Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Benešove dekréty treba vnímať rozdielne v histórii a dnes, varoval Pellegrini

Vyjadrenia víťaza maďarských volieb Pétera Magyara označil prezident SR Peter Pellegrini za „rýchle, krátke“ slová čerstvého víťaza. „Za pozitívne považujem to, že chce obnovovať formát V4, ktorého som aj ja veľkým fanúšikom,“ pokračoval.

Tému Benešových dekrétov obratne rozdelil do dvoch kategórií, a to trestný čin spochybňovania povojnového usporiadania Slovenska po druhej svetovej vojne a nové právne skutočnosti zakladajúce sa na právnych normách česko-slovenského prezidenta.

Kým trestnosť popierania sa podľa Pellegriniho neviaže len na samotné dekréty, ale na všeobecné usporiadanie, súčasné vyvlastňovanie na ich základe považuje prezident za pochybné. Na spoluprácu s Magyarom a novou vládou sa však teší a očakáva hlbšiu diskusiu na tieto témy.

Prístup predsedu vlády Roberta Fica (Smer) v bilaterálnych vzťahoch bude podľa neho rovnako pragmatický ako pred Magyarovým víťazstvom. Moderátor pripomenul, že poľský premiér Donald Tusk Fica ocenil ako proeurópskeho realistu – na rozdiel od končiaceho maďarského lídra Viktora Orbána.

Slovensko spolu s Českom a Maďarskom rovnako pragmaticky pristúpili k 90-miliardovej pôžičke EÚ pre Ukrajinu. Kým ani jeden z premiérov neavizoval blokovanie transferu, všetci potvrdili, že sa nebudú podieľať na zárukách pôžičky.

Pellegrini privítal, že ropovodom Družba od konca apríla opäť tečie ropa. Ocenil vládu, ktorá sa v celkovej ropnej kríze podľa jeho slov zachovala odvážne, a „previedla krajinu pokojnými vodami“, kým v susedných štátoch ceny pohonných hmôt rástli.

„Keď premiér blokoval 20. balík sankcií, povedal, že dovtedy, kým cez Družbu nepotečie ropa,“ pripomenul Pellegrini. Dodal, že „ropa tečie, a ministerstvo zahraničných vecí dalo pokyn delegátom v Rade EÚ“.

(est)

Minúta  |  

Pellegrini: Na súlad referenda s ústavou sme sa pýtať nemuseli

Prezident SR Peter Pellegrini bol podľa vlastných slov vždy za to, aby mali občania právo nielen voliť svojich predstaviteľov, ale ich aj odvolávať. Povedal to v relácii V politike v televízii TA3 s tým, že medzi dôvodmi si vie predstaviť neplnenie sľubov či programového vyhlásenia vlády.

Na margo súčasného vyhláseného referenda, ku ktorému mimoparlamentná strana Demokrati zozbierala 384-tisíc podpisov, však poznamenal, že ho ústava nezaväzuje obrátiť sa na Ústavný súd SR. „Prezident sa na ústavný súd obrátiť môže, ale aj nemusí,“ vysvetlil.

Pellegrini pokračoval tým, že v otázke skrátenia funkčného obdobia Národnej rady SR referendom už tento orgán rozhodol dvakrát, preto sa na rozdiel od svojej predchodkyne Zuzany Čaputovej na súd neobrátil. „To, že sa moja predchodkyňa obrátila na ústavný súd, sa dá považovať za spochybnenie predošlých judikátov, ale aspoň to máme čierne na bielom,“ podotkol Pellegrini.

Na otázku o termíne konania referenda 4. júla odmietol úvahy o tom, že by sa snažil znižovať volebnú účasť počas letných prázdnin. Termín totiž zvolili tak, aby mali občania v zahraničí dostatočné časové okno na voľbu poštou, a zároveň podľa ústavy do 90 dní od vyhlásenia.

„Podanie referenda sa nedá vziať späť, prezident ho už musí vypísať,“ pripomenul prezident, pričom vyjadril pochybnosti, „či zostávajúce dve otázky majú možnosť mobilizovať toľko voličov“.

(ta3, sab)

Minúta  |  

Cieľom strelca na stretnutí s Trumpom boli aj členovia jeho vlády

Po streľbe na podujatí prezidenta USA Donalda Trumpa s novinármi Bieleho domu zatkli podozrivého 31-ročného Colea Allena z Kalifornie. Podľa zdrojov televízie CBS News sa vyšetrovateľom priznal, že chcel zastreliť členov Trumpovej administratívy.

Ako v noci na nedeľu spresnil dočasný veliteľ Metropolitnej polície Washington Jeff Carroll, páchateľ bol vyzbrojený brokovnicou, ručnou pištoľou a niekoľkými nožmi. Výsledkom streľby však nebol žiadny z členov kabinetu, ľahké zranenia utrpel len jeden agent tajnej služby, ktorý mal nepriestrelnú vestu.

