Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Najväčšia americká lietadlová loď sa údajne vráti z Blízkeho východu

Najväčšia lietadlová loď amerických ozbrojených síl USS Gerald R. Ford by mala čoskoro opustiť Blízky východ a vrátiť sa do Spojených štátov. Uviedol to denník Washington Post s odvolaním sa na viacerých amerických predstaviteľov.

Podľa jedného z nich návrat lode do domovského prístavu vo Virgínii očakávajú približne v polovici mája, presný termín odplávania však zatiaľ nestanovili.

USS Gerald R. Ford, ktorá vezie približne 4 500 námorníkov, bola nasadená na mori 309 dní. Ide o jedno z najdlhších nasadení lietadlovej lode v modernej histórii. V polovici apríla prekonala rekord 295 dní, ktorý predtým držala USS Abraham Lincoln.

Loď pôsobí v Červenom mori ako súčasť amerických síl v regióne. Spolu s ňou operujú aj USS George H. W. Bush v Arabskom mori a USS Abraham Lincoln. Všetky tri lode nasadili v čase pokračujúcich rokovaní medzi Spojenými štátmi a Iránom.

Odchod USS Gerald R. Ford zníži útočný potenciál USA v regióne v čase, keď síce platí prímerie, no snahy o trvalé riešenie konfliktu zatiaľ viaznu.

Po návrate loď podstúpi rozsiahlu údržbu.

(wtkr, bak)

Minúta  |  

KDH chce odvolať Kamenického a otvára otázku pádu vlády

Kresťansko-demokratické hnutie oznámilo, že začne zbierať podpisy na odvolanie ministra financií Ladislava Kamenického a zároveň otvorí diskusiu o odvolaní celej vlády premiéra Roberta Fica (obaja Smer). Ako dôvod uvádza zhoršujúci sa stav verejných financií a rast štátneho dlhu, ktorý sa blíži k 100 miliardám eur.

Podpredseda KDH Viliam Karas vyhlásil, že „dnes už neexistuje ani jeden dôvod na ďalšie zotrvanie tejto vlády“, pričom poukázal na vývoj verejných financií a hodnotenia odborných inštitúcií. Hnutie tvrdí, že Slovensko sa nachádza v pásme vysokého rizika a poukazuje na zhoršenie dlhodobej udržateľnosti podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

KDH kritizuje aj spôsob konsolidácie verejných financií, ktorý bol podľa neho založený najmä na zvyšovaní príjmov štátu. „Za tri roky sa od ľudí vyzbieralo 11,6 miliardy eur, no na strane výdavkov nevidíme zásadné úspory. Ekonomika sa tak stáva čoraz menej odolnou voči budúcim krízam,“ zhodnotil Martin Štuk, odborník strany na ekonomiku.

Podľa kresťanských demokratov tak verejné financie ostávajú vo vysokom riziku a ekonomika je menej pripravená na budúce krízy. KDH preto považuje za potrebné nielen odvolanie ministra, ale aj širšiu politickú diskusiu o zmene vlády.

(tasr, max)

Minúta  |  

Telefonáty Trumpa s Putinom vyvolávajú v Bruseli otázky

Rozhovory medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom podľa Európskej únie prinášajú viac otázok ako odpovedí. Uviedla to vo štvrtok šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová.

Trump v stredu oznámil, že s Putinom diskutoval o možnosti prímeria vo vojne na Ukrajine. Podrobnosti o obsahu rozhovoru však zostávajú nejasné.

Kallasová upozornila, že podobné kontakty medzi oboma lídrami vyvolávajú pochybnosti, najmä v kontexte aktuálneho vývoja na medzinárodnej scéne.

„Keď vidíme tieto telefonáty medzi prezidentom Trumpom a prezidentom Putinom, vždy zostáva veľa nezodpovedaných otázok,“ povedala novinárom v Estónsku.

Zároveň poukázala na postoj Ruska v širšom geopolitickom kontexte. „Treba zohľadniť, že Rusko otvorene chváli ‚hrdinský boj‘ Iránu proti Amerike,“ dodala.

Vyjadrenia podľa nej naznačujú rozpory v postojoch Moskvy, ktoré môžu komplikovať diplomatické snahy o ukončenie konfliktu.

Európska únia tak podľa Kallasovej zostáva opatrná voči výsledkom podobných rokovaní.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Na Slovensko smerovalo od vstupu do EÚ viac než 36 miliárd eur

Na Slovensko smerovalo od vstupu do Európskej únie v roku 2004 do roku 2025 viac ako 36 miliárd eur, pričom suma sa môže zvýšiť o ďalších 6,4 miliardy eur z Plánu obnovy a odolnosti SR. Zastúpenie Európskej komisie pripomenulo tieto údaje pri 22. výročí členstva Slovenska v Únii.

