Preskočiť na obsah
Minúta  |  

SaS: Novela zákona o Košiciach je politický diktát

Strana SaS ostro kritizuje novelu zákona o meste Košice a označuje ju za politicky motivovaný zásah do fungovania druhého najväčšieho mesta na Slovensku. Podľa liberálov návrh neprešiel riadnou odbornou ani verejnou diskusiou a môže poškodiť samotných obyvateľov.

Viceprimátor Košíc Marcel Gibóda pripomenul, že strana dlhodobo podporuje racionálnu debatu o fungovaní mesta, no odmieta spôsob, akým koalícia postupovala. „Mesto Košice potrebuje racionalizáciu fungovania mestských častí, o tom niet sporu. Ale to, čo predviedli poslanci Smeru a Hlasu, nie je reforma – to je politický diktát jedného človeka bez dát, analýz a bez rešpektu k obyvateľom mesta,“ uviedol.

Podľa neho zákon presadili v čase, keď sa čaká na výsledky odbornej analýzy Univerzity Komenského a Ekonomickej univerzity.

SaS upozorňuje aj na deformáciu princípu rovnosti hlasu. „Namiesto zachovania rovnosti hlasov sa do Košíc vedome zavádza nespravodlivý systém,“ uviedla poslankyňa Renáta Zolnaiová s tým, že kandidáti budú na zvolenie potrebovať rozdielny počet hlasov.

Strana zároveň odmieta referendum, ktoré označuje za formálne. Parlament novelu schválil 28. apríla, ombudsman avizoval podanie na Ústavný súd.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Chameneí odmieta prítomnosť cudzích síl v Perzskom zálive

Iránsky najvyšší vodca ajatolláh Modžtabá Chameneí vyhlásil, že cudzie štáty nemajú v oblasti Perzského zálivu miesto a že krajina bude chrániť svoje jadrové a raketové kapacity ako národný majetok. „My a naši susedia máme spoločný osud. Cudzinci, ktorí prichádzajú z tisícok kilometrov s chamtivosťou a zlými úmyslami, tam nemajú miesto – okrem dna jeho vôd,“ dodal.

Vo vyhlásení, ktoré odvysielala iránska štátna televízia, zdôraznil, že Irán považuje svoje technologické a priemyselné schopnosti za kľúčové. Ide podľa neho o súčasť identity krajiny, ktorú je potrebné chrániť rovnako ako jej územie.

„Deväťdesiat miliónov hrdých Iráncov považuje všetky svoje kapacity – od nanotechnológií a biotechnológií až po jadrové a raketové schopnosti – za národné aktíva,“ uviedol Chameneí.

Zároveň reagoval na snahy amerického prezidenta Donalda Trumpa dosiahnuť dohodu v oblasti jadrového a raketového programu Iránu.

Chameneí vyhlásil, že budúcnosť regiónu Perzského zálivu má byť bez prítomnosti Spojených štátov a má slúžiť na rozvoj a prosperite miestnych obyvateľov.

(guardian, bak)

Minúta  |  

Európska centrálna banka nezmenila úrokové sadzby

Európska centrálna banka vo štvrtok ponechala úrokové sadzby nezmenené, no zároveň naznačila rastúce obavy z inflácie, čím posilnila očakávania ich zvýšenia už v júni.

Inflácia v eurozóne dosiahla tento mesiac tri percentá, čo je výrazne nad cieľom banky na úrovni dvoch percent. Očakáva sa jej ďalší rast, keďže vojna s Iránom vytlačila ceny ropy na štvorročné maximum.

„Riziká smerom nahor pre infláciu a smerom nadol pre rast sa zvýšili,“ uviedla Európska centrálna banka. Dlhšie trvanie vojny a vysoké ceny energií môžu podľa nej zvýšiť tlak na ekonomiku.

Finančné trhy očakávajú zvýšenie sadzieb v júni a júli, pričom do konca roka by mohli nasledovať ďalšie kroky. Európska centrálna banka však zdôraznila, že sa nezaväzuje ku konkrétnej trajektórii sadzieb.

Jadrová inflácia sa mierne spomalila na 2,2 percenta, čo naznačuje, že sekundárne inflačné efekty zatiaľ nie sú výrazné.

