Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Axios: Trump zvažuje nové útoky na Irán, možno aj infraštruktúru

Prezident USA Donald Trump má absolvovať brífing o nových vojenských plánoch voči Iránu, ktoré pripravilo Centrálne velenie. Podľa informácií Axios ide o návrh „krátkej a silnej“ vlny úderov, ktoré by mohli zasiahnuť aj infraštruktúru.

Plány prichádzajú tri týždne po začiatku krehkého prímeria v konflikte, ktorý sa začal koncom februára útokmi USA a Izraela na Irán.

Irán reagoval vlastnými útokmi na Izrael a štáty Perzského zálivu s americkými základňami. Boje si vyžiadali tisíce obetí a milióny vysídlených. Trump už skôr hovoril o možnosti zasiahnuť civilnú infraštruktúru, čo podľa odborníkov môže byť v rozpore s medzinárodným právom.

Medzi zvažovanými možnosťami je údajne aj operácia zameraná na kontrolu časti Hormuzského prielivu, aby sa obnovila lodná doprava, ktorá bola výrazne obmedzená. Prieliv je kľúčový pre približne pätinu svetových dodávok ropy a plynu.

Ďalší scenár počíta so zásahom špeciálnych síl proti zásobám obohateného uránu. USA zároveň očakávajú, že tlak povedie Irán k väčšej flexibilite v rokovaniach o jadrovom programe.

(reuters, max)

Minúta  |  

Fed ponechal sadzby bez zmeny, varuje pred neistotou

Americká centrálna banka (Fed) pod vedením Jeroma Powella ponechala kľúčovú úrokovú sadzbu bez zmeny v pásme 3,50 až 3,75 percenta a zároveň neposkytla jasný signál, kedy by mohlo dôjsť k jej úprave.

Rozhodnutie sprevádza vysoká miera neistoty, a to najmä v súvislosti s vývojom na Blízkom východe a rastúcimi cenami energií, ktoré Fed označil ako faktor zvyšujúci infláciu.

Hoci ekonomika podľa dostupných údajov rastie solídnym tempom, trh práce vykazuje len slabší rast a nezamestnanosť sa výraznejšie nemení. Fed zároveň upozorňuje, že inflácia zostáva „zvýšená“, čo naznačuje pretrvávajúce cenové tlaky.

Zaujímavosťou je aj rozdelenie hlasovania – rozhodnutie podporilo osem členov, štyria boli proti, čo predstavuje najvyšší počet nesúhlasných hlasov od roku 1992. Centrálna banka tak zdôrazňuje opatrný prístup a bude sa riadiť ďalšími ekonomickými dátami.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Izrael musí pred rokovaním dodržiavať prímerie, tvrdí Libanon

Libanon čaká na Spojené štáty, ktoré majú určiť termín začiatku rokovaní s Izraelom po sérii prípravných stretnutí vo Washingtone, informuje web L´Orient Today.

Prezident Joseph Aoun zdôraznil, že pred samotnými rokovaniami musí Izrael plne dodržiavať prímerie, ktoré platí od polovice apríla, no obe strany sa navzájom obviňujú z jeho porušovania.

Aoun zároveň odmietol kritiku, že Libanon súhlasil s pokračujúcimi izraelskými útokmi. Podľa neho išlo len o vyhlásenie USA, nie záväznú dohodu. Tvrdí, že riešenie konfliktu je možné iba rokovaniami, pričom má podporu domácich aj zahraničných partnerov.

Situácia však zostáva vážna. Konflikt medzi Izraelom a Hizballáhom si vyžiadal tisíce obetí a viac než milión vysídlených.

Ekonomické straty dosahujú desiatky miliónov dolárov denne a podľa OSN čelí viac než milión ľudí akútnej potravinovej neistote.

(mja)

Minúta  |  

Ukrajina žiada Izrael o zadržanie lode s obilím, ktoré údajne ukradli Rusi

Ukrajina požiadala Izrael o zadržanie lode Panormitis, ktorá smeruje do prístavu Haifa a podľa Kyjeva preváža obilie pochádzajúce z území okupovaných Ruskom.

Generálny prokurátor Ruslan Kravčenko uviedol, že časť nákladu preložili z iného plavidla a Ukrajina žiada nielen zadržanie, ale aj prehliadku lode, zaistenie dokumentov či výsluch posádky.

Spor medzi krajinami sa vyostril po vzájomných obvineniach. Izrael kritizoval Kyjev za „twitterovú diplomaciu“, keďže podľa ministra zahraničia Gideona Saara prišla oficiálna právna žiadosť až dodatočne. Ukrajina, naopak, dlhodobo tvrdí, že Izrael nereaguje dostatočne na jej podnety, čo vyústilo až do predvolania izraelského veľvyslanca.

Kyjev opakovane upozorňuje na vývoz obilia z okupovaných oblastí vrátane Krymu. Podľa dostupných údajov mohlo ísť o viac než 1,7 milióna ton poľnohospodárskych produktov.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pohrozil sankciami voči tým, ktorí sa na takomto obchode podieľajú.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Trumpa teší odchod Spojených arabských emirátov z OPEC

Americký prezident Donald Trump v stredu privítal rozhodnutie Spojených arabských emirátov vystúpiť z organizácie OPEC. Podľa neho by tento krok mohol prispieť k zníženiu cien ropy a pohonných hmôt.

„Myslím si, že je to skvelé,“ povedal Trump novinárom v Bielom dome. Dodal, že odchod jedného z najväčších producentov zoskupenia by mohol pomôcť „znížiť ceny benzínu, ropy aj všetkého ostatného“.

Spojené arabské emiráty oznámili svoje rozhodnutie odísť z OPEC v utorok. Ide o významný zásah pre skupinu, ktorá združuje veľkých producentov ropy a snaží sa koordinovať ťažbu s cieľom ovplyvňovať ceny na trhu.

Rozhodnutie prichádza v čase pretrvávajúcej energetickej krízy, ktorú prehlbuje vojna s Iránom. Tá odhalila aj rastúce napätie medzi krajinami Perzského zálivu.

Trump naznačil, že v rámci OPEC existujú problémy a rozdielne záujmy jednotlivých štátov. Odchod Spojených arabských emirátov tak môže podľa neho prispieť k väčšej konkurencii na trhu a tlaku na pokles cien energií.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Vojna USA s Iránom stála 25 miliárd, odhalil Pentagón

Vojna USA proti Iránu stála zatiaľ približne 25 miliárd dolárov, čo je podľa Pentagónu prvý oficiálny odhad nákladov konfliktu.

Väčšina výdavkov smerovala na muníciu, no nie je jasné, či suma zahŕňa aj budúce náklady na obnovu infraštruktúry. Na porovnanie, ide o sumu podobnú ročnému rozpočtu NASA.

Konflikt má aj silný politický rozmer. Demokrati spájajú jeho náklady s rastom cien a klesajúcou životnou úrovňou, čo môže ovplyvniť blížiace sa voľby. Podpora vojny medzi Američanmi klesá a aktuálne ju schvaľuje len asi tretina verejnosti.

Minister obrany Pete Hegseth náklady obhajuje tým, že cieľom je zabrániť Iránu získať jadrové zbrane. Kritiku opozície odmieta.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.