Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Telefonáty Trumpa s Putinom vyvolávajú v Bruseli otázky

Rozhovory medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom podľa Európskej únie prinášajú viac otázok ako odpovedí. Uviedla to vo štvrtok šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová.

Trump v stredu oznámil, že s Putinom diskutoval o možnosti prímeria vo vojne na Ukrajine. Podrobnosti o obsahu rozhovoru však zostávajú nejasné.

Kallasová upozornila, že podobné kontakty medzi oboma lídrami vyvolávajú pochybnosti, najmä v kontexte aktuálneho vývoja na medzinárodnej scéne.

„Keď vidíme tieto telefonáty medzi prezidentom Trumpom a prezidentom Putinom, vždy zostáva veľa nezodpovedaných otázok,“ povedala novinárom v Estónsku.

Zároveň poukázala na postoj Ruska v širšom geopolitickom kontexte. „Treba zohľadniť, že Rusko otvorene chváli ‚hrdinský boj‘ Iránu proti Amerike,“ dodala.

Vyjadrenia podľa nej naznačujú rozpory v postojoch Moskvy, ktoré môžu komplikovať diplomatické snahy o ukončenie konfliktu.

Európska únia tak podľa Kallasovej zostáva opatrná voči výsledkom podobných rokovaní.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Na Slovensko smerovalo od vstupu do EÚ viac než 36 miliárd eur

Na Slovensko smerovalo od vstupu do Európskej únie v roku 2004 do roku 2025 viac ako 36 miliárd eur, pričom suma sa môže zvýšiť o ďalších 6,4 miliardy eur z Plánu obnovy a odolnosti SR. Zastúpenie Európskej komisie pripomenulo tieto údaje pri 22. výročí členstva Slovenska v Únii.

Podľa prieskumu Eurobarometra dôveruje Únii 54 percent Slovákov a 68 percent sa s ňou cíti spätých.

„Už viac ako dve desaťročia EÚ pomáha Slovensku napredovať,“ uviedol vedúci zastúpenia eurokomisie na Slovensku Peter Stano s tým, že investície smerujú do konkurencieschopnosti, zdravotníctva, školstva, infraštruktúry aj moderných technológií. Podľa jeho slov tieto zdroje „posilňujú stabilitu a odolnosť krajiny“.

Európske financie zohrávajú významnú úlohu vo verejných investíciách a podporili stovky projektov v rôznych oblastiach vrátane dopravy, výskumu či ochrany životného prostredia. Vďaka nim modernizujú nemocnice, obnovujú historické budovy a podporujú vedecké projekty vrátane spustenia superpočítača.

Eurokomisár Maroš Šefčovič zdôraznil, že členstvo v EÚ predstavuje „obrovskú výhodu tak z geopolitického, ako aj ekonomického hľadiska“. Podľa neho je v čase neistoty dôležité vnímať Úniu aj ako mierový projekt. Slovensko môže v ďalšom finančnom období získať ďalších 20 miliárd eur.

(tasr, max)

Minúta  |  

Hlas predloží návrh na skrátenie volebného obdobia referendom

Koaličná strana Hlas plánuje predložiť do Národnej rady SR návrh, ktorý by umožnil skrátiť volebné obdobie referendom.

Urobiť tak chce prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu k ústavnému zákonu o predĺžení volebného obdobia v samosprávach na päť rokov, o ktorom parlament už ukončil rozpravu v prvom čítaní.

Predseda strany Matúš Šutaj Eštok uviedol, že cieľom je „sfunkčniť referendum“, ktoré by umožnilo predčasné ukončenie volebného obdobia. Zdôraznil, že podobnú zmenu presadzoval Hlas už v čase, keď bol v opozícii.

Pri nastavení pravidiel referenda si vie predstaviť aj určité obmedzenia, napríklad zákaz jeho konania krátko po vyslovení dôvery vláde alebo tesne pred riadnymi voľbami, aby sa predišlo zbytočným výdavkom.

Predseda parlamentu Richard Raši očakáva, že hlasovanie ukáže, či opozícia návrh naozaj podporí. Zároveň pripomenul, že prezident Peter Pellegrini nedávno odmietol referendovú otázku o predčasných voľbách ako protiústavnú.

Hlas sa vyjadril aj k návrhu Smeru na zmenu voľby zo zahraničia. Podporuje hlasovanie na ambasádach namiesto pošty, pričom chce v ďalšej diskusii rozšíriť možnosti účasti voličov žijúcich v zahraničí.

