Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Po škandále s vojakmi prichádza zmena. Kyjev skracuje nasadenie

Náčelník ukrajinskej armády Oleksandr Syrskyj nariadil zavedenie dvojmesačného limitu služby na frontovej línii, po ktorom musí nasledovať rotácia do jedného mesiaca. Rozhodnutie prichádza po vlne kritiky, ktorú vyvolali fotografie vychudnutých vojakov, údajne ponechaných bez dostatočných zásob.

Podľa Syrského má opatrenie zlepšiť podmienky na fronte, kde vojaci často čelia dlhodobému nasadeniu pod paľbou. Zároveň zdôraznil, že moderné bojisko, výrazne ovplyvnené dronmi, komplikuje logistiku a rotáciu jednotiek.

Prípad 14. brigády, ktorej vojaci mali trpieť nedostatkom jedla a vody, vyústil do prepustenia veliteľov.

Hoci niektorí aktivisti nový rozkaz vítajú ako humánny krok, zostáva otázne, či ho armáda dokáže efektívne zaviesť vzhľadom na chronický nedostatok personálu. Kritici upozorňujú aj na problémy v riadení armády a neefektívne využívanie existujúcich síl.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Kórea a Austrália chcú posilniť energetickú bezpečnosť

Južná Kórea a Austrália sa dohodli na spolupráci pri posilňovaní odolnosti dodávateľských reťazcov energií a zabezpečení stabilných dodávok. Oznámilo to juhokórejské ministerstvo zahraničných vecí po rokovaniach počas návštevy austrálskej ministerky zahraničia Penny Wongovej v Soule.

Obe krajiny prijali spoločné vyhlásenie o energetickej bezpečnosti, v ktorom sa zaviazali „proaktívne“ spolupracovať na posilnení stability dodávok. Dohoda zahŕňa aj zabezpečenie spoľahlivých dodávok zdrojov, ako sú nafta a skvapalnený zemný plyn.

Wongová, ktorá počas svojej cesty navštívila aj Japonsko a Čínu, upozornila na vplyv krízy na Blízkom východe. Podľa nej región Ázie znáša dôsledky situácie neúmerne silno, najmä v súvislosti s uzavretím Hormuzského prielivu.

Austrália je pre Južnú Kóreu kľúčovým energetickým partnerom. Ide o najväčšieho dodávateľa skvapalneného zemného plynu a významného exportéra ďalších energetických surovín. Austrália zároveň deklarovala pripravenosť zostať spoľahlivým dodávateľom energií, potravín a ďalších komodít pre Južnú Kóreu.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Británia sprísni zákony po útokoch a rastúcom antisemitizme

Britská vláda oznámila, že pripraví novú legislatívu na boj proti hrozbám podporovaným cudzími štátmi po tom, čo v Londýne pobodali dvoch židovských mužov pri zjavnom antisemitskom útoku.

Ministri uviedli, že zákony umožnia stíhať osoby konajúce v mene skupín podporovaných cudzím štátom, aby ich bolo možné stíhať podobne ako agentov zahraničných spravodajských služieb. Cieľom je reagovať na varovania bezpečnostných zložiek o využívaní kriminálnych sietí.

Britská polícia a tajné služby upozorňujú, že Irán čoraz častejšie využíva kriminálnych sprostredkovateľov na nepriateľské aktivity, podobne ako Rusko a Čína. K niektorým nedávnym útokom sa podľa úradov prihlásila skupina napojená na Irán.

Minulý mesiac dvoch mužov obvinili z činnosti v prospech Iránu a vlani súd uznal za vinných troch mužov zo zapálenia podnikov spojených s Ukrajinou.

Nové opatrenia prichádzajú po kritike zo strany židovskej komunity a izraelskej vlády. Úrady hlásia rastúci počet útokov na židovské ciele v Británii aj vo svete od októbra 2023.

Ministerka vnútra Shabana Mahmoodová uviedla, že vláda zvýši financovanie ochrany synagóg, škôl a komunitných centier a posilní policajnú prítomnosť v ohrozených oblastiach.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Merz zdôrazňuje význam spolupráce s USA a NATO

Nemecký kancelár Friedrich Merz vyzval na spoľahlivé transatlantické partnerstvo počas návštevy armády, čím nepriamo reagoval na vyjadrenia amerického prezidenta Donalda Trumpa o možnom znížení počtu amerických vojakov v Nemecku.

Počas vystúpenia po návšteve Bundeswehru v Münsteri sa Merz priamo k Trumpovým komentárom nevyjadril, opakovane však zdôraznil význam spolupráce so Spojenými štátmi, NATO a spoločných cieľov.

