Preskočiť na obsah
  |  

Francúzsko zadržalo 15-ročného hackera, unikli milióny údajov

Francúzske úrady zadržali 15-ročného chlapca podozrivého z rozsiahleho kybernetického útoku na štátny portál Národnej agentúry pre bezpečné doklady, ktorý slúži na vybavovanie dokladov a registráciu vozidiel. Podľa vyšetrovateľov mal tínedžer ponúkať na predaj až 12 až 18 miliónov záznamov získaných z databázy.

Ministerstvo vnútra uviedlo, že incident zasiahol približne 11,7 milióna používateľských účtov. Odcudzené boli najmä osobné údaje ako mená, e-maily, dátumy narodenia a v niektorých prípadoch aj adresy či telefónne čísla.

K citlivým biometrickým údajom ani dokumentom sa útočník nedostal. Útok sa odohral v polovici apríla.

(tasr)

  |  

Spor v USA: zákon o toaletách čelí žalobe pre diskrimináciu

Šesť transrodových obyvateľov amerického štátu Idaho podalo žalobu proti novému zákonu, ktorý im zakazuje používať verejné toalety a šatne nezodpovedajúce ich pohlaviu pri narodení. Podľa žaloby zákon porušuje ústavné práva vrátane rovnakého zaobchádzania, súkromia a riadneho procesu.

Opatrenie, ktoré schválili republikánski zákonodarcovia a podpísal guvernér Brad Little, patrí medzi najprísnejšie v USA – za jeho porušenie hrozí aj väzenie.

Zástancovia tvrdia, že cieľom je ochrana verejnej bezpečnosti, kritici však upozorňujú na riziko diskriminácie a zvýšeného násilia voči transrodovým ľuďom.

Idaho sa tak pridáva k približne dvom desiatkam štátov s podobnými obmedzeniami, no len štyri z nich zavádzajú trestné sankcie. Prípad môže byť precedensom pre ďalšie právne spory v USA.

(reuters)

  |  

Trump tvrdí, že prímerie s Iránom ukončilo vojnu, Kongres nesúhlasí

Krehké prímerie medzi USA a Iránom sa stalo kľúčovým argumentom v spore o právomoci prezidenta viesť vojnu. Administratíva Donalda Trumpa tvrdí, že nepriateľské akcie sa skončili už začiatkom apríla, a preto sa 60-dňová lehota podľa zákona o vojnových právomociach nepočíta.

Prezident tak pravdepodobne nebude žiadať Kongres o predĺženie mandátu. Opozícia však upozorňuje, že ide o sporný výklad zákona a obviňuje Biely dom zo snahy obísť ústavné pravidlá.

Konflikt sa začal útokmi USA a Izraela na Irán, na ktoré Teherán reagoval odvetou v regióne. Hoci od prímeria nedošlo k priamym stretom, situácia zostáva napätá a politické dôsledky vo Washingtone môžu ovplyvniť ďalší vývoj.

(reuters)

  |  

Ukrajinské útoky na Tuapse znečistili pobrežie

Ruský prístav Tuapse čelí sérii ukrajinských dronových útokov, ktoré sa v posledných dňoch výrazne zintenzívnili. Najnovší zásah vyvolal požiar v prístavnom termináli, pričom hasiči nasadili desiatky jednotiek na jeho uhasenie.

Už predchádzajúci útok spôsobil rozsiahle škody na rafinérii a znečistenie pobrežia ropou, čo viedlo k vyhláseniu núdzového stavu. Obyvatelia čelia obmedzeniam – nesmú piť vodu z kohútikov, majú obmedziť pobyt vonku a školy zostávajú zatvorené.

Napriek uisteniam úradov rastie medzi ľuďmi nedôvera a kritika. Ukrajina podľa dostupných informácií cieli na ruské ropné zariadenia aj hlboko vo vnútrozemí, aby oslabila kľúčové príjmy Moskvy z exportu energií. Konflikt tak čoraz viac zasahuje aj civilný život mimo frontovej línie.

(reuters)

  |  

OSN: Peniaze na vojnu USA by pomohli 87 miliónom ľudí

Výdavky USA na vojnu s Iránom už dosiahli približne 25 miliárd dolárov, čo je suma, ktorá by podľa OSN pokryla celú humanitárnu výzvu na rok 2026. Šéf Úradu OSN pre humanitárne záležitosti Tom Fletcher upozorňuje, že tieto peniaze by mohli zachrániť viac než 87 miliónov ľudí.

Zároveň zdôraznil, že ide len o zlomok globálnych výdavkov na zbrojenie. Konflikt na Blízkom východe a uzavretie Hormuzského prielivu navyše zdvojnásobili ceny palív a zvýšili ceny potravín o pätinu, čo komplikuje humanitárnu pomoc.

Podľa dostupných údajov dnes viac než 300 miliónov ľudí naliehavo potrebuje podporu, no pre nedostatok financií si OSN musí vyberať priority.

Fletcher varuje, že bez výrazného zvýšenia financovania môžu v nasledujúcich rokoch zahynúť stovky miliónov ľudí, pričom situácia sa zhoršuje najmä v krajinách ako Somálsko.

(tasr)

  |  

Irán hrozí bolestivou odpoveďou, ak USA obnovia útoky

Kríza okolo Hormuzského prielivu sa ďalej vyostruje. Irán tvrdí, že ak USA obnovia útoky alebo sa pokúsia vynútiť otvorenie vodnej cesty silou, zasiahne americké základne a vojnové lode v regióne.

Uzavretie prielivu, ktorým bežne prúdi veľká časť svetovej ropy a plynu, už spôsobilo prudký rast cien energií a zvyšuje obavy z globálneho spomalenia. Donald Trump zvažuje viacero možností vrátane nových vojenských úderov, pokračovania blokády či vytvorenia koalície Námorná sloboda.

Francúzsko a Británia sú podľa dostupných údajov ochotné pomôcť až po skončení konfliktu. Teherán zároveň odmieta očakávania rýchlej dohody a zdá sa, že zatiaľ dokáže patovú situáciu ustáť.

OSN varuje, že dlhšia uzávera môže zvýšiť infláciu a uvrhnúť milióny ľudí do chudoby.

(reuters)