Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump by bol ochotný stiahnuť vojská aj z Talianska a Španielska

Americký prezident Donald Trump naznačil, že by mohol zvážiť stiahnutie amerických vojakov aj z Talianska a Španielska. Reagoval tak deň po tom, čo oznámil, že Washington uvažuje o znížení počtu vojakov v Nemecku.

Trump dlhodobo kritizuje spojencov v NATO za nedostatočnú podporu v konflikte s Iránom. Vyčíta im najmä to, že nepomohli pri snahe znovu otvoriť Hormuzský prieliv, ktorý je od začiatku vojny uzavretý pre globálnu lodnú dopravu.

Podľa interného dokumentu Pentagónu USA zvažujú aj sankčné opatrenia voči spojencom, ktorí podľa nich nepodporili americké operácie. Jednou z možností je dokonca pozastavenie členstva Španielska v NATO.

Trump navyše ostro kritizoval obe krajiny. Uviedol, že Taliansko „nijako nepomohlo“ a Španielsko označil za „absolútne hrozné“. Madrid už skôr odmietol umožniť využitie svojich vojenských základní na operácie súvisiace s útokmi na Irán, za čo mu Trump pohrozil obchodným embargom.

V Európe má USA približne 68-tisíc vojakov, pričom viac než polovica je dislokovaná v Nemecku.

(reuters, est)

Minúta  |  

Kallasová: EÚ nesmie prosiť Rusko, slabosť len posilní agresiu

Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová varuje pred tým, aby sa Európska únia dostala do pozície slabosti voči Rusku. Podľa nej Moskva dlhodobo zdržiava skutočné rokovania o Ukrajine a predstiera ochotu viesť dialóg, uvádza Politico.

Európa by sa preto podľa nej nemala „ponižovať“ tým, že bude iniciovať rokovania z pozície žiadateľa. Namiesto toho by mala vyvinúť tlak, aby Rusko začalo konať seriózne.

EÚ medzitým posilňuje svoju podporu Kyjevu – schválila pôžičku 90 miliárd eur a prijala ďalší balík sankcií zameraný na ruský finančný sektor. Zároveň sa však čoraz viac rieši aj bezpečnosť samotnej Európy, najmä po vyjadreniach Donalda Trumpa o možnom stiahnutí amerických jednotiek z Nemecka.

Kallasová tvrdí, že Rusko sa pripravuje na dlhodobý konflikt so Západom a že slabosť môže viesť k ďalšej agresii. Európske krajiny preto zrýchľujú investície do obrany a pripravujú rozsiahle programy financovania armády.

(pir)

Minúta  |  

Šéf SFZ mal aj dlhy, exekúcia zasiahla aj jeho byt

Prezident Slovenského futbalového zväzu Ján Kováčik čelí ďalšej vlne otázok, tentoraz pre svoje osobné financie. Podľa magazínu Index mal ako súkromná osoba viacero exekúcií, pričom veritelia sa k svojim peniazom dostávali len cez súdy.

Jeden z prípadov sa týkal podnikateľa Eduarda Matáka, ktorý tvrdí, že Kováčik dlh roky nesplácal napriek opakovaným sľubom. Zlom nastal až v momente, keď sa o prípad začali zaujímať novinári – krátko nato bola pohľadávka vyrovnaná.

Exekúcie zasiahli nielen účty, ale aj byt v bratislavskej Karlovej Vsi, na ktorý bola uvalená plomba. To kontrastuje s Kováčikovými vyjadreniami o jeho podnikateľských aktivitách, vrátane väzieb na firmu s miliardovými aktívami.

Celá situácia prichádza v čase, keď už čelí kritike aj pre kauzu mobilných telefónov, ktorú však odmieta.

(pir)

Minúta  |  

Zelenskyj stavil na drony. Ukrajina chce vytvoriť zónu smrti na fronte

Ukrajinské ozbrojené sily hľadajú ďalších 15-tisíc vojakov pre novú doktrínu „Drone Line“, ktorá má výrazne posilniť využívanie dronov na fronte, píše Euractiv.

Jej cieľom je vytvoriť 10- až 15-kilometrovú zónu ničenia, ktorá by chránila ukrajinské pozície a bránila ruským jednotkám v priblížení.

Kyjev zároveň plánuje v prvej polovici roka objednať 25-tisíc bezpilotných pozemných vozidiel, aby logistiku na fronte čoraz viac zabezpečovali robotické systémy. Podľa dostupných údajov má armáda záujem najmä o operátorov dronov, inžinierov, zdravotníkov, IT špecialistov, vodičov či zváračov.

Nábor zostáva decentralizovaný, jednotlivé jednotky preto o regrútov súťažia. Počiatočný výcvik však bude prebiehať v troch špecializovaných centrách so simulátormi.

Výcvik ukrajinských síl od roku 2022 podporuje aj misia EÚ EUMAM.

(pir)

Minúta  |  

Od 1. mája končí šéf SPPK z osobných dôvodov

Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Andrej Gajdoš sa k 1. máju 2026 vzdáva funkcie predsedu komory z osobných dôvodov. Pre TASR to potvrdila hovorkyňa SPPK Jana Holéciová.

Gajdoš na tejto pozícii pôsobil od 30. mája 2024, kedy ho za predsedu SPPK zvolili delegáti valného zhromaždenia SPPK. Na Gajdošovo skončenie vo funkcii upozornil portál polnoinfo.sk.

Podľa informácií z prostredia SPPK sa môže voľba nového predsedu skomplikovať. Čas na predloženie kandidátky na nového predsedu má byť 45 dní pred konaním valného zhromaždenia.

To je však naplánované na 28. mája v Nitre, takže túto podmienku už nie je možné splniť.

(tasr, est)

Minúta  |  

Rusko plánuje prímerie bez Kyjeva, Zelenskyj žiada trvalý mier

Kremeľ tvrdí, že na vyhlásenie plánovaného prímeria pri príležitosti 9. mája nepotrebuje súhlas Ukrajiny. Podľa hovorcu Dmitrija Peskova ide o jednostranné rozhodnutie prezidenta Vladimira Putina, ktoré má byť realizované bez ohľadu na reakciu Kyjeva.

Moskva naznačila, že by očakávala „adekvátne kroky“ zo strany Ukrajiny, no tie zatiaľ neprichádzajú.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj reagoval opatrne a zdôraznil, že je potrebné objasniť rozsah návrhu. Či ide len o krátkodobé bezpečnostné opatrenie počas osláv v Moskve, alebo o širší krok smerom k mieru.

Kyjev dlhodobo presadzuje skôr trvalé a garantované prímerie.

Podľa dostupných údajov sa podobná situácia zopakovala aj minulý rok, keď Rusko vyhlásilo krátke prímerie, ktoré bolo opakovane porušované.

Ukrajina podporila aj americký návrh na 30-dňové prímerie, no Moskva ho odmietla s tým, že uprednostňuje trvalé riešenie konfliktu.

(pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.