Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Sloboda tlače vo svete klesá, Slovensko sa mierne zlepšilo

Svetový index slobody tlače organizácie Reportéri bez hraníc (RSF) ukazuje zhoršovanie podmienok pre novinárov, keď sa po prvýkrát viac ako polovica krajín zaradila do kategórií „náročné“ alebo „veľmi vážne“. Slovensko sa umiestnilo na 37. mieste a oproti minulému roku si polepšilo o priečku. Najlepšie hodnotenie opäť získalo Nórsko, najhoršie Eritrea.

RSF upozorňuje, že napriek existujúcemu právnemu rámcu čelia novinári na Slovensku nepriaznivému politickému prostrediu. Organizácia spomína tlak na televíziu Markíza, odchod viacerých reportérov a zmeny vo verejnoprávnych médiách po nahradení RTVS novou inštitúciou STVR. Poukazuje aj na koncentráciu vlastníctva médií po odkúpení denníka Nový čas skupinou Penta.

Zároveň však zdôrazňuje silnú tradíciu investigatívnej žurnalistiky. V regióne sa pred Slovenskom umiestnili Česko (11. miesto), Rakúsko (19. miesto) a Poľsko (27. miesto), za ním Ukrajina (55. miesto) a Maďarsko (74. miesto).

Správa konštatuje, že vo viac ako 80 percentách krajín sú ochranné mechanizmy pre novinárov neexistujúce alebo neúčinné. Globálne podmienky sa podľa RSF zhoršujú najmä v dôsledku legislatívnych zmien a tlaku na médiá.

(tasr, max)

Minúta  |  

USA uvažujú o znížení vojakov v Nemecku po spore s Berlínom

Prezident USA Donald Trump potvrdil, že zvažuje zníženie počtu amerických vojakov v Nemecku. Oznámenie prišlo po kritike spojencov NATO, ktorí podľa neho neposkytli podporu pri snahách o otvorenie Hormuzského prielivu. Rozhodnutie by mohlo padnúť v krátkom čase.

Diskusia o možnom stiahnutí časti amerických síl z Európy sa koná podľa predstaviteľov Bieleho domu už dlhšie. V súčasnosti majú Spojené štáty v Európe viac ako 68-tisíc vojakov, pričom približne 36-tisíc z nich je v Nemecku. Ide o výrazne nižší počet než v období studenej vojny, keď ich bolo 250-tisíc.

Napätie medzi Washingtonom a Berlínom sa zvýšilo aj pre spor medzi Trumpom a kancelárom Friedrichom Merzom v súvislosti s vojnou v Iráne. Obaja lídri sa navzájom kritizovali, aj keď nemecká strana informovala, že vzťahy zostávajú dobré.

Téma sa objavila aj po rokovaniach medzi nemeckým generálom Carstenom Breuerom a americkými predstaviteľmi obrany o novej vojenskej stratégii Nemecka. USA dlhodobo tlačia na európskych spojencov, aby zvýšili výdavky na obranu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Do Česka prenikol sršeň ázijský, našli ho v autobuse z Paríža

V Česku zaznamenali prvý tohtoročný výskyt sršňa ázijského, invazívneho druhu nebezpečného pre včely a voľne žijúci hmyz. Jedinca si všimli cestujúci v zájazdovom autobuse 24. apríla pri benzínovej stanici neďaleko hraničného priechodu Rozvadov a nález nahlásili.

Podľa Agentúry ochrany prírody a krajiny ČR, ktorú cituje Echo, išlo o jediný exemplár, ktorý sa do autobusu dostal pravdepodobne počas návratu zo zájazdu z Paríža.

Odborníci potvrdili, že v autobuse sa nenachádzali ďalšie jedince, no pre istotu budú v najbližších týždňoch monitorovať okolie nálezu v spolupráci s včelármi. Agentúra upozorňuje, že práve na jar existuje riziko zavlečenia prezimovaných kráľovien, ktoré môžu založiť nové kolónie.

Sršeň ázijský sa do Európy dostal v roku 2004. Tento druh predstavuje hrozbu pre včelstvá aj ďalší hmyz. Odborníci zdôrazňujú význam včasného nahlasovania a likvidácie hniezd, ktoré sa často nachádzajú vo výškach alebo v stavbách.

