Guvernér štátu Kalifornia Gavin Newsom (58) sa všeobecne považuje za najvýznamnejšieho favorita primárok Demokratickej strany, ktoré budú v roku 2028 vyberať prezidentského kandidáta. Už v októbri minulého roka otvorene hovoril o tom, že vážne uvažuje o ohlásení kandidatúry – hoci až po „polčasových“ voľbách v novembri tohto roka.
Počas zásahov Imigračného a colného úradu (ICE) v júni minulého roka sa Newsom postavil na stranu migrantov a federálnym bezpečnostným zložkám zakázal zahaľovanie tváre počas služby. Už predtým ho však viaceré médiá či analytici považovali za demokratického premianta, hoci na oficiálnej úrovni celá strana podporila Kamalu Harrisovú.
Už od roku 1989 je však známy fenomén s názvom kalifornský exodus, ktorý sa práve počas Newsomovej vlády zrýchľoval. Medzi rokmi 2020 a 2024 zaznamenal najľudnatejší štát úbytok okolo 1,4 milióna obyvateľov, pričom ich cieľovou destináciou bol v mnohom konkurenčný Texas.
Počty vnútorných emigrantov od roku 2010 pôsobia ešte výraznejšie – Kaliforniu opustilo približne 10 miliónov ľudí, kým prisťahovalcov bolo len asi sedem miliónov. Obyvateľstvo slnečného štátu sa tak z roka na rok scvrkáva, pričom rozhodujúcimi faktormi sú zhoršujúca sa kriminalita či rastúce dane.
Podvody ako v Minnesote
K týmto problémom sa v apríli pridala aj rozsiahla sprenevera federálnych fondov na prevádzku hospicov a centier paliatívnej starostlivosti, ktorá vyústila do odcudzenia 267 miliónov dolárov. Oproti tejto vysokej sume je prekvapivý počet podozrivých – len 21 zadržaných, 14 podozrivých spoločností a desiatky falošných adries.
Generálna riaditeľka Kalifornskej asociácie pre hospicovú a paliatívnu starostlivosť Sheila Clarková vo veci sprenevery vystúpila 21. apríla v Snemovni reprezentantov a sama si kládla otázku, ako sa prípady sprenevery dokázali vyhnúť kontrolným mechanizmom.
„Ako je možné, že v Kalifornii vznikol hospic v stánku s burritami? Ako je možné, že vznikol hospic v predajni pneumatík? Všetko to muselo prejsť procesom udeľovania licencií, certifikácie a akreditácie,“ vysvetlila úradníčka.
V „Newsomovom impériu podvodov“ sa podľa prepočtov konzervatívneho názorového portálu City Journal, ktorý založil známy kritik diverzitných iniciatív Christopher Rufo, spreneverilo až 180 miliárd dolárov. Podobne ladený politický portál Daily Signal (ktorý spadá pod nadáciu Heritage) k tejto sume poznamenal, že je „pravdepodobne podhodnotená“.
Portálu túto odpoveď poskytol viceprezident konzervatívneho Kalifornského centra pre tvorbu politík (CPC) Lance Christensen. „Skutočné číslo je pravdepodobne vyššie. Je však ťažké to presne určiť, pretože väčšinu žiadostí nikto skutočne nepreveruje,“ pokračoval.
„Keď podvod odhalia, vedia, že získanie tých peňazí späť bude stáť viac peňazí. Okrem toho je tu veľa dodávateľov, ktorí sa naučili, ako systém obchádzať,“ vysvetlil s tým, že podvodníci či zločinecké organizácie sú viac ako schopné využívať ľahké ciele.
Podobne sa nedávno somálskym migrantom v štáte Minnesota podarilo spreneveriť jednu miliardu dolárov z fondov na podporu stravovania detí z menšinových komunít. Američanov nenechala chladnými ani reportáž vychádzajúcej hviezdy YouTube žurnalistiky Tylera Oliveiru z obce Kiryas Joel (štát New York) – novodobého štetlu, v ktorom viac ako 60 percent obyvateľov nepracuje a žije na potravinových lístkoch (SNAP).
Republikánska vláda však napriek týmto škandálom zjavne nie je schopná vytĺcť z nich akýkoľvek politický kapitál, keďže sa čoraz viac potýka so slabnúcou podporou verejnosti aj vnútornými roztržkami.