Zdroj CBS v radoch mestskej polície pripomenul, že na otázku o plánovaných cieľoch Allen odpovedal len „predstavitelia administratívy“, pričom nespomenul priamo prezidenta Trumpa.

Podozrivého zatkli priamo na mieste, Trump medzitým na sieti Truth Social zverejnil jeho fotografiu, ako polonahý leží na zemi a ruky má spútané za chrbtom. Vyšetrovatelia Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) už začali prehľadávať aj jeho dom v meste Torrance v Kalifornii.

(cbs news, sab)

Minúta  |  

Firmy na Slovensku čoraz viac závisia od zahraničných pracovníkov

Zahraniční pracovníci sa stávajú čoraz dôležitejšou súčasťou slovenského trhu práce. Vo februári ich na Slovensku pracovalo viac ako 146-tisíc, čo predstavuje takmer šesť percent pracovnej sily. Podľa personálnej agentúry Grafton Slovakia pomáhajú stabilizovať výrobu aj služby v čase, keď firmy čelia nedostatku zamestnancov.

Nezamestnanosť sa dlhodobo drží na nízkej úrovni, vo februári dosiahla 4,16 percenta, pričom úrady evidovali vyše 122-tisíc voľných pracovných miest. Situáciu zhoršuje aj nepriaznivý demografický vývoj, ktorý znižuje podiel ľudí v produktívnom veku. Firmy preto čoraz viac siahajú po pracovníkoch zo zahraničia, najmä v priemysle, logistike či stavebníctve.

Nábor však komplikujú zdĺhavé administratívne procesy – príchod pracovníkov z tretích krajín môže trvať tri až deväť mesiacov. Odborníci upozorňujú aj na riziká spojené s neoverenými sprostredkovateľmi a zdôrazňujú potrebu kvalitnej integrácie zamestnancov, ktorá pomáha znižovať fluktuáciu a zvyšuje ich dlhodobé udržanie.

(tasr, sab)

Minúta  |  

Ománsky sultán prijal Arákčího, diskutovali o mierových rokovaniach

Ománsky sultán Hajthám bin Tárik al-Saíd sa stretol s iránskym ministrom zahraničia Abbásom Arákčím v hlavnom meste Maskat. Informovala o tom štátna tlačová agentúra Ománu.

Podľa dostupných informácií sa rokovania zamerali na aktuálny vývoj v regióne a na sprostredkovateľské snahy zamerané na ukončenie vojny v Iráne, ktorú koncom februára spustili USA a Izrael.

Omán dlhodobo vystupuje ako neutrálna strana a zohráva významnú úlohu pri diplomatických kontaktoch medzi Teheránom a Západom. Na ambasáde sultanátu vo švajčiarskej Ženeve prebiehali posledné jadrové rokovania pred začiatkom vojny.

Stretnutie prichádza v čase zvýšeného napätia na Blízkom východe a paralelných diplomatických rokovaní medzi Spojenými štátmi a Iránom. Maskat sa v minulosti opakovane osvedčil ako dôležitý kanál pre nepriame rokovania, najmä v otázkach jadrového programu a regionálnej bezpečnosti.

V posledných týždňoch však zlyhalo niekoľko priamych rokovaní amerických a iránskych predstaviteľov, a podľa regionálnych správ došlo aj na obnovenie bojových akcií.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Útoky Izraela v Gaze zabili ďalších Palestínčanov, prímerie kolíše

Izraelské vojenské útoky si v nedeľu v Pásme Gazy vyžiadali najmenej štyri obete na palestínskej strane. Podľa miestnych zdravotníkov zahynul jeden človek pri leteckom údere neďaleko obce al-Mughraka v centrálnej časti územia. Ďalších dvoch zabili streľba a tankové ostreľovanie pri meste Gaza.

V samostatnom incidente izraelské sily zastrelili 40-ročnú ženu v meste Chán Júnis na juhu enklávy. Izraelská armáda uviedla, že správy o útokoch preveruje, zároveň potvrdila, že od piatka zasiahla a zabila viacerých militantov Hamasu.

Násilie pokračuje napriek prímeriu platnému od októbra 2025. Podľa miestnych zdrojov si odvtedy vyžiadalo už najmenej 800 palestínskych obetí, zatiaľ čo Izrael uvádza štyroch zabitých vojakov. Obe strany sa navzájom obviňujú z porušovania dohody.

Od začiatku vojny v októbri 2023 zahynulo v Gaze viac ako 72 500 Palestínčanov, prevažne civilistov. Útoky Hamasu na Izrael si na začiatku vojny vyžiadali približne 1 200 obetí.

(reuters, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.