Niekoľko jedincov sa vlani objavilo aj na Slovensku.

(max)

Minúta  |  

Flotilu s pomocou pre Gazu zadržal Izrael pri Grécku

Izrael zadržal lode s humanitárnou pomocou smerujúce do Pásma Gazy v medzinárodných vodách pri Grécku, uviedli organizátori flotily. Druhá flotila, ktorá vyplávala 12. apríla z Barcelony, sa pokúšala prelomiť izraelskú blokádu.

Podľa organizácie Globálna sumudská flotila plavidlá zhabali stovky kilometrov od Gazy.

Skupina tento krok označila za pirátstvo a nezákonné konanie na otvorenom mori. Obviňuje Izrael, že rozšíril svoju kontrolu mimo vlastného územia.

Izraelský vyslanec pri OSN Danny Danon reagoval, že flotilu zastavili ešte pred vstupom do oblasti, ktorú Izrael považuje za svoju. Zásah armády označil za profesionálny a zameraný proti skupine aktivistov.

Podobnú flotilu zastavili aj v októbri minulého roka, keď izraelská armáda zadržala viac ako 450 účastníkov vrátane klimatickej aktivistky Grety Thunbergovej.

Izrael kontroluje prístupy do Pásma Gazy a odmieta, že by obmedzoval dodávky pre viac ako dva milióny obyvateľov. Palestínske a humanitárne organizácie však upozorňujú, že množstvo pomoci zostáva nedostatočné aj po prímerí z októbra, ktoré malo zabezpečiť zvýšenie dodávok.

(reuters, max)

Minúta  |  

Axios: Trump zvažuje nové útoky na Irán, možno aj infraštruktúru

Prezident USA Donald Trump má absolvovať brífing o nových vojenských plánoch voči Iránu, ktoré pripravilo Centrálne velenie. Podľa informácií Axios ide o návrh „krátkej a silnej“ vlny úderov, ktoré by mohli zasiahnuť aj infraštruktúru.

Plány prichádzajú tri týždne po začiatku krehkého prímeria v konflikte, ktorý sa začal koncom februára útokmi USA a Izraela na Irán.

Irán reagoval vlastnými útokmi na Izrael a štáty Perzského zálivu s americkými základňami. Boje si vyžiadali tisíce obetí a milióny vysídlených. Trump už skôr hovoril o možnosti zasiahnuť civilnú infraštruktúru, čo podľa odborníkov môže byť v rozpore s medzinárodným právom.

Medzi zvažovanými možnosťami je údajne aj operácia zameraná na kontrolu časti Hormuzského prielivu, aby sa obnovila lodná doprava, ktorá bola výrazne obmedzená. Prieliv je kľúčový pre približne pätinu svetových dodávok ropy a plynu.

Ďalší scenár počíta so zásahom špeciálnych síl proti zásobám obohateného uránu. USA zároveň očakávajú, že tlak povedie Irán k väčšej flexibilite v rokovaniach o jadrovom programe.

(reuters, max)

Minúta  |  

Fed ponechal sadzby bez zmeny, varuje pred neistotou

Americká centrálna banka (Fed) pod vedením Jeroma Powella ponechala kľúčovú úrokovú sadzbu bez zmeny v pásme 3,50 až 3,75 percenta a zároveň neposkytla jasný signál, kedy by mohlo dôjsť k jej úprave.

Rozhodnutie sprevádza vysoká miera neistoty, a to najmä v súvislosti s vývojom na Blízkom východe a rastúcimi cenami energií, ktoré Fed označil ako faktor zvyšujúci infláciu.

Hoci ekonomika podľa dostupných údajov rastie solídnym tempom, trh práce vykazuje len slabší rast a nezamestnanosť sa výraznejšie nemení. Fed zároveň upozorňuje, že inflácia zostáva „zvýšená“, čo naznačuje pretrvávajúce cenové tlaky.

Zaujímavosťou je aj rozdelenie hlasovania – rozhodnutie podporilo osem členov, štyria boli proti, čo predstavuje najvyšší počet nesúhlasných hlasov od roku 1992. Centrálna banka tak zdôrazňuje opatrný prístup a bude sa riadiť ďalšími ekonomickými dátami.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.