských úradoch, nie poštou. Zároveň má rozšíriť možnosť hlasovania zo zahraničia aj na prezidentské voľby.

V parlamente sú aj ďalšie návrhy koaličných poslancov. Rozhodovať sa má napríklad o novele zákona o obecnej polícii z dielne SNS. Hlas a Smer zase predložili novelu zákona o meste Košice, ktorá predpokladá zníženie počtu košických mestských častí.

Neprerokované sú zatiaľ aj dve vetované legislatívy - zákon o tzv. covidových amnestiách a novela zákona o hazardných hrách.

Viaceré návrhy chce presadiť aj opozícia. PS napríklad prišlo s návrhom, ktorým chce riešiť menštruačnú chudobu. SaS navrhla, aby stáli splnomocnenci vládneho kabinetu museli do parlamentu každoročne predkladať správu o svojej činnosti za vlaňajšok. KDH predložilo úpravu zákona o hazardných hrách, chce ňou posilniť ochranu spotrebiteľov. Hnutie Slovensko by zase chcelo zakázať konzumáciu alkoholu a fajčenie v priestoroch herní a kasín.

(tasr, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.