Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Do Česka prenikol sršeň ázijský, našli ho v autobuse z Paríža

V Česku zaznamenali prvý tohtoročný výskyt sršňa ázijského, invazívneho druhu nebezpečného pre včely a voľne žijúci hmyz. Jedinca si všimli cestujúci v zájazdovom autobuse 24. apríla pri benzínovej stanici neďaleko hraničného priechodu Rozvadov a nález nahlásili.

Podľa Agentúry ochrany prírody a krajiny ČR, ktorú cituje Echo, išlo o jediný exemplár, ktorý sa do autobusu dostal pravdepodobne počas návratu zo zájazdu z Paríža.

Odborníci potvrdili, že v autobuse sa nenachádzali ďalšie jedince, no pre istotu budú v najbližších týždňoch monitorovať okolie nálezu v spolupráci s včelármi. Agentúra upozorňuje, že práve na jar existuje riziko zavlečenia prezimovaných kráľovien, ktoré môžu založiť nové kolónie.

Sršeň ázijský sa do Európy dostal v roku 2004. Tento druh predstavuje hrozbu pre včelstvá aj ďalší hmyz. Odborníci zdôrazňujú význam včasného nahlasovania a likvidácie hniezd, ktoré sa často nachádzajú vo výškach alebo v stavbách.

Niekoľko jedincov sa vlani objavilo aj na Slovensku.

(max)

Minúta  |  

Flotilu s pomocou pre Gazu zadržal Izrael pri Grécku

Izrael zadržal lode s humanitárnou pomocou smerujúce do Pásma Gazy v medzinárodných vodách pri Grécku, uviedli organizátori flotily. Druhá flotila, ktorá vyplávala 12. apríla z Barcelony, sa pokúšala prelomiť izraelskú blokádu.

Podľa organizácie Globálna sumudská flotila plavidlá zhabali stovky kilometrov od Gazy.

Skupina tento krok označila za pirátstvo a nezákonné konanie na otvorenom mori. Obviňuje Izrael, že rozšíril svoju kontrolu mimo vlastného územia.

Izraelský vyslanec pri OSN Danny Danon reagoval, že flotilu zastavili ešte pred vstupom do oblasti, ktorú Izrael považuje za svoju. Zásah armády označil za profesionálny a zameraný proti skupine aktivistov.

Podobnú flotilu zastavili aj v októbri minulého roka, keď izraelská armáda zadržala viac ako 450 účastníkov vrátane klimatickej aktivistky Grety Thunbergovej.

Izrael kontroluje prístupy do Pásma Gazy a odmieta, že by obmedzoval dodávky pre viac ako dva milióny obyvateľov. Palestínske a humanitárne organizácie však upozorňujú, že množstvo pomoci zostáva nedostatočné aj po prímerí z októbra, ktoré malo zabezpečiť zvýšenie dodávok.

(reuters, max)

Minúta  |  

Axios: Trump zvažuje nové útoky na Irán, možno aj infraštruktúru

Prezident USA Donald Trump má absolvovať brífing o nových vojenských plánoch voči Iránu, ktoré pripravilo Centrálne velenie. Podľa informácií Axios ide o návrh „krátkej a silnej“ vlny úderov, ktoré by mohli zasiahnuť aj infraštruktúru.

Plány prichádzajú tri týždne po začiatku krehkého prímeria v konflikte, ktorý sa začal koncom februára útokmi USA a Izraela na Irán.

Irán reagoval vlastnými útokmi na Izrael a štáty Perzského zálivu s americkými základňami. Boje si vyžiadali tisíce obetí a milióny vysídlených. Trump už skôr hovoril o možnosti zasiahnuť civilnú infraštruktúru, čo podľa odborníkov môže byť v rozpore s medzinárodným právom.

Medzi zvažovanými možnosťami je údajne aj operácia zameraná na kontrolu časti Hormuzského prielivu, aby sa obnovila lodná doprava, ktorá bola výrazne obmedzená. Prieliv je kľúčový pre približne pätinu svetových dodávok ropy a plynu.

