Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Chameneí odmieta prítomnosť cudzích síl v Perzskom zálive

Iránsky najvyšší vodca ajatolláh Modžtabá Chameneí vyhlásil, že cudzie štáty nemajú v oblasti Perzského zálivu miesto a že krajina bude chrániť svoje jadrové a raketové kapacity ako národný majetok. „My a naši susedia máme spoločný osud. Cudzinci, ktorí prichádzajú z tisícok kilometrov s chamtivosťou a zlými úmyslami, tam nemajú miesto – okrem dna jeho vôd,“ dodal.

Vo vyhlásení, ktoré odvysielala iránska štátna televízia, zdôraznil, že Irán považuje svoje technologické a priemyselné schopnosti za kľúčové. Ide podľa neho o súčasť identity krajiny, ktorú je potrebné chrániť rovnako ako jej územie.

„Deväťdesiat miliónov hrdých Iráncov považuje všetky svoje kapacity – od nanotechnológií a biotechnológií až po jadrové a raketové schopnosti – za národné aktíva,“ uviedol Chameneí.

Zároveň reagoval na snahy amerického prezidenta Donalda Trumpa dosiahnuť dohodu v oblasti jadrového a raketového programu Iránu.

Chameneí vyhlásil, že budúcnosť regiónu Perzského zálivu má byť bez prítomnosti Spojených štátov a má slúžiť na rozvoj a prosperite miestnych obyvateľov.

(guardian, bak)

Minúta  |  

Európska centrálna banka nezmenila úrokové sadzby

Európska centrálna banka vo štvrtok ponechala úrokové sadzby nezmenené, no zároveň naznačila rastúce obavy z inflácie, čím posilnila očakávania ich zvýšenia už v júni.

Inflácia v eurozóne dosiahla tento mesiac tri percentá, čo je výrazne nad cieľom banky na úrovni dvoch percent. Očakáva sa jej ďalší rast, keďže vojna s Iránom vytlačila ceny ropy na štvorročné maximum.

„Riziká smerom nahor pre infláciu a smerom nadol pre rast sa zvýšili,“ uviedla Európska centrálna banka. Dlhšie trvanie vojny a vysoké ceny energií môžu podľa nej zvýšiť tlak na ekonomiku.

Finančné trhy očakávajú zvýšenie sadzieb v júni a júli, pričom do konca roka by mohli nasledovať ďalšie kroky. Európska centrálna banka však zdôraznila, že sa nezaväzuje ku konkrétnej trajektórii sadzieb.

Jadrová inflácia sa mierne spomalila na 2,2 percenta, čo naznačuje, že sekundárne inflačné efekty zatiaľ nie sú výrazné.

Ekonomický rast v eurozóne sa zároveň spomaľuje a v prvom štvrťroku dosiahol len 0,1 percenta. Vyššie ceny energií môžu podľa ekonómov znížiť rast až o pol percentuálneho bodu.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Najväčšia americká lietadlová loď sa údajne vráti z Blízkeho východu

Najväčšia lietadlová loď amerických ozbrojených síl USS Gerald R. Ford by mala čoskoro opustiť Blízky východ a vrátiť sa do Spojených štátov. Uviedol to denník Washington Post s odvolaním sa na viacerých amerických predstaviteľov.

Podľa jedného z nich návrat lode do domovského prístavu vo Virgínii očakávajú približne v polovici mája, presný termín odplávania však zatiaľ nestanovili.

USS Gerald R. Ford, ktorá vezie približne 4 500 námorníkov, bola nasadená na mori 309 dní. Ide o jedno z najdlhších nasadení lietadlovej lode v modernej histórii. V polovici apríla prekonala rekord 295 dní, ktorý predtým držala USS Abraham Lincoln.

Loď pôsobí v Červenom mori ako súčasť amerických síl v regióne. Spolu s ňou operujú aj USS George H. W. Bush v Arabskom mori a USS Abraham Lincoln. Všetky tri lode nasadili v čase pokračujúcich rokovaní medzi Spojenými štátmi a Iránom.

Odchod USS Gerald R. Ford zníži útočný potenciál USA v regióne v čase, keď síce platí prímerie, no snahy o trvalé riešenie konfliktu zatiaľ viaznu.

Po návrate loď podstúpi rozsiahlu údržbu.

