Preskočiť na obsah
  |  

V korupčnej kauze Syseľ oslobodili dvoch z troch obžalovaných

V prípade korupčnej kauzy, mediálne známej ako Syseľ, oslobodili spod obžaloby Mariána Sisáka a Miroslava Nováka. Vo štvrtok o tom rozhodol Špecializovaný trestný súd v Pezinku. Odôvodnil to tým, že skutky, ktorých sa podľa obžaloby dopustili, nie sú trestným činom.

Alexeja Ivanka uznal súd za vinného z účastníctva na prečine podplácania, za čo mu uložil peňažný trest vo výške tisíc eur. V prípade jeho nezaplatenia mu uložil náhradný trest odňatia slobody vo výmere jedného roka. Rozsudok nie je právoplatný. Prokurátor sa odvolal voči všetkým výrokom rozsudku.

Najvyšší súd SR vrátil vlani v auguste prípad späť na Špecializovaný trestný súd s konštatovaním, že pôvodný rozsudok bol nesprávny a mal chyby, najmä pre jeho nejasnosť, neúplnosť skutkových zistení a aj preto, lebo sa súd nevyrovnal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.

Exposlanec parlamentu Ivanko podľa obžaloby na základe žiadosti svojho známeho požiadal na prelome rokov 2016 a 2017 exsudcu Miroslava Nováka, aby pomohol vybaviť vylúčenie nehnuteľnosti z konkurzu. Bývalý sudca za to údajne žiadal najskôr úplatok vo výške 15-tisíc eur a potom ďalších päťtisíc eur.

Prvú časť sumy podľa obžaloby poslali na účet syna obžalovaného podnikateľa Mariána Sisáka. Podnikateľ čelí obžalobe aj za to, že údajne prevzal úplatky za zabezpečenie miernejších trestov v dvoch ďalších prípadoch. Všetci už skôr deklarovali, že trvajú na svojej nevine.

(tasr, lud)

  |  

Slovensko hlási pokles chudoby, najhoršia situácia je na východe

Chudoba alebo sociálne vylúčenie ohrozovali vlani na Slovensku 16,7 percenta obyvateľov, teda viac ako 895-tisíc ľudí. Podľa údajov Štatistického úradu SR ide o medziročné zlepšenie, keď počet ohrozených klesol o približne 85-tisíc osôb po predchádzajúcich rokoch rastu. Napriek tomu čelil jednej alebo viacerým formám chudoby každý šiesty obyvateľ krajiny.

Zlepšenie situácie sa prejavilo vo väčšine regiónov, pričom najnižší podiel chudoby bol v Bratislavskom, Žilinskom a Trnavskom kraji. Naopak, najvyššie hodnoty zaznamenali v Prešovskom, Banskobystrickom a Košickom kraji. V Prešovskom kraji čelil chudobe takmer každý tretí obyvateľ a medziročne tam pribudlo približne 16-tisíc ohrozených.

Riziko chudoby je výrazne vyššie v domácnostiach s deťmi, najmä v neúplných rodinách, kde dosiahlo až 50 percent. V domácnostiach s tromi a viac deťmi bolo ohrozených 38 percent osôb.

Pod hranicou príjmovej chudoby žilo 12,2 percenta obyvateľov, čo predstavuje približne 652-tisíc ľudí a medziročný pokles o takmer 127-tisíc.

(tasr, max)

  |  

Po niekdajšom pápežovi pomenovali asteroid

Vatikán oznámil, že po bývalom pápežovi Levovi XIII. pomenovali asteroid. Ide o ďalší prípad, keď vesmírne teleso nesie meno významnej osobnosti Katolíckej cirkvi.

Asteroid obieha okolo Slnka pod názvom Gioacchinopecci podľa občianskeho mena pápeža Leva XIII., ktorým bol Gioacchino Pecci. Na čele Katolíckej cirkvi stál v rokoch 1878 až 1903.

Lev XIII. je známy najmä ako autor prvej rímskokatolíckej encykliky, teda pápežského listu adresovaného všetkým biskupom. V dejinách sa zapísal aj ako „pápež robotníkov“, čo pripomenul aj súčasný pápež Lev XIV.

Významnú stopu zanechal aj v oblasti vedy. Práve Lev XIII. založil Vatikánske observatórium, ktoré dodnes patrí medzi významné vedecké inštitúcie Svätej stolice.

Asteroid pomenovaný po tomto pápežovi objavili litovský astronóm Kazimieras Černis a astronóm Vatikánskeho observatória Richard P. Boyle.

Nejde o prvý prípad, keď vesmírne teleso nesie meno pápeža. V minulosti pomenovali asteroidy aj po Benediktovi XVI., známom ako Ratzinger, a po Gregorovi XIII.

