Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Mikloško: Odchod zo Slovenska zvažuje 75 percent mladých

Až 75,4 percenta mladých ľudí vo veku 16 až 17 rokov zvažuje odchod zo Slovenska alebo je už rozhodnutých odísť, vyplýva z prieskumu Úradu komisára pre deti, do ktorého sa zapojilo viac ako 10-tisíc respondentov.

Z tých, ktorí o odchode uvažujú, sa 42,3 percenta neplánuje vrátiť. Komisár pre deti Jozef Mikloško upozornil, že 38,3 percenta mladých chce odísť s istotou a ďalších 37,1 percenta to zvažuje. „Je to číslo, ktoré je nedobré, s ktorým treba pracovať a ktoré nás prekvapilo, že je až takéto vysoké,“ uviedol.

Medzi hlavné dôvody patria zlé vzťahy v spoločnosti, rodine a škole. Až 89 percent mladých ich označilo za vážny problém, pričom 83 percent spomína negativizmus a 81 percent pocit osamelosti. Mikloško upozornil, že „zlé vzťahy sú motívom odísť“ a zároveň súvisia s duševnými problémami.

Psychické ťažkosti označilo za kľúčový problém 67,7 percenta respondentov, pričom výrazný vplyv majú aj sociálne siete a závislosť od technológií.

Napriek tomu mladých na Slovensku držia najmä rodina, priatelia a pocit bezpečia. Najvyššiu dôveru majú k matke, ktorej dôveruje 92 percent opýtaných. Naopak, vysokú nedôveru vyjadrujú mladí voči politikom, médiám a influencerom.

(tasr, max)

Minúta  |  

Starostu za prijatie rekordného úplatku uznal súd vinným

Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici uznal bývalého starostu obce Ďurďoš (okres Vranov nad Topľou) Miroslava Mikeľa za vinného zo zneužívania právomoci verejného činiteľa a z prijímania úplatku. Podľa obžaloby si vypýtal viac ako 90-tisíc eur v súvislosti s rozparcelovaním pozemkov určených na individuálnu bytovú výstavbu.

Súd mu uložil úhrnný trest odňatia slobody na štyri roky s podmienečným odkladom na rovnaké obdobie.
Zároveň nad ním nariadil probačný dohľad a uložil mu ďalšie povinnosti. Okrem toho musí zaplatiť peňažný trest vo výške 20-tisíc eur a na štyri roky má zákaz pôsobiť vo funkcii výkonného orgánu obce. Rozhodnutie zatiaľ nie je právoplatné.

Polícia ukončila vyšetrovanie prípadu vo februári tohto roka. Podľa jej zistení dnes už exstarosta požadoval úplatok vo výške 92 500 eur, ktorý údajne prevzal vo svojej kancelárii.

(tasr, max)

Minúta  |  

Medvedev spochybňuje úlohu USA ako mediátora konfliktov

Spojené štáty podľa bývalého ruského prezidenta Dmitrija Medvedeva nie sú vhodným sprostredkovateľom mieru v medzinárodných konfliktoch vzhľadom na svoje kroky na globálnej scéne. Uviedol to vo štvrtok počas vystúpenia na vzdelávacom fóre.

Vyjadrenia sa odlišujú od oficiálnej línie Kremľa, podľa ktorej Washington zohráva užitočnú úlohu pri hľadaní mierového riešenia vojny medzi Ruskom a Ukrajinou.

„Je sotva možné považovať krajinu, ktorá unáša prezidentov a rozpútava konflikty len tak, za efektívneho sprostredkovateľa vo všetkých situáciách,“ povedal Medvedev.

Narážal tým na vojnu s Iránom aj na operáciu amerických špeciálnych síl z januára, ktorú nariadil prezident Donald Trump a ktorej cieľom bolo zadržať venezuelského prezidenta Nicolása Madura.

Medvedev zároveň pripustil, že Trumpova administratíva sa snaží riešiť konflikt na Ukrajine – na rozdiel od predchádzajúceho prezidenta Joea Bidena.

V rovnakom vystúpení uviedol, že Európa prechádza militarizáciou, ktorú prirovnal k obdobiu pred druhou svetovou vojnou.

Zároveň informoval, že v roku 2025 podpísalo zmluvy s ruskou armádou 450-tisíc ľudí a ďalších 127-tisíc tento rok.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Bročka už nebude kandidovať za primátora Trnavy

Primátor Trnavy Peter Bročka nebude kandidovať v nadchádzajúcich komunálnych voľbách na primátora ani na poslanca mestského zastupiteľstva a ani na poslanca samosprávneho kraja. Vo svojom vyjadrení na sociálnej sieti napísal, že už nemá kapacitu pokračovať ďalšie štyri roky v rovnakom nasadení bez výrazných osobných dôsledkov. Bročka je primátorom tretie volebné obdobie.