Trumpova vláda sa triešti aj bez opozície
Administratíva prezidenta Donalda Trumpa vládne v USA viac ako rok a tri mesiace. Za ten čas Republikánska strana s väčšinou v oboch komorách Kongresu nesplnila takmer žiadny z rozhodujúcich predvolebných sľubov, čo sa zrejme podpíše na výsledku doplňujúcich „polčasových“ volieb.
Od deportácií nelegálnych migrantov, ktoré sľuboval ako akýsi zlatý klinec svojho druhého prezidentského obdobia, upustil vo februári. Ekonomickú situáciu Američanov (ktorú voliči bežne označujú za najdôležitejšiu otázku pred voľbami) rapídne zhoršil napadnutím Iránu, odvolal clá a šetriace opatrenia v podstate vynuloval rozpočtom pre Pentagón v hodnote bilión dolárov.
Najväčšiu ranu hnutiu MAGA však zasadil tým, že kľučkoval pri zverejňovaní spisov z pozostalosti svojho dlhoročného známeho Jeffreyho Epsteina. To bol rozhodujúci dôvod, pre ktorý v apríli odvolal generálnu prokurátorku Pam Bondiovú.
Predtým preradil ministerku vnútornej bezpečnosti Kristi Noemovú na novú pozíciu „špeciálneho vyslanca pre Štít Amerík“. Zmyslom tejto novej medzinárodnej organizácie je boj proti drogovým kartelom, na ktorom by sa podieľali aj ďalšie krajiny okrem USA, Noemovej nominácia však pôsobila ako zosadenie.
Na konci deportačných snáh v meste Minneapolis odvolal Trump riaditeľa pohraničníkov Gregoryho Bovina, ktorému pripisovali smrť dvoch Američanov, poradcu Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Mikea Waltza preradil na post veľvyslanca pri OSN za komunikáciu s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom poza prezidentov chrbát.
Ďalšou na rane má byť podľa zdrojov bulvárneho denníka Mirror koordinátorka tajných služieb Tulsi Gabbardová, ktorá v dôsledku protivojnových hesiel Trumpovej kampane z roku 2024 prestúpila do Republikánskej strany.
Trump veteránke a exkongresmanke za Havaj údajne povedal, že „musí rezignovať“ pred polčasovými voľbami. Dôvodom sú s najväčšou pravdepodobnosťou práve nezhody v otázke vojny s Iránom, v čom však Gabbardovú podporil jej úrad vydaním správy o hrozbách.
Ďalším z kandidátov na vyhadzov z administratívy je riaditeľ FBI Kash Patel. Magazín Atlantic o ňom v polovici apríla zverejnil článok, v ktorom ho obviňuje z alkoholizmu a nepredvídateľného správania, za čo si magazín vyslúžil žalobu.
Zbor poradcov Bieleho domu zatiaľ pripravuje členov administratívy na „demokratický Kongres“, ako priznali anonymní úradníci pre denník Washington Post. Príprava údajne pozostáva z 30-minútovej prezentácie vo forme PowerPoint, ktorá vysvetľuje fungovanie kongresového dohľadu.
Podľa zdrojov týždenníka Politico tiež upadá hviezda viceprezidenta JD Vancea, ktorého ako Trumpovho následníka vníma menej ľudí ako počas inaugurácie v januári 2025. Toto miesto čoraz častejšie zaujíma minister zahraničia, poradca pre národnú bezpečnosť a riaditeľ humanitárnej nadácie USAID Marco Rubio.
Okrem kumulovania funkcií a prevzatia zodpovednosti za situáciu vo Venezuele – odkiaľ jednotka Delta Force 3. januára uniesla prezidenta Nicolása Madura – sa minister stále častejšie prejavuje ako neochvejný trumpista, tvrdia zdroje z Bieleho domu. Vanceova podpora je stále najvyššia spomedzi všetkých predstaviteľov administratívy, jej tendencia je klesajúca.
Trump aj počas prvého funkčného obdobia opakovane vymieňal ministrov a ďalších predstaviteľov administratívy. Nárast Rubiovej podpory medzi insidermi Republikánskej strany však môže znamenať návrat intervencionistických vlád po vzore Georgea Busha mladšieho.
Pred novembrom tohto roka tiež nie je jasné, akú reálnu podporu majú kroky Trumpovej vlády. Mladšia generácia sa však od nej aspoň slovami postupne odvracia, pričom neprebieha na opačnú stranu uličky. Skutočným výsledkom tak môže byť radikálna zmena systému dvoch strán v USA, keďže presne táto situácia uvoľňuje časť politického spektra pre dlho očakávanú tretiu stranu.
