Preskočiť na obsah
  |  

Štát chce zastaviť nelegálny chov psov a mačiek

Ministerstvo pôdohospodárstva plánuje novelou zákona o veterinárnej starostlivosti zakázať chov psov a mačiek určených na predaj, teda takzvané množiarne. Minister Richard Takáč (Smer) spresnil, že cieľom je zakázať rozmnožovanie, držbu a zhromažďovanie zvierat za účelom ich uvádzania na trh.

Novela by mala nadobudnúť účinnosť od roku 2027 a rezort ju chce čo najskôr predložiť do medzirezortného pripomienkového konania.

Podľa ministra nebude po prijatí zákona možné množiť psy bez preukazu pôvodu. Záujemcovia o zvieratá by ich mali získavať buď z útulkov, alebo z oficiálnych chovných staníc. Takáč upozornil, že väčšina psov na Slovensku pochádza z neoficiálnych chovov. Z približne 110-tisíc registrovaných psov má len asi 12 percent pôvod v chovných staniciach.

Minister poukázal aj na rozsah nelegálneho chovu a vývozu, ktorý dosahuje desiatky tisíc zvierat ročne. Úrady evidujú tisíce certifikácií na vývoz spoločenských zvierat. Štát zároveň rozširuje kapacity karanténnych staníc, aby vedel reagovať na prípady odobratia zvierat.

(tasr, max)

  |  

Von der Leyenová: Zrušenie sankcií voči Iránu by bolo predčasné

Predsedníčka Európskej komisie v pondelok uviedla, že zrušenie sankcií voči Iránu by bolo predčasné. Vyjadrila sa tak na stretnutí nemeckej CDU a jej bavorskej sesterskej strany CSU.

Podľa nej Európska únia nepovažuje za vhodné uvoľňovať opatrenia, ktoré zaviedla v reakcii na správanie iránskeho režimu. Zdôraznila, že sankcie súvisia najmä s potláčaním vlastného obyvateľstva zo strany Teheránu.

Von der Leyenová uviedla, že k zrušeniu sankcií by mohlo dôjsť až vtedy, keď nastane zásadná zmena v Iráne.

Vyjadrenie zaznelo v čase pokračujúcich diskusií o politike Európskej únie voči Iránu. Predsedníčka Komisie tým potvrdila, že Brusel zatiaľ nevidí dôvod na zmenu svojho postoja a plánuje v sankčnom režime pokračovať.

(reuters, bak)

  |  

Vedci v poľských Tatrách zaznamenali nárast počtu medveďov

Vedci v poľskom Tatranskom národnom parku zaznamenali najmenej 64 jedincov medveďa hnedého, čo predstavuje nárast oproti predchádzajúcim odhadom z rokov 2013 a 2017. Údaje vychádzajú z genetického výskumu, ktorý realizoval Inštitút ochrany prírody Poľskej akadémie vied na základe vzoriek srsti a trusu zbieraných od marca do októbra 2023.

Laboratórna analýza DNA umožnila vedcom identifikovať jednotlivé jedince a určiť ich pohlavie. Z celkového počtu bolo 38 samíc a 24 samcov, v dvoch prípadoch sa pohlavie nepodarilo určiť. Vedci tak stanovili 64 unikátnych genetických profilov, čo predstavuje minimálny odhad populácie v oblasti.

Výsledky zahŕňajú aj medvede pohybujúce sa cez hranice, keďže viac ako 80 percent populácie v Poľsku vykazuje cezhraničnú migráciu. Skutočný počet jedincov môže byť podľa vedcov vyšší, keďže nie všetky vzorky obsahovali dostatočne kvalitný genetický materiál na kompletnú analýzu.

V roku 2013 evidovali vedci v oblasti 45 medveďov, v roku 2017 ich bolo 56. Už vtedy výskum poukázal na sezónne migrácie a vysokú genetickú rozmanitosť populácie.

(tasr, max)

  |  

Polícia údajne zadržala muža, ktorý napadol poslanca Ferenčáka

Portál Aktuality.sk v pondelok informoval, že polícia údajne zadržala útočníka, ktorý v sobotu večer počas podujatia Knockout 8 v Aréne Kežmarok fyzicky napadol nezaradeného poslanca parlamentu a primátora Kežmarku Jána Ferenčáka.