Podľa prieskumu Eurobarometra dôveruje Únii 54 percent Slovákov a 68 percent sa s ňou cíti spätých.

„Už viac ako dve desaťročia EÚ pomáha Slovensku napredovať,“ uviedol vedúci zastúpenia eurokomisie na Slovensku Peter Stano s tým, že investície smerujú do konkurencieschopnosti, zdravotníctva, školstva, infraštruktúry aj moderných technológií. Podľa jeho slov tieto zdroje „posilňujú stabilitu a odolnosť krajiny“.

Európske financie zohrávajú významnú úlohu vo verejných investíciách a podporili stovky projektov v rôznych oblastiach vrátane dopravy, výskumu či ochrany životného prostredia. Vďaka nim modernizujú nemocnice, obnovujú historické budovy a podporujú vedecké projekty vrátane spustenia superpočítača.

Eurokomisár Maroš Šefčovič zdôraznil, že členstvo v EÚ predstavuje „obrovskú výhodu tak z geopolitického, ako aj ekonomického hľadiska“. Podľa neho je v čase neistoty dôležité vnímať Úniu aj ako mierový projekt. Slovensko môže v ďalšom finančnom období získať ďalších 20 miliárd eur.

(tasr, max)

Minúta  |  

Hlas predloží návrh na skrátenie volebného obdobia referendom

Koaličná strana Hlas plánuje predložiť do Národnej rady SR návrh, ktorý by umožnil skrátiť volebné obdobie referendom.

Urobiť tak chce prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu k ústavnému zákonu o predĺžení volebného obdobia v samosprávach na päť rokov, o ktorom parlament už ukončil rozpravu v prvom čítaní.

Predseda strany Matúš Šutaj Eštok uviedol, že cieľom je „sfunkčniť referendum“, ktoré by umožnilo predčasné ukončenie volebného obdobia. Zdôraznil, že podobnú zmenu presadzoval Hlas už v čase, keď bol v opozícii.

Pri nastavení pravidiel referenda si vie predstaviť aj určité obmedzenia, napríklad zákaz jeho konania krátko po vyslovení dôvery vláde alebo tesne pred riadnymi voľbami, aby sa predišlo zbytočným výdavkom.

Predseda parlamentu Richard Raši očakáva, že hlasovanie ukáže, či opozícia návrh naozaj podporí. Zároveň pripomenul, že prezident Peter Pellegrini nedávno odmietol referendovú otázku o predčasných voľbách ako protiústavnú.

Hlas sa vyjadril aj k návrhu Smeru na zmenu voľby zo zahraničia. Podporuje hlasovanie na ambasádach namiesto pošty, pričom chce v ďalšej diskusii rozšíriť možnosti účasti voličov žijúcich v zahraničí.

(tasr, max)

Minúta  |  

Mikloško: Odchod zo Slovenska zvažuje 75 percent mladých

Až 75,4 percenta mladých ľudí vo veku 16 až 17 rokov zvažuje odchod zo Slovenska alebo je už rozhodnutých odísť, vyplýva z prieskumu Úradu komisára pre deti, do ktorého sa zapojilo viac ako 10-tisíc respondentov.

Z tých, ktorí o odchode uvažujú, sa 42,3 percenta neplánuje vrátiť. Komisár pre deti Jozef Mikloško upozornil, že 38,3 percenta mladých chce odísť s istotou a ďalších 37,1 percenta to zvažuje. „Je to číslo, ktoré je nedobré, s ktorým treba pracovať a ktoré nás prekvapilo, že je až takéto vysoké,“ uviedol.

Medzi hlavné dôvody patria zlé vzťahy v spoločnosti, rodine a škole. Až 89 percent mladých ich označilo za vážny problém, pričom 83 percent spomína negativizmus a 81 percent pocit osamelosti. Mikloško upozornil, že „zlé vzťahy sú motívom odísť“ a zároveň súvisia s duševnými problémami.

Psychické ťažkosti označilo za kľúčový problém 67,7 percenta respondentov, pričom výrazný vplyv majú aj sociálne siete a závislosť od technológií.

Napriek tomu mladých na Slovensku držia najmä rodina, priatelia a pocit bezpečia. Najvyššiu dôveru majú k matke, ktorej dôveruje 92 percent opýtaných. Naopak, vysokú nedôveru vyjadrujú mladí voči politikom, médiám a influencerom.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.