Zdôraznil potrebu oddychu a získania nadhľadu, pričom naznačil, že by sa chcel venovať iným formám pomoci.

Pri bilancovaní svojho pôsobenia poukázal na význam podpory. „Od vašej dlhoročnej podpory cez poslancov mestského zastupiteľstva až po kolegov na úrade a v mestských organizáciách. Trnava je naše spoločné dielo,“ zhodnotil.

Zároveň priznal, že rozhodovanie vo funkcii prinášalo náročné situácie a neustálu snahu vyrovnať sa s očakávaniami rôznych skupín.

V súvislosti s nadchádzajúcimi voľbami už svoju kandidatúru oznámilo viacero uchádzačov. Branislav Baroš kandiduje za KDH a hnutie Trnava pre každého, Ľubicu Horváthovú podporuje strana Demokrati a kandidatúru ohlásila aj Andrea Čajková s podporou občianskej iniciatívy Trnava+.

(tasr, max)

Minúta  |  

NKÚ kritizuje financovanie výkonov vo VšZP

Systém financovania spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni nebol v rokoch 2019 až 2024 nastavený transparentne ani efektívne. Najvyšší kontrolný úrad upozornil, že to viedlo k rozdielnym podmienkam pre poskytovateľov a zhoršenej dostupnosti vyšetrení pre pacientov.

Kontrola odhalila aj výrazné nezrovnalosti vo financovaní. „V praxi dochádzalo k paradoxom, keď niektorým poskytovateľom verejná poisťovňa finančne uznala neuskutočnené vyšetrenia v hodnote bezmála 75 miliónov eur, zatiaľ čo reálne výkony ostali neuhradené vo výške viac ako 108 miliónov,“ uviedla hovorkyňa NKÚ.

Podľa kontrolórov chýbali jasné a jednotné pravidlá. Rozhodovanie vedenia poisťovne bolo v mnohých prípadoch subjektívne, čo viedlo k nerovnakému zaobchádzaniu s poskytovateľmi.

„Príčinou bol značne neprehľadný systém s množstvom dodatkov a netransparentnými cenami,“ uviedol predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.

Úrad upozorňuje, že model bez jasných pravidiel vytvára riziká nehospodárneho nakladania s verejnými financiami. Pozitívom podľa kontrolórov je, že poisťovňa v uplynulých rokoch prestala uznávať neuskutočnené výkony.

NKÚ identifikoval aj rozdiely v údajoch o úhradách medzi poisťovňou a Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Objem financií na tieto výkony vzrástol z približne 424 miliónov eur v roku 2019 na viac ako 485 miliónov v roku 2024.

Podľa úradu sa nedarí ani odstrániť regionálne rozdiely v čakacích lehotách na odborné CT či MR vyšetrenia. Najdlhšie čakacie lehoty boli v Banskobystrickom, Trenčianskom a Žilinskom kraji.

NKÚ odporúča, aby ministerstvo zdravotníctva stanovilo jasné pravidlá financovania, zaviedlo štandardizované zmluvy pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti či určilo merateľné ukazovatele kvality a dohliadalo na priebežnú kontrolu presnosti dát.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Lunter bude kandidovať za banskobystrického župana

Súčasný predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrej Lunter oznámil, že bude kandidovať aj v jesenných voľbách. Svoju kandidatúru predstavil vo Zvolene, pričom o priazeň voličov sa chce uchádzať ako nezávislý kandidát.

Uviedol, že pripravuje program nadväzujúci na doteraz realizované projekty. Zároveň má byť záväzkom dokončiť rozbehnuté investície a spustiť nové, ktoré majú posilniť služby v kraji.

Lunter chce pokračovať v nastavenom smerovaní a zdôraznil potrebu spravodlivého investovania do všetkých okresov. Program plánuje predstaviť do konca júna, keď zároveň odštartuje svoju volebnú kampaň.

Pripustil, že počíta aj s podporou poslancov krajského zastupiteľstva. Podľa jeho slov ide o nezávislých zástupcov aj členov viacerých politických strán, s ktorými spolupracuje. Spomenul, že medzi nimi sú Aliancia, Hlas, KDH, Progresívne Slovensko aj SaS.

Zo svojich doterajších výsledkov vyzdvihol modernizáciu škôl a zvyšovanie bezpečnosti v nich. Poukázal aj na otvorenie krajských ambulancií vo viacerých mestách.

Za významné investície označil aj rekonštrukciu Divadla Jozefa Gregora Tajovského a Krajskej knižnice Ľudovíta Štúra vo Zvolene, ako aj dokončenie cyklotrás.

(tasr, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.