Ďalší scenár počíta so zásahom špeciálnych síl proti zásobám obohateného uránu. USA zároveň očakávajú, že tlak povedie Irán k väčšej flexibilite v rokovaniach o jadrovom programe.

(reuters, max)

Minúta  |  

Fed ponechal sadzby bez zmeny, varuje pred neistotou

Americká centrálna banka (Fed) pod vedením Jeroma Powella ponechala kľúčovú úrokovú sadzbu bez zmeny v pásme 3,50 až 3,75 percenta a zároveň neposkytla jasný signál, kedy by mohlo dôjsť k jej úprave.

Rozhodnutie sprevádza vysoká miera neistoty, a to najmä v súvislosti s vývojom na Blízkom východe a rastúcimi cenami energií, ktoré Fed označil ako faktor zvyšujúci infláciu.

Hoci ekonomika podľa dostupných údajov rastie solídnym tempom, trh práce vykazuje len slabší rast a nezamestnanosť sa výraznejšie nemení. Fed zároveň upozorňuje, že inflácia zostáva „zvýšená“, čo naznačuje pretrvávajúce cenové tlaky.

Zaujímavosťou je aj rozdelenie hlasovania – rozhodnutie podporilo osem členov, štyria boli proti, čo predstavuje najvyšší počet nesúhlasných hlasov od roku 1992. Centrálna banka tak zdôrazňuje opatrný prístup a bude sa riadiť ďalšími ekonomickými dátami.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Izrael musí pred rokovaním dodržiavať prímerie, tvrdí Libanon

Libanon čaká na Spojené štáty, ktoré majú určiť termín začiatku rokovaní s Izraelom po sérii prípravných stretnutí vo Washingtone, informuje web L´Orient Today.

Prezident Joseph Aoun zdôraznil, že pred samotnými rokovaniami musí Izrael plne dodržiavať prímerie, ktoré platí od polovice apríla, no obe strany sa navzájom obviňujú z jeho porušovania.

Aoun zároveň odmietol kritiku, že Libanon súhlasil s pokračujúcimi izraelskými útokmi. Podľa neho išlo len o vyhlásenie USA, nie záväznú dohodu. Tvrdí, že riešenie konfliktu je možné iba rokovaniami, pričom má podporu domácich aj zahraničných partnerov.

Situácia však zostáva vážna. Konflikt medzi Izraelom a Hizballáhom si vyžiadal tisíce obetí a viac než milión vysídlených.

Ekonomické straty dosahujú desiatky miliónov dolárov denne a podľa OSN čelí viac než milión ľudí akútnej potravinovej neistote.

(mja)

Minúta  |  

Ukrajina žiada Izrael o zadržanie lode s obilím, ktoré údajne ukradli Rusi

Ukrajina požiadala Izrael o zadržanie lode Panormitis, ktorá smeruje do prístavu Haifa a podľa Kyjeva preváža obilie pochádzajúce z území okupovaných Ruskom.

Generálny prokurátor Ruslan Kravčenko uviedol, že časť nákladu preložili z iného plavidla a Ukrajina žiada nielen zadržanie, ale aj prehliadku lode, zaistenie dokumentov či výsluch posádky.

Spor medzi krajinami sa vyostril po vzájomných obvineniach. Izrael kritizoval Kyjev za „twitterovú diplomaciu“, keďže podľa ministra zahraničia Gideona Saara prišla oficiálna právna žiadosť až dodatočne. Ukrajina, naopak, dlhodobo tvrdí, že Izrael nereaguje dostatočne na jej podnety, čo vyústilo až do predvolania izraelského veľvyslanca.

Kyjev opakovane upozorňuje na vývoz obilia z okupovaných oblastí vrátane Krymu. Podľa dostupných údajov mohlo ísť o viac než 1,7 milióna ton poľnohospodárskych produktov.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pohrozil sankciami voči tým, ktorí sa na takomto obchode podieľajú.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.