Preskočiť na obsah
  |  

Rusko plánuje prímerie bez Kyjeva, Zelenskyj žiada trvalý mier

Kremeľ tvrdí, že na vyhlásenie plánovaného prímeria pri príležitosti 9. mája nepotrebuje súhlas Ukrajiny. Podľa hovorcu Dmitrija Peskova ide o jednostranné rozhodnutie prezidenta Vladimira Putina, ktoré má byť realizované bez ohľadu na reakciu Kyjeva.

Moskva naznačila, že by očakávala „adekvátne kroky“ zo strany Ukrajiny, no tie zatiaľ neprichádzajú.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj reagoval opatrne a zdôraznil, že je potrebné objasniť rozsah návrhu. Či ide len o krátkodobé bezpečnostné opatrenie počas osláv v Moskve, alebo o širší krok smerom k mieru.

Kyjev dlhodobo presadzuje skôr trvalé a garantované prímerie.

Podľa dostupných údajov sa podobná situácia zopakovala aj minulý rok, keď Rusko vyhlásilo krátke prímerie, ktoré bolo opakovane porušované.

Ukrajina podporila aj americký návrh na 30-dňové prímerie, no Moskva ho odmietla s tým, že uprednostňuje trvalé riešenie konfliktu.

(pir)

  |  

Kac: Irán je oslabený, Izrael môže čoskoro konať

Izraelský minister obrany Jisrael Kac pripustil, že Izrael môže byť čoskoro nútený opäť vojensky zasiahnuť proti Iránu, hoci aktuálne podporuje diplomatické snahy Spojených štátov.

Podľa jeho slov je cieľom zabezpečiť, aby Teherán prestal predstavovať hrozbu pre Izrael aj širší medzinárodný priestor.

Podľa informácií Times of Israel Kac tvrdí, že Irán bol v uplynulom roku citeľne oslabený. Zdôraznil koordináciu medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom, ktorí sa snažia dosiahnuť strategické ciele bez ďalšej eskalácie.

Zároveň však upozornil, že Izrael si ponecháva možnosť konať, ak diplomacia zlyhá.

Vyjadrenia prichádzajú krátko po tom, čo Kac ešte minulý týždeň hovoril o pripravenosti pokračovať vo vojne. Napätie pritom pretrváva aj napriek prímeriu platnému od 8. apríla, ktoré USA predĺžili, aby vytvorili priestor pre mierové rokovania.

(pir)

  |  

Vstup Ukrajiny do EÚ komplikuje aj Magyar. Otvára tému menšín

Budúci maďarský premiér Péter Magyar ešte pred nástupom do funkcie naznačil, že Maďarsko nezmení svoj postoj k Ukrajine bez konkrétnych ústupkov, píše Bloomberg.

V Bruseli podľa zdrojov zdôraznil, že Kyjev musí rozšíriť práva maďarskej menšiny, najmä v oblasti jazyka a školstva. Jeho podmienky nadväzujú na požiadavky, ktoré už skôr presadzoval Viktor Orbán.

Európska únia by rada urýchlila prístupové rokovania s Ukrajinou, no Magyarov postoj môže celý proces opäť spomaliť. Zároveň však deklaruje snahu zlepšiť vzťahy s Kyjevom a plánuje stretnutie s prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Ukrajinská strana tvrdí, že menšinové práva v Zakarpatskej oblasti sú garantované a problém nepovažuje za zásadný.

(pir)

  |  

Potkany zaplavili stanové tábory v Gaze, hryzú deti a šíria choroby

V stanových táboroch pre vysídlených Palestínčanov v Gaze sa rozšírili potkany a parazity, ktoré podľa miestnych obyvateľov útočia najmä v noci a hryzú deti aj dospelých.

Situácia sa zhoršuje v dôsledku zničeného hygienického systému, nahromadeného odpadu a stojatej vody, ktoré vytvárajú ideálne podmienky na šírenie chorôb. Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie bolo v roku 2026 zaznamenaných približne 17-tisíc infekcií spojených s hlodavcami a ektoparazitmi.

Obyvatelia opisujú bezmocnosť – pasce sú neúčinné a mnohí spia na zmeny, aby chránili deti.

Lekári varujú pred rastúcim rizikom chorôb, ako sú leptospiróza či horúčka z uhryznutia potkanom.

Izrael tvrdí, že umožnil dovoz pesticídov a pascí, no humanitárne organizácie upozorňujú, že rozsah pomoci nestačí. Situácia sa môže s príchodom leta ešte zhoršiť.

(reuters, pir)

  |  

Po škandále s vojakmi prichádza zmena. Kyjev skracuje nasadenie

Náčelník ukrajinskej armády Oleksandr Syrskyj nariadil zavedenie dvojmesačného limitu služby na frontovej línii, po ktorom musí nasledovať rotácia do jedného mesiaca. Rozhodnutie prichádza po vlne kritiky, ktorú vyvolali fotografie vychudnutých vojakov, údajne ponechaných bez dostatočných zásob.

Podľa Syrského má opatrenie zlepšiť podmienky na fronte, kde vojaci často čelia dlhodobému nasadeniu pod paľbou. Zároveň zdôraznil, že moderné bojisko, výrazne ovplyvnené dronmi, komplikuje logistiku a rotáciu jednotiek.

Prípad 14. brigády, ktorej vojaci mali trpieť nedostatkom jedla a vody, vyústil do prepustenia veliteľov.

Hoci niektorí aktivisti nový rozkaz vítajú ako humánny krok, zostáva otázne, či ho armáda dokáže efektívne zaviesť vzhľadom na chronický nedostatok personálu. Kritici upozorňujú aj na problémy v riadení armády a neefektívne využívanie existujúcich síl.

(reuters, pir)

  |  

Kórea a Austrália chcú posilniť energetickú bezpečnosť

Južná Kórea a Austrália sa dohodli na spolupráci pri posilňovaní odolnosti dodávateľských reťazcov energií a zabezpečení stabilných dodávok. Oznámilo to juhokórejské ministerstvo zahraničných vecí po rokovaniach počas návštevy austrálskej ministerky zahraničia Penny Wongovej v Soule.

Obe krajiny prijali spoločné vyhlásenie o energetickej bezpečnosti, v ktorom sa zaviazali „proaktívne“ spolupracovať na posilnení stability dodávok. Dohoda zahŕňa aj zabezpečenie spoľahlivých dodávok zdrojov, ako sú nafta a skvapalnený zemný plyn.

Wongová, ktorá počas svojej cesty navštívila aj Japonsko a Čínu, upozornila na vplyv krízy na Blízkom východe. Podľa nej región Ázie znáša dôsledky situácie neúmerne silno, najmä v súvislosti s uzavretím Hormuzského prielivu.

Austrália je pre Južnú Kóreu kľúčovým energetickým partnerom. Ide o najväčšieho dodávateľa skvapalneného zemného plynu a významného exportéra ďalších energetických surovín. Austrália zároveň deklarovala pripravenosť zostať spoľahlivým dodávateľom energií, potravín a ďalších komodít pre Južnú Kóreu.

(reuters, bak)