Preskočiť na obsah
  |  

Nemecko tlačí na ropné firmy, zľavy na palivá musia ísť k ľuďom

Nemecký minister financií Lars Klingbeil vyzval ropné spoločnosti, aby premietli zníženie energetickej dane do cien pohonných hmôt pre spotrebiteľov. Vláda totiž dočasne znížila daň z benzínu a nafty o približne 0,17 eura na liter, čo má priniesť úľavu v hodnote asi 1,6 miliardy eur.

Opatrenie reaguje na rast cien energií, ktoré súvisia s konfliktom v Iráne a globálnymi trhmi. Podľa kartelového úradu sa zľava síce vo veľkej miere premietla do cien, no niektoré čerpacie stanice ich paradoxne zvýšili.

Klingbeil zdôraznil, že firmy majú niesť zodpovednosť a nemajú z opatrenia profitovať. Zároveň presadzuje aj mimoriadnu daň zo ziskov v energetike. Situácia prichádza v čase ekonomického spomalenia Nemecka a rastúceho politického tlaku na vládu.

Konflikt na Blízkom východe navyše zhoršuje hospodársky výhľad a prehlbuje napätie medzi USA a Európou, pričom Berlín vyzýva Washington na ukončenie bojov a návrat k rokovaniam.

(reuters)

  |  

Trump obviňuje EÚ z porušenia dohody, chce zvýšiť clá na autá

Americký prezident Donald Trump avizoval výrazné sprísnenie obchodnej politiky voči Európskej únii. Podľa jeho vyjadrenia na sociálnej sieti Truth Social plánujú Spojené štáty už na budúci týždeň zvýšiť dovozné clá na automobily z EÚ až na úroveň 25 percent.

Tento krok zdôvodnil tým, že Európska únia podľa neho nedodržiava podmienky dohodnutej obchodnej spolupráce. Hoci Trump neposkytol detailnejšie vysvetlenie konkrétnych porušení, jeho vyhlásenie naznačuje rastúce napätie v transatlantických obchodných vzťahoch.

Zvýšenie ciel by mohlo výrazne zasiahnuť európsky automobilový priemysel, ktorý patrí medzi kľúčové exportné odvetvia EÚ. Zároveň však nie je jasné, či ide o konečné rozhodnutie, alebo súčasť vyjednávacej taktiky.

Podľa dostupných údajov by takýto krok mohol vyvolať odvetné opatrenia zo strany Bruselu a ešte viac skomplikovať obchodné vzťahy medzi dvoma ekonomickými blokmi.

(tasr)

  |  

Z Blízkeho východu odplávala najväčšia americká lietadlová loď

Americká lietadlová loď USS Gerald R. Ford, považovaná za najväčšiu vo flotile USA, odišla z Blízkeho východu po dlhodobom nasadení v regióne. Po účasti na operáciách proti Iránu sa presunula pod európske velenie a pripravuje sa na návrat do USA, kde ju čakajú opravy.

Jej odchod prichádza v čase krehkého prímeria, keď rokovania medzi Washingtonom a Teheránom viaznu.

V oblasti však naďalej operujú dve ďalšie americké lietadlové lode a desiatky plavidiel. Napätie pretrváva aj pre blokovanie Hormuzského prielivu Iránom a zásahy amerických síl proti iránskym cieľom.

Zaujímavosťou je, že ešte nedávno mali USA v regióne tri lietadlové lode naraz – prvýkrát od invázie do Iraku v roku 2003. USS Gerald R. Ford pritom čelila aj technickým problémom vrátane požiaru či porúch na palube, čo mohlo urýchliť jej návrat.

(tasr)

  |  

Zelenskyj spúšťa reformu armády: vyššie platy aj zmeny v službe

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil začiatok reformy armády, ktorá má odštartovať už v júni. Podľa jeho slov majú byť prvé konkrétne výsledky viditeľné prakticky okamžite, najmä v oblasti finančného zabezpečenia vojakov.

Reforma sa má zamerať na zvýšenie miezd nielen pre radových vojakov, ale aj pre seržantov a veliteľov Obranných síl Ukrajiny. Zároveň sa počíta s posilnením zmluvného systému, čo by mohlo naznačovať snahu o stabilizáciu personálu a zvýšenie profesionalizácie armády.

Zelenskyj zároveň pripustil aj možnosť postupného prepúšťania vojakov, ktorí slúžia dlhodobo. Tento krok môže súvisieť s potrebou rotácie síl či znižovania vyťaženia personálu po dlhom období vojny.

(reuters)

  |  

Brusel stopol peniaze pre Belehrad pre sporné reformy

Finančná podpora zo strany Európskej únie smerujúca do Srbska bola pozastavená v rámci programu pre západný Balkán. Rozhodnutie súvisí so zhoršením situácie v oblasti justície po prijatí kontroverzných zmien.

Eurokomisárka pre rozširovanie Marta Kosová uviedla, že platby z plánu rastu sú aktuálne zmrazené. „Nateraz sme zastavili všetky platby z plánu rastu, pretože sa zhoršila situácia v oblasti justície,“ povedala. Dodala, že bez nápravy nebude možné čerpať európske prostriedky.

Program v hodnote šesť miliárd eur má v rokoch 2024 až 2027 podporiť ekonomiky regiónu a urýchliť ich integráciu do Únie. Podmienkou je však pokrok v reformách, najmä v oblasti nezávislosti súdnictva a boja proti korupcii.

Srbský parlament prijal reformy bez konzultácií s odbornou verejnosťou či európskymi inštitúciami. Kritici upozorňujú, že posilňujú kontrolu nad sudcami a oslabujú nezávislosť prokuratúry.

Kosová poukázala aj na širšie problémy. „Srbsko je dnes veľmi polarizované,“ uviedla a pripomenula, že krajina dlhodobo smeruje k členstvu v EÚ, no zároveň udržiava blízke vzťahy s Ruskom.

(tasr, bak)

  |  

Americká armáda posilní technologické kapacity spoluprácou s AI firmami

Ministerstvo obrany Spojených štátov uzavrelo dohody so siedmimi poprednými spoločnosťami v oblasti umelej inteligencie, ktorých technológie budú nasadené v utajovaných sieťach rezortu. Podľa vyhlásenia Pentagonu ide o krok smerujúci k modernizácii vojenských schopností.

Do projektov budú zapojené firmy SpaceX, OpenAI, Google, NVIDIA, Reflection, Microsoft a Amazon Web Services. Ich nástroje majú byť integrované do sieťových prostredí Impact Levels 6 a 7, čo má zlepšiť spracovanie dát, situačné povedomie a rozhodovanie v zložitých operačných podmienkach.

Rezort obrany uviedol, že dohody urýchlia transformáciu smerom k armáde založenej na umelej inteligencii a posilnia schopnosť udržať si rozhodovaciu prevahu vo všetkých oblastiach vedenia konfliktu.

Nie všetky firmy však s armádou spolupracujú bez výhrad. Spoločnosť Anthropic sa dostala do sporu s Pentagonom o pravidlá využívania jej technológií, čo viedlo k jej označeniu za riziko v dodávateľskom reťazci a k zákazu používania jej nástrojov.

Podľa médií sa k podobným dohodám pripojil aj Google, ktorý umožní využívanie svojich modelov na akýkoľvek zákonný vládny účel.

(reuters, bak)