Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajinské útoky na Tuapse znečistili pobrežie

Ruský prístav Tuapse čelí sérii ukrajinských dronových útokov, ktoré sa v posledných dňoch výrazne zintenzívnili. Najnovší zásah vyvolal požiar v prístavnom termináli, pričom hasiči nasadili desiatky jednotiek na jeho uhasenie.

Už predchádzajúci útok spôsobil rozsiahle škody na rafinérii a znečistenie pobrežia ropou, čo viedlo k vyhláseniu núdzového stavu. Obyvatelia čelia obmedzeniam – nesmú piť vodu z kohútikov, majú obmedziť pobyt vonku a školy zostávajú zatvorené.

Napriek uisteniam úradov rastie medzi ľuďmi nedôvera a kritika. Ukrajina podľa dostupných informácií cieli na ruské ropné zariadenia aj hlboko vo vnútrozemí, aby oslabila kľúčové príjmy Moskvy z exportu energií. Konflikt tak čoraz viac zasahuje aj civilný život mimo frontovej línie.

(reuters)

Minúta  |  

OSN: Peniaze na vojnu USA by pomohli 87 miliónom ľudí

Výdavky USA na vojnu s Iránom už dosiahli približne 25 miliárd dolárov, čo je suma, ktorá by podľa OSN pokryla celú humanitárnu výzvu na rok 2026. Šéf Úradu OSN pre humanitárne záležitosti Tom Fletcher upozorňuje, že tieto peniaze by mohli zachrániť viac než 87 miliónov ľudí.

Zároveň zdôraznil, že ide len o zlomok globálnych výdavkov na zbrojenie. Konflikt na Blízkom východe a uzavretie Hormuzského prielivu navyše zdvojnásobili ceny palív a zvýšili ceny potravín o pätinu, čo komplikuje humanitárnu pomoc.

Podľa dostupných údajov dnes viac než 300 miliónov ľudí naliehavo potrebuje podporu, no pre nedostatok financií si OSN musí vyberať priority.

Fletcher varuje, že bez výrazného zvýšenia financovania môžu v nasledujúcich rokoch zahynúť stovky miliónov ľudí, pričom situácia sa zhoršuje najmä v krajinách ako Somálsko.

(tasr)

Minúta  |  

Irán hrozí bolestivou odpoveďou, ak USA obnovia útoky

Kríza okolo Hormuzského prielivu sa ďalej vyostruje. Irán tvrdí, že ak USA obnovia útoky alebo sa pokúsia vynútiť otvorenie vodnej cesty silou, zasiahne americké základne a vojnové lode v regióne.

Uzavretie prielivu, ktorým bežne prúdi veľká časť svetovej ropy a plynu, už spôsobilo prudký rast cien energií a zvyšuje obavy z globálneho spomalenia. Donald Trump zvažuje viacero možností vrátane nových vojenských úderov, pokračovania blokády či vytvorenia koalície Námorná sloboda.

Francúzsko a Británia sú podľa dostupných údajov ochotné pomôcť až po skončení konfliktu. Teherán zároveň odmieta očakávania rýchlej dohody a zdá sa, že zatiaľ dokáže patovú situáciu ustáť.

OSN varuje, že dlhšia uzávera môže zvýšiť infláciu a uvrhnúť milióny ľudí do chudoby.

(reuters)

Minúta  |  

Trump by bol ochotný stiahnuť vojská aj z Talianska a Španielska

Americký prezident Donald Trump naznačil, že by mohol zvážiť stiahnutie amerických vojakov aj z Talianska a Španielska. Reagoval tak deň po tom, čo oznámil, že Washington uvažuje o znížení počtu vojakov v Nemecku.

Trump dlhodobo kritizuje spojencov v NATO za nedostatočnú podporu v konflikte s Iránom. Vyčíta im najmä to, že nepomohli pri snahe znovu otvoriť Hormuzský prieliv, ktorý je od začiatku vojny uzavretý pre globálnu lodnú dopravu.

Podľa interného dokumentu Pentagónu USA zvažujú aj sankčné opatrenia voči spojencom, ktorí podľa nich nepodporili americké operácie. Jednou z možností je dokonca pozastavenie členstva Španielska v NATO.

Trump navyše ostro kritizoval obe krajiny. Uviedol, že Taliansko „nijako nepomohlo“ a Španielsko označil za „absolútne hrozné“. Madrid už skôr odmietol umožniť využitie svojich vojenských základní na operácie súvisiace s útokmi na Irán, za čo mu Trump pohrozil obchodným embargom.

V Európe má USA približne 68-tisíc vojakov, pričom viac než polovica je dislokovaná v Nemecku.

(reuters, est)

Minúta  |  

Kallasová: EÚ nesmie prosiť Rusko, slabosť len posilní agresiu

Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová varuje pred tým, aby sa Európska únia dostala do pozície slabosti voči Rusku. Podľa nej Moskva dlhodobo zdržiava skutočné rokovania o Ukrajine a predstiera ochotu viesť dialóg, uvádza Politico.

Európa by sa preto podľa nej nemala „ponižovať“ tým, že bude iniciovať rokovania z pozície žiadateľa. Namiesto toho by mala vyvinúť tlak, aby Rusko začalo konať seriózne.

EÚ medzitým posilňuje svoju podporu Kyjevu – schválila pôžičku 90 miliárd eur a prijala ďalší balík sankcií zameraný na ruský finančný sektor. Zároveň sa však čoraz viac rieši aj bezpečnosť samotnej Európy, najmä po vyjadreniach Donalda Trumpa o možnom stiahnutí amerických jednotiek z Nemecka.

Kallasová tvrdí, že Rusko sa pripravuje na dlhodobý konflikt so Západom a že slabosť môže viesť k ďalšej agresii. Európske krajiny preto zrýchľujú investície do obrany a pripravujú rozsiahle programy financovania armády.

(pir)

Minúta  |  

Šéf SFZ mal aj dlhy, exekúcia zasiahla aj jeho byt

Prezident Slovenského futbalového zväzu Ján Kováčik čelí ďalšej vlne otázok, tentoraz pre svoje osobné financie. Podľa magazínu Index mal ako súkromná osoba viacero exekúcií, pričom veritelia sa k svojim peniazom dostávali len cez súdy.

Jeden z prípadov sa týkal podnikateľa Eduarda Matáka, ktorý tvrdí, že Kováčik dlh roky nesplácal napriek opakovaným sľubom. Zlom nastal až v momente, keď sa o prípad začali zaujímať novinári – krátko nato bola pohľadávka vyrovnaná.

Exekúcie zasiahli nielen účty, ale aj byt v bratislavskej Karlovej Vsi, na ktorý bola uvalená plomba. To kontrastuje s Kováčikovými vyjadreniami o jeho podnikateľských aktivitách, vrátane väzieb na firmu s miliardovými aktívami.

Celá situácia prichádza v čase, keď už čelí kritike aj pre kauzu mobilných telefónov, ktorú však odmieta.

(pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.