Tento krok nadväzuje na tradíciu pripomínania významných osobností Cirkvi aj v oblasti astronómie.

(tasr, bak)

  |  

Washington buduje koalíciu na ochranu plavby v Hormuze

Administratíva prezidenta USA Donalda Trumpa pracuje na vytvorení medzinárodnej koalície, ktorá má obnoviť slobodu plavby v Hormuzskom prielive.

Podľa dokumentu amerického ministerstva zahraničných vecí, ktorý získala agentúra Reuters, ide o iniciatívu nazvanú Konštrukcia námornej slobody. Schválil ju minister zahraničných vecí Marco Rubio. Projekt má byť spoločným úsilím diplomacie a Pentagónu.

Diplomatická zložka má prepájať partnerské krajiny a lodný priemysel, zatiaľ čo vojenská časť pod vedením Ústredného velenia USA bude koordinovať pohyb lodí a komunikovať s nimi v reálnom čase.

Spojené štáty plánujú osloviť spojencov prostredníctvom svojich veľvyslanectiev. Účasť môže mať rôzne formy od diplomacie cez zdieľanie informácií až po prítomnosť na mori.

Cieľom iniciatívy je zaistiť energetickú bezpečnosť, ochranu infraštruktúry a zachovanie navigačných práv v strategických trasách.

Projekt prichádza po obmedzení dopravy cez Hormuzský prieliv, ktorý je kľúčový pre globálne dodávky ropy a plynu. K poklesu prepravy došlo po útokoch USA a Izraela na Irán a následnej blokáde prielivu zo strany Teheránu.

(reuters, max)

  |  

Sloboda tlače vo svete klesá, Slovensko sa mierne zlepšilo

Svetový index slobody tlače organizácie Reportéri bez hraníc (RSF) ukazuje zhoršovanie podmienok pre novinárov, keď sa po prvýkrát viac ako polovica krajín zaradila do kategórií „náročné“ alebo „veľmi vážne“. Slovensko sa umiestnilo na 37. mieste a oproti minulému roku si polepšilo o priečku. Najlepšie hodnotenie opäť získalo Nórsko, najhoršie Eritrea.

RSF upozorňuje, že napriek existujúcemu právnemu rámcu čelia novinári na Slovensku nepriaznivému politickému prostrediu. Organizácia spomína tlak na televíziu Markíza, odchod viacerých reportérov a zmeny vo verejnoprávnych médiách po nahradení RTVS novou inštitúciou STVR. Poukazuje aj na koncentráciu vlastníctva médií po odkúpení denníka Nový čas skupinou Penta.

Zároveň však zdôrazňuje silnú tradíciu investigatívnej žurnalistiky. V regióne sa pred Slovenskom umiestnili Česko (11. miesto), Rakúsko (19. miesto) a Poľsko (27. miesto), za ním Ukrajina (55. miesto) a Maďarsko (74. miesto).

Správa konštatuje, že vo viac ako 80 percentách krajín sú ochranné mechanizmy pre novinárov neexistujúce alebo neúčinné. Globálne podmienky sa podľa RSF zhoršujú najmä v dôsledku legislatívnych zmien a tlaku na médiá.

(tasr, max)

  |  

USA uvažujú o znížení vojakov v Nemecku po spore s Berlínom

Prezident USA Donald Trump potvrdil, že zvažuje zníženie počtu amerických vojakov v Nemecku. Oznámenie prišlo po kritike spojencov NATO, ktorí podľa neho neposkytli podporu pri snahách o otvorenie Hormuzského prielivu. Rozhodnutie by mohlo padnúť v krátkom čase.

Diskusia o možnom stiahnutí časti amerických síl z Európy sa koná podľa predstaviteľov Bieleho domu už dlhšie. V súčasnosti majú Spojené štáty v Európe viac ako 68-tisíc vojakov, pričom približne 36-tisíc z nich je v Nemecku. Ide o výrazne nižší počet než v období studenej vojny, keď ich bolo 250-tisíc.

Napätie medzi Washingtonom a Berlínom sa zvýšilo aj pre spor medzi Trumpom a kancelárom Friedrichom Merzom v súvislosti s vojnou v Iráne. Obaja lídri sa navzájom kritizovali, aj keď nemecká strana informovala, že vzťahy zostávajú dobré.

Téma sa objavila aj po rokovaniach medzi nemeckým generálom Carstenom Breuerom a americkými predstaviteľmi obrany o novej vojenskej stratégii Nemecka. USA dlhodobo tlačia na európskych spojencov, aby zvýšili výdavky na obranu.

(reuters, max)