Ekonomický rast v eurozóne sa zároveň spomaľuje a v prvom štvrťroku dosiahol len 0,1 percenta. Vyššie ceny energií môžu podľa ekonómov znížiť rast až o pol percentuálneho bodu.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Najväčšia americká lietadlová loď sa údajne vráti z Blízkeho východu

Najväčšia lietadlová loď amerických ozbrojených síl USS Gerald R. Ford by mala čoskoro opustiť Blízky východ a vrátiť sa do Spojených štátov. Uviedol to denník Washington Post s odvolaním sa na viacerých amerických predstaviteľov.

Podľa jedného z nich návrat lode do domovského prístavu vo Virgínii očakávajú približne v polovici mája, presný termín odplávania však zatiaľ nestanovili.

USS Gerald R. Ford, ktorá vezie približne 4 500 námorníkov, bola nasadená na mori 309 dní. Ide o jedno z najdlhších nasadení lietadlovej lode v modernej histórii. V polovici apríla prekonala rekord 295 dní, ktorý predtým držala USS Abraham Lincoln.

Loď pôsobí v Červenom mori ako súčasť amerických síl v regióne. Spolu s ňou operujú aj USS George H. W. Bush v Arabskom mori a USS Abraham Lincoln. Všetky tri lode nasadili v čase pokračujúcich rokovaní medzi Spojenými štátmi a Iránom.

Odchod USS Gerald R. Ford zníži útočný potenciál USA v regióne v čase, keď síce platí prímerie, no snahy o trvalé riešenie konfliktu zatiaľ viaznu.

Po návrate loď podstúpi rozsiahlu údržbu.

(wtkr, bak)

Minúta  |  

KDH chce odvolať Kamenického a otvára otázku pádu vlády

Kresťansko-demokratické hnutie oznámilo, že začne zbierať podpisy na odvolanie ministra financií Ladislava Kamenického a zároveň otvorí diskusiu o odvolaní celej vlády premiéra Roberta Fica (obaja Smer). Ako dôvod uvádza zhoršujúci sa stav verejných financií a rast štátneho dlhu, ktorý sa blíži k 100 miliardám eur.

Podpredseda KDH Viliam Karas vyhlásil, že „dnes už neexistuje ani jeden dôvod na ďalšie zotrvanie tejto vlády“, pričom poukázal na vývoj verejných financií a hodnotenia odborných inštitúcií. Hnutie tvrdí, že Slovensko sa nachádza v pásme vysokého rizika a poukazuje na zhoršenie dlhodobej udržateľnosti podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

KDH kritizuje aj spôsob konsolidácie verejných financií, ktorý bol podľa neho založený najmä na zvyšovaní príjmov štátu. „Za tri roky sa od ľudí vyzbieralo 11,6 miliardy eur, no na strane výdavkov nevidíme zásadné úspory. Ekonomika sa tak stáva čoraz menej odolnou voči budúcim krízam,“ zhodnotil Martin Štuk, odborník strany na ekonomiku.

Podľa kresťanských demokratov tak verejné financie ostávajú vo vysokom riziku a ekonomika je menej pripravená na budúce krízy. KDH preto považuje za potrebné nielen odvolanie ministra, ale aj širšiu politickú diskusiu o zmene vlády.

(tasr, max)

Minúta  |  

Telefonáty Trumpa s Putinom vyvolávajú v Bruseli otázky

Rozhovory medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom podľa Európskej únie prinášajú viac otázok ako odpovedí. Uviedla to vo štvrtok šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová.

Trump v stredu oznámil, že s Putinom diskutoval o možnosti prímeria vo vojne na Ukrajine. Podrobnosti o obsahu rozhovoru však zostávajú nejasné.

Kallasová upozornila, že podobné kontakty medzi oboma lídrami vyvolávajú pochybnosti, najmä v kontexte aktuálneho vývoja na medzinárodnej scéne.

„Keď vidíme tieto telefonáty medzi prezidentom Trumpom a prezidentom Putinom, vždy zostáva veľa nezodpovedaných otázok,“ povedala novinárom v Estónsku.

Zároveň poukázala na postoj Ruska v širšom geopolitickom kontexte. „Treba zohľadniť, že Rusko otvorene chváli ‚hrdinský boj‘ Iránu proti Amerike,“ dodala.

Vyjadrenia podľa nej naznačujú rozpory v postojoch Moskvy, ktoré môžu komplikovať diplomatické snahy o ukončenie konfliktu.

Európska únia tak podľa Kallasovej zostáva opatrná voči výsledkom podobných rokovaní.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.