Hovoril aj o potrebe reformy nemeckých ozbrojených síl, ktoré majú byť pripravené „bojovať už dnes večer“ a zároveň čeliť budúcim výzvam.

Kancelár opakovane poukázal aj na záväzok Nemecka k „silnému a jednotnému NATO“ a pripomenul spoločné aktivity s USA a ďalšími spojencami. Uviedol, že len nedávno bol v Münsteri vysokopostavený veliteľ amerických ozbrojených síl.

V otázke Iránu zaujal odlišný tón ako začiatkom týždňa. Uviedol, že zodpovednosť nesie iránsky režim, ktorý „sa musí vrátiť k rokovaciemu stolu“ a „nesmie brať región ani svet ako rukojemníkov“.

Zdôraznil, že Nemecko koná v úzkej spolupráci s partnermi vrátane USA. „Robíme to v spoločnom transatlantickom záujme, so vzájomným rešpektom a spravodlivým rozdelením zodpovednosti,“ povedal.

Dodal, že dôraz na silné NATO a spoľahlivé partnerstvo je preňho kľúčový.

(guardian, bak)

Minúta  |  

Reklamný gigant čelí kritike za spoluprácu s ropnými firmami

Britská reklamná skupina WPP pomohla ropným spoločnostiam ExxonMobil, Chevron, Shell a BP minúť od Parížskej dohody z roku 2015 približne 1,5 miliardy dolárov na reklamu v USA, uvádza analýza klimatickej investigatívnej platformy DeSmog.

Podľa správy bola londýnska firma v uplynulom desaťročí najväčšou reklamnou skupinou pracujúcou pre americký ropný priemysel. Objem bol takmer dvojnásobný oproti americkým konkurentom Omnicom a Interpublic Group.

Vyšetrovanie amerického Kongresu z apríla 2024 dospelo k záveru, že tieto spoločnosti využívali „klamlivé a zavádzajúce“ komunikačné stratégie s cieľom brzdiť opatrenia na obmedzenie využívania fosílnych palív.

Služby WPP – od tvorby reklám a dizajnu až po nákup reklamného priestoru a analýzu publika – boli podľa súčasných aj bývalých zamestnancov kľúčové pre udržiavanie verejného obrazu ropného priemyslu.

Niektorí zamestnanci upozornili, že táto činnosť môže byť v rozpore s internou politikou firmy z roku 2022, ktorá zakazuje projekty podkopávajúce ciele Parížskej dohody.

Podľa analýzy vytvorili agentúry WPP približne dve tretiny reklám pre tieto firmy a spoločnosť bola jediným veľkým hráčom, ktorý spolupracoval so všetkými štyrmi ropnými spoločnosťami.

(guardian, bak)

Minúta  |  

Premiér spája Cintulu s opozíciou a médiami. Je rád, že sa súd skončil

Predseda vlády Robert Fico (Smer) vo štvrtok reagoval na ukončenie súdneho procesu s Jurajom Cintulom, ktorý naňho v máji 2024 strieľal v Handlovej. Podľa vlastných slov je rád, že prípad uzavreli.

Zároveň však pokus o atentát opäť spájal s opozičnými politikmi a médiami. „Na súde však nemal stáť tento neborák, mali tam stáť tí, ktorí ho ako teroristu vychovali,“ vyhlásil Fico a menoval viacerých predstaviteľov opozície.

Premiér uviedol, že od odsúdeného nič nechce. Zároveň tvrdí, že politické prostredie sa nezlepšilo. Podľa neho je opozícia ešte agresívnejšia a „vychováva nových teroristov“.

Zdôraznil, že do trestného konania nezasahoval. Priblížil, že Cintula mu prestrelil celú brušnú dutinu, „rozsekal pri tom tenké črevo a rozbil bedrový kĺb“. V priebehu niekoľkých dní ho po atentáte trikrát operovali.  

„Mal som aj šťastie, pretože guľka, ktorá mi mierila na srdce, mi zanechala na hrudi len spáleninu v tvare ‚véčka‘, pretože som sa obrátil strelcovi bokom. Nie, nie je to to véčko, ktoré tak často opozícia ukazuje na znak víťazstva v nasledujúcich voľbách. Je to véčko víťazstva terorizmu,“ vyhlásil Fico s tým, že má právo oslavovať svoje druhé narodeniny. Opätovne sa poďakoval zdravotníkom.

Najvyšší súd SR v stredu potvrdil Jurajovi Cintulovi 21-ročný trest odňatia slobody za atentát na predsedu vlády. Súd ho uznal za vinného zo spáchania teroristického útoku.

Odvolací súd pritom mierne upravil právnu kvalifikáciu skutku, ktorú určil prvostupňový súd. Rozsudok je právoplatný.

(tasr, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.