(wtkr, bak)

Minúta  |  

KDH chce odvolať Kamenického a otvára otázku pádu vlády

Kresťansko-demokratické hnutie oznámilo, že začne zbierať podpisy na odvolanie ministra financií Ladislava Kamenického a zároveň otvorí diskusiu o odvolaní celej vlády premiéra Roberta Fica (obaja Smer). Ako dôvod uvádza zhoršujúci sa stav verejných financií a rast štátneho dlhu, ktorý sa blíži k 100 miliardám eur.

Podpredseda KDH Viliam Karas vyhlásil, že „dnes už neexistuje ani jeden dôvod na ďalšie zotrvanie tejto vlády“, pričom poukázal na vývoj verejných financií a hodnotenia odborných inštitúcií. Hnutie tvrdí, že Slovensko sa nachádza v pásme vysokého rizika a poukazuje na zhoršenie dlhodobej udržateľnosti podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

KDH kritizuje aj spôsob konsolidácie verejných financií, ktorý bol podľa neho založený najmä na zvyšovaní príjmov štátu. „Za tri roky sa od ľudí vyzbieralo 11,6 miliardy eur, no na strane výdavkov nevidíme zásadné úspory. Ekonomika sa tak stáva čoraz menej odolnou voči budúcim krízam,“ zhodnotil Martin Štuk, odborník strany na ekonomiku.

Podľa kresťanských demokratov tak verejné financie ostávajú vo vysokom riziku a ekonomika je menej pripravená na budúce krízy. KDH preto považuje za potrebné nielen odvolanie ministra, ale aj širšiu politickú diskusiu o zmene vlády.

(tasr, max)

Minúta  |  

Telefonáty Trumpa s Putinom vyvolávajú v Bruseli otázky

Rozhovory medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom podľa Európskej únie prinášajú viac otázok ako odpovedí. Uviedla to vo štvrtok šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová.

Trump v stredu oznámil, že s Putinom diskutoval o možnosti prímeria vo vojne na Ukrajine. Podrobnosti o obsahu rozhovoru však zostávajú nejasné.

Kallasová upozornila, že podobné kontakty medzi oboma lídrami vyvolávajú pochybnosti, najmä v kontexte aktuálneho vývoja na medzinárodnej scéne.

„Keď vidíme tieto telefonáty medzi prezidentom Trumpom a prezidentom Putinom, vždy zostáva veľa nezodpovedaných otázok,“ povedala novinárom v Estónsku.

Zároveň poukázala na postoj Ruska v širšom geopolitickom kontexte. „Treba zohľadniť, že Rusko otvorene chváli ‚hrdinský boj‘ Iránu proti Amerike,“ dodala.

Vyjadrenia podľa nej naznačujú rozpory v postojoch Moskvy, ktoré môžu komplikovať diplomatické snahy o ukončenie konfliktu.

Európska únia tak podľa Kallasovej zostáva opatrná voči výsledkom podobných rokovaní.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Na Slovensko smerovalo od vstupu do EÚ viac než 36 miliárd eur

Na Slovensko smerovalo od vstupu do Európskej únie v roku 2004 do roku 2025 viac ako 36 miliárd eur, pričom suma sa môže zvýšiť o ďalších 6,4 miliardy eur z Plánu obnovy a odolnosti SR. Zastúpenie Európskej komisie pripomenulo tieto údaje pri 22. výročí členstva Slovenska v Únii.

Podľa prieskumu Eurobarometra dôveruje Únii 54 percent Slovákov a 68 percent sa s ňou cíti spätých.

„Už viac ako dve desaťročia EÚ pomáha Slovensku napredovať,“ uviedol vedúci zastúpenia eurokomisie na Slovensku Peter Stano s tým, že investície smerujú do konkurencieschopnosti, zdravotníctva, školstva, infraštruktúry aj moderných technológií. Podľa jeho slov tieto zdroje „posilňujú stabilitu a odolnosť krajiny“.

Európske financie zohrávajú významnú úlohu vo verejných investíciách a podporili stovky projektov v rôznych oblastiach vrátane dopravy, výskumu či ochrany životného prostredia. Vďaka nim modernizujú nemocnice, obnovujú historické budovy a podporujú vedecké projekty vrátane spustenia superpočítača.

Eurokomisár Maroš Šefčovič zdôraznil, že členstvo v EÚ predstavuje „obrovskú výhodu tak z geopolitického, ako aj ekonomického hľadiska“. Podľa neho je v čase neistoty dôležité vnímať Úniu aj ako mierový projekt. Slovensko môže v ďalšom finančnom období získať ďalších 20 miliárd eur.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.