Samotný politik incident opísal v nedeľu v relácii Politika 24 na JOJ24. Podľa jeho slov k útoku došlo vo večerných hodinách v prítomnosti jeho dcéry. Neznámy páchateľ ho udrel do hlavy, čo spôsobilo pád na zem a krvácanie. Ferenčák zdôraznil, že ak by nespadol, útok mohol pokračovať.

Útočník mu nič nepovedal a po incidente odišiel do priestorov, kde sa konalo podujatie.

Politik opísal, že najprv pocítil dotyk na ramene a následne prišli údery do hlavy, tváre a zubov. Motív útoku si spája s politickou situáciou, konkrétne s nespokojnosťou časti koalície, keďže jej návrhy zákonov nepodporuje. Naznačil, že s útokom môže mať spojitosť aj minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas).

Z miesta udalosti kontaktoval mestskú aj štátnu políciu, ktorá začala prípad vyšetrovať. Po útoku ho ošetrili na pohotovosti a čakajú ho ďalšie lekárske vyšetrenia. Zvažuje aj požiadanie o policajnú ochranu.

(max)

  |  

Počet ľudí na PN klesá, štát ušetril desiatky miliónov eur

Sociálna poisťovňa eviduje v prvom štvrťroku tohto roka výrazný pokles práceneschopností. V porovnaní s minulým rokom ide o zníženie približne o 17-tisíc prípadov mesačne, oproti roku 2024 pred legislatívnymi zmenami až o 27-tisíc prípadov mesačne.

Minister práce Erik Tomáš (Hlas) vyzdvihol, že ide o dôsledok opatrení, ktoré umožnili posudkovým lekárom efektívnejšie kontrolovať a rušiť neopodstatnenú PN.

Pri porovnaní prvého štvrťroka 2026 s rovnakým obdobím roku 2024 dosiahol pokles v priemere 27-tisíc prípadov mesačne. Podiel práceneschopných sa znížil zo 4,06 percenta v roku 2024 na 3,73 percenta v roku 2025 a v roku 2026 klesol na 3,2 percenta, čo je najnižšia hodnota za posledných 25 rokov.

Pokles PN mal zároveň pozitívny vplyv na verejné financie. V prvom štvrťroku 2026 priniesol podľa ministra úsporu približne 80 miliónov eur v porovnaní s rokom 2024. Za celý minulý rok predstavoval prínos 140 miliónov eur a tento rok sa očakáva dosiahnutie úrovne 300 miliónov eur.

Minister zdôraznil, že ušetrené prostriedky majú smerovať k ľuďom, ktorí pomoc skutočne potrebujú.

(tasr, max)

  |  

Via Carpatia na Slovensku napreduje, R4 sa posúva vpred

Pokračovanie rýchlostnej cesty R4 od Kapušian až po hranicu s Poľskom sa posunulo bližšie k realizácii. Minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru) informoval, že prípravné práce na tomto úseku zaznamenali významný pokrok.

Národná diaľničná spoločnosť plánuje čoskoro podpísať zmluvy na vypracovanie stavebného zámeru pre jednotlivé úseky od Lipníkov cez Giraltovce a Stročín až po Svidník-juh a štátnu hranicu.

Celý pripravovaný úsek je rozdelený na päť nadväzujúcich častí s celkovou dĺžkou približne 60 kilometrov. R4 je súčasťou medzinárodného koridoru Via Carpatia, ktorý spája sever a juh Európy a vedie cez sedem krajín. Slovensko sa na ňom podieľa len niekoľkými desiatkami kilometrov, pričom časť trasy je už v prevádzke.

Podľa zástupcov diaľničiarov je cieľom urýchliť prípravu, aby tranzitná doprava nezaťažovala okolité mestá a obce. Nákladná doprava v súčasnosti tvorí približne štvrtinu premávky na existujúcich cestách.

Súčasne pokračuje aj výstavba druhej etapy severného obchvatu Prešova, kde sa očakáva prerazenie tunela Okruhliak. Ide o technicky aj finančne náročný projekt, na ktorom pracujú stovky ľudí. Už existujúce úseky obchvatov podľa rezortu výrazne znížili objem tranzitnej dopravy v meste.

(tasr, max)