(tasr, max)

Minúta  |  

Mikloško: Odchod zo Slovenska zvažuje 75 percent mladých

Až 75,4 percenta mladých ľudí vo veku 16 až 17 rokov zvažuje odchod zo Slovenska alebo je už rozhodnutých odísť, vyplýva z prieskumu Úradu komisára pre deti, do ktorého sa zapojilo viac ako 10-tisíc respondentov.

Z tých, ktorí o odchode uvažujú, sa 42,3 percenta neplánuje vrátiť. Komisár pre deti Jozef Mikloško upozornil, že 38,3 percenta mladých chce odísť s istotou a ďalších 37,1 percenta to zvažuje. „Je to číslo, ktoré je nedobré, s ktorým treba pracovať a ktoré nás prekvapilo, že je až takéto vysoké,“ uviedol.

Medzi hlavné dôvody patria zlé vzťahy v spoločnosti, rodine a škole. Až 89 percent mladých ich označilo za vážny problém, pričom 83 percent spomína negativizmus a 81 percent pocit osamelosti. Mikloško upozornil, že „zlé vzťahy sú motívom odísť“ a zároveň súvisia s duševnými problémami.

Psychické ťažkosti označilo za kľúčový problém 67,7 percenta respondentov, pričom výrazný vplyv majú aj sociálne siete a závislosť od technológií.

Napriek tomu mladých na Slovensku držia najmä rodina, priatelia a pocit bezpečia. Najvyššiu dôveru majú k matke, ktorej dôveruje 92 percent opýtaných. Naopak, vysokú nedôveru vyjadrujú mladí voči politikom, médiám a influencerom.

(tasr, max)

Minúta  |  

Starostu za prijatie rekordného úplatku uznal súd vinným

Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici uznal bývalého starostu obce Ďurďoš (okres Vranov nad Topľou) Miroslava Mikeľa za vinného zo zneužívania právomoci verejného činiteľa a z prijímania úplatku. Podľa obžaloby si vypýtal viac ako 90-tisíc eur v súvislosti s rozparcelovaním pozemkov určených na individuálnu bytovú výstavbu.

Súd mu uložil úhrnný trest odňatia slobody na štyri roky s podmienečným odkladom na rovnaké obdobie.
Zároveň nad ním nariadil probačný dohľad a uložil mu ďalšie povinnosti. Okrem toho musí zaplatiť peňažný trest vo výške 20-tisíc eur a na štyri roky má zákaz pôsobiť vo funkcii výkonného orgánu obce. Rozhodnutie zatiaľ nie je právoplatné.

Polícia ukončila vyšetrovanie prípadu vo februári tohto roka. Podľa jej zistení dnes už exstarosta požadoval úplatok vo výške 92 500 eur, ktorý údajne prevzal vo svojej kancelárii.

(tasr, max)

Minúta  |  

Medvedev spochybňuje úlohu USA ako mediátora konfliktov

Spojené štáty podľa bývalého ruského prezidenta Dmitrija Medvedeva nie sú vhodným sprostredkovateľom mieru v medzinárodných konfliktoch vzhľadom na svoje kroky na globálnej scéne. Uviedol to vo štvrtok počas vystúpenia na vzdelávacom fóre.

Vyjadrenia sa odlišujú od oficiálnej línie Kremľa, podľa ktorej Washington zohráva užitočnú úlohu pri hľadaní mierového riešenia vojny medzi Ruskom a Ukrajinou.

„Je sotva možné považovať krajinu, ktorá unáša prezidentov a rozpútava konflikty len tak, za efektívneho sprostredkovateľa vo všetkých situáciách,“ povedal Medvedev.

Narážal tým na vojnu s Iránom aj na operáciu amerických špeciálnych síl z januára, ktorú nariadil prezident Donald Trump a ktorej cieľom bolo zadržať venezuelského prezidenta Nicolása Madura.

Medvedev zároveň pripustil, že Trumpova administratíva sa snaží riešiť konflikt na Ukrajine – na rozdiel od predchádzajúceho prezidenta Joea Bidena.

V rovnakom vystúpení uviedol, že Európa prechádza militarizáciou, ktorú prirovnal k obdobiu pred druhou svetovou vojnou.

Zároveň informoval, že v roku 2025 podpísalo zmluvy s ruskou armádou 450-tisíc ľudí a ďalších 127-tisíc tento rok.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.