Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Firmy tvorcu Orbánových kampaní vyšetrujú

Maďarská polícia začala vyšetrovanie spoločností jedného z najvýraznejších mediálnych hráčov z éry Viktora Orbána. Firmy Gyulu Balásyho, ktoré dlhé roky pripravovali vládne kampane, čelia podozreniam zo sprenevery a prania špinavých peňazí.

Vyšetrovanie prichádza krátko po tom, čo Balásy oznámil, že je pripravený odovzdať svoje firmy a časť investícií štátu po nástupe novej vlády Pétera Magyara. Tvrdí však, že tak nerobí preto, že by mal čo skrývať alebo že by konal nezákonne.

Polícia uviedla, že na základe informácií od špeciálnej jednotky daňového úradu začala konanie voči neznámemu páchateľovi. Súčasťou vyšetrovania je aj preverovanie spoločností z oblasti organizácie podujatí, o ktorých Balásy hovoril v rozhovore pre portál Kontroll.

Vyšetrovateľom sa podarilo zmraziť účty aj finančné prostriedky viacerých firiem. Polícia zároveň preveruje aj podozrenia z predražených štátnych zákaziek.

Balásyho spoločnosti stáli za Orbánovými protimigračnými či protiukrajinskými kampaňami a získali stovky kontraktov od Národného komunikačného úradu. Transparency International odhadla, že len v období rokov 2019 až 2021 získali zákazky za približne 295 miliárd forintov.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Po pôrode zápasí s úzkosťou či depresiou každá piata žena

Duševné zdravie matiek po pôrode zostáva témou, o ktorej sa podľa odborníkov stále hovorí málo. Projekt Vysmiata duša mamky upozorňuje, že približne jedna z piatich žien zažije počas prvého roka po pôrode prejavy úzkosti alebo depresie.

Emocionálnu nestabilitu pritom v prvých dňoch a týždňoch po narodení dieťaťa pociťuje 70 až 80 percent matiek.

Zakladateľka projektu Katarína Žilák uviedla, že mnohé ženy spätne ľutujú, že svoje psychické problémy nezačali riešiť skôr. Podľa nej sa často zdá, že v náročnom období pomoc neexistuje, no opak je pravdou.

Projekt zároveň upozorňuje na nedostatočnú osvetu v oblasti psychickej prípravy na materstvo. Ženy sa podľa Žilák často intenzívne pripravujú na pôrod či výbavičku pre dieťa, no menej pozornosti venujú psychickým zmenám, ktoré materstvo prináša.

Kampaň preto vyzýva čerstvé mamy, aby pomoc vyhľadali čo najskôr. Tému chce podporiť aj nová vzdelávacia platforma na webe vydumamky.sk, ktorá bude zameraná nielen na tehotné ženy a matky po pôrode, ale aj na odborníkov sprevádzajúcich ženy v citlivom období po narodení dieťaťa.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Letecké firmy škrtajú milióny miest, drahé palivo ohrozuje leto

Letecké spoločnosti po celom svete rušia tisíce letov a obmedzujú kapacity pre prudký rast cien leteckého paliva, ktorý spôsobil konflikt na Blízkom východe. Podľa analytickej spoločnosti Cirium zmiznú z májových letových plánov približne dva milióny miest.

Po nedávnych zrušeniach bude v máji celosvetovo premávať asi o 13-tisíc letov menej. Hoci ide o menej ako dve percentá globálnej kapacity, v odvetví rastú obavy, že problémy sa počas leta ešte prehĺbia.

Najvýraznejšie škrty zaznamenali Istanbul a Mníchov. Turkish Airlines a Lufthansa výrazne obmedzili prevádzku, pričom nemecký dopravca zrušil 20-tisíc krátkych letov prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti CityLine.

Cena leteckého paliva sa viac než zdvojnásobila po americko-izraelskom útoku na Irán a uzavretí Hormuzského prielivu. Analytici upozorňujú, že Európa môže pri pokračovaní konfliktu čeliť nedostatku paliva.

Britská vláda už avizovala mimoriadne opatrenia, aby zabránila chaosu počas dovolenkovej sezóny. Aerolinky budú môcť spájať lety na rovnakých trasách a rušiť spoje s nízkym počtom predaných miest bez straty letiskových práv.

(guardian, bak)

Minúta  |  

Irán rokuje v Pekingu, v pozadí je Trump aj Hormuz

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí sa v stredu stretol v Pekingu s najvyšším čínskym diplomatom. Rokovanie prišlo krátko pred plánovanou návštevou amerického prezidenta Donalda Trumpa v Číne a v čase pokračujúceho napätia okolo Hormuzského prielivu.

Ide o prvú Arákčího cestu do Číny od začiatku americko-izraelského konfliktu s Iránom koncom februára, ktorý vyvolal výrazné otrasy na svetovom trhu s ropou a zasiahol aj energetickú bezpečnosť Pekingu. Čína je najväčším dovozcom iránskej ropy.

Americký minister financií Scott Bessent v uplynulých dňoch vyzval Čínu, aby zvýšila diplomatický tlak na Teherán a pomohla obnoviť medzinárodnú lodnú dopravu cez Hormuzský prieliv. Trump a čínsky prezident Si Ťin-pching majú o situácii diskutovať počas stretnutia v Pekingu v polovici mája.

Spojené štáty a Irán sa v posledných dňoch opäť dostali do konfliktu o kontrolu nad strategickou námornou trasou. Trump následne oznámil, že americké námorníctvo bude pomáhať lodiam pri prechode prielivom, no operáciu dočasne pozastavil po tom, čo hovoril o pokroku v rokovaniach s Teheránom.

Analytici upozorňujú, že Peking sa vyhýba ostrej kritike Washingtonu aj preto, aby neohrozil pripravovaný samit medzi Trumpom a Si Ťin-pchingom.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Times: Veľká Británia nemá peniaze na nové zbrane do roku 2030

Britské ozbrojené sily podľa bývalého vojenského veliteľa nedokážu naplno pripravovať armádu na možný konflikt, pretože krajine chýbajú financie na moderné zbraňové systémy. Generál Richard Barrons upozornil, že ministerstvo obrany v oblasti investícií od minulého roka skôr ustupuje.

Barrons, ktorý sa podieľal na strategickom obrannom hodnotení, tvrdí, že armáda má len obmedzené zdroje na tradičné vybavenie, ako sú tanky, vrtuľníky či delostrelectvo. Nemôže si však dovoliť moderné technológie vrátane dronov, autonómnych systémov či prostriedkov využívajúcich umelú inteligenciu.

Podľa neho britská armáda nedokáže financovať väčšinu budúcich bojových kapacít, ktoré majú byť založené práve na lacnejších a rýchlo nasaditeľných systémoch. Kritizoval tiež vládu premiéra Keira Starmera za chýbajúