Preskočiť na obsah
  |  

Poslanci riešili svoje platy aj doživotnú rentu

Poslanci Národnej rady SR ukončili stredajšie rokovanie debatou k návrhom Hnutia Slovensko o zmrazení platov poslancov, ako aj o zrušení takzvanej doživotnej renty pre predsedu vlády SR a predsedu Národnej rady SR. O návrhoch diskutovali poslanci v zlúčenej rozprave. Oba návrhy prišli do parlamentu ešte v auguste 2025.

V novele zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov SR poslanci navrhovali, aby v roku 2026 došlo k zmrazeniu platov prezidenta, poslancov, asistentov poslancov a výdavkov na prevádzku poslaneckej kancelárie na úroveň z roku 2025.

V rámci konsolidačného balíka už podobný návrh na jeseň 2025 prišiel. Vtedy platy poslancov zmrazili na úroveň roka 2025. Hnutie Slovensko navrhovalo opätovné nastavenie paušálnych náhrad členov vlády na sumy platné pred 6. februárom 2024, pretože vtedy si členovia vlády podľa hnutia „arogantne a ľstivo“ zvýšili paušálne náhrady.

V ďalšej novelizácii zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov SR navrhujú opoziční poslanci „zrušenie doživotného platu a doživotnej ochranky pre premiéra a predsedu Národnej rady Slovenskej republiky“.

Poslanci sa do lavíc vrátia vo štvrtok ráno. Okrem iného ich popoludní od 14.00 čaká hodina otázok, po ktorej by mali schôdzu prerušiť až do ďalšieho týždňa. Vo štvrtok poslanci nebudú hlasovať.

(tasr, lud)

  |  

Hegseth bránil vojnu v Iráne pred Kongresom

Americký minister obrany Pete Hegseth obhajoval vojnu proti Iránu počas vystúpenia v Kongrese a odmietol tvrdenia, že ide o „močiar“ bez jasného konca.

Kritiku demokratov označil za nezodpovednú a dokonca za podporu nepriateľskej propagandy. Reagoval tak na otázky poslancov, ktorí poukazovali na rastúce ekonomické náklady aj neistý vývoj konfliktu.

Vojna, ktorú USA vedú spolu s Izraelom od konca februára, sa prejavila aj rastom cien pohonných hmôt a poklesom podpory verejnosti. Podľa prieskumu Reuters/Ipsos ju schvaľuje približne tretina Američanov.

Hegseth zdôraznil, že operácia má jasný cieľ a nemali by ju spochybňovať. Zároveň vyzval kritikov, aby neoslabovali morálku armády.

(reuters, mja)

  |  

Izrael údajne rozšíril kontrolované zóny v Gaze

Nové izraelské mapy v Pásme Gazy rozšírili zóny s obmedzeným pohybom. Zavedenie takzvanej oranžovej línie, ktorá dopĺňa už existujúcu žltú líniu prímeria, podľa analytikov znamená, že Izrael kontroluje viac než 60 percent územia. Samotný premiér Benjamin Netanjahu uviedol, že ide o „viac než polovicu“ pásma.

Zdroje z humanitárneho prostredia tvrdia, že izraelská armáda mapy rozoslala, no verejne ich nezverejnila. Podľa nich sa tisíce vysídlených Palestínčanov ocitli v oblastiach medzi týmito líniami, kde panuje neistota a hranice sa môžu meniť.

Izraelská armáda tvrdí, že ide o zóny, v ktorých musia humanitárne organizácie koordinovať pohyb, aby mohli pôsobiť v „zložitom operačnom prostredí“.

Humanitárne organizácie upozorňujú, že tieto obmedzenia spomaľujú dodávky pomoci. Miestni obyvatelia hovoria, že hranice sa menia zo dňa na deň, čo zvyšuje chaos a obavy o bezpečnosť.

Od prímeria podľa miestnych zdravotníkov zahynulo viac než 800 Palestínčanov, mnohí práve v oblastiach pri týchto líniách. Analytici varujú, že rozširovanie kontrolovaných zón môže mať dlhodobé dôsledky a ešte viac zhoršiť podmienky pre civilistov.

(reuters, mja)

  |  

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť: Vláda vzdala stabilizáciu dlhu

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť kritizuje vládu, že rezignovala na stabilizáciu verejného dlhu a odsúva riešenie na ďalšie volebné obdobie. Podľa jej stanoviska Slovensku chýba dôveryhodný plán, ako zastaviť rast zadlženia a ozdraviť verejné financie.

Vláda vo výročnej správe pre Európsku komisiu zároveň zhoršila výhľad deficitov. Schodok má dosiahnuť 4,2 percenta HDP v roku 2027 a 4,1 percenta HDP v roku 2028, čo je výrazne nad pôvodnými cieľmi.

Rada upozorňuje, že dlh bude aj pri splnení nových cieľov ďalej rásť a môže sa priblížiť k 66 percentám HDP. Zároveň vláde vyčíta absenciu konkrétnych opatrení, ktoré by pomohli konsolidovať rozpočet.

Ministerstvo financií argumentuje slabším ekonomickým rastom, geopolitickými rizikami a tlakom na konkurencieschopnosť EÚ.

(tasr, mja)

  |  

EÚ môže uvoľniť fondy pre Maďarsko, avizuje Magyar

Víťaz maďarských volieb Péter Magyar oznámil, že rokovania s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou o zmrazených eurofondoch boli „mimoriadne konštruktívne“. Podľa jeho slov by financie mohli čoskoro uvoľniť. Brusel ich zablokoval pre porušovanie princípov právneho štátu počas vlády Viktora Orbána.

Časť z nich vrátane približne 11 miliárd eur z fondu obnovy musí Maďarsko vyčerpať do polovice augusta, inak o ne príde. Magyar plánuje pokračovať v rokovaniach koncom mája, aby uzavrel politickú dohodu.

Európska komisia zdôrazňuje, že uvoľnenie peňazí závisí od konkrétnych krokov v oblasti právneho štátu a boja proti korupcii.

Výhodou novej vlády je silný mandát – Magyarova strana má ústavnú väčšinu, čo môže urýchliť potrebné reformy.

(reuters, mja)

  |  

Opozícia si pripomenula výročie vraždy Róberta Remiáša

Opozičné strany si pripomenuli 30 rokov od vraždy Róberta Remiáša, ktorá podľa nich dodnes symbolizuje zlyhanie spravodlivosti na Slovensku. Upozorňujú, že prípad zostáva neuzavretý a páchateľov nepotrestali. Progresívne Slovensko zdôraznilo, že rodina obete čaká na spravodlivosť už tri desaťročia, a zároveň varovalo pred návratom „mafiánskych praktík“.

Predseda KDH Milan Majerský označil prípad za čiernu škvrnu histórie a pripomenul, že Remiáš mal v čase smrti len 25 rokov. Podľa neho ide o dôkaz, že právny štát nie je samozrejmosťou.

Hnutie Slovensko vyzvalo na dôsledné vyšetrenie prípadu a tvrdí, že bez jeho objasnenia nemožno hovoriť o plnohodnotnom právnom štáte.

Remiáš bol bývalý policajt a sprostredkovateľ kontaktu s korunným svedkom v prípade únosu syna bývalého prezidenta Michala Kováča. Dňa 29. apríla 1996 zahynul pri výbuchu auta v Bratislave. Túto udalosť už v tom čase považovali za politicky motivovanú vraždu.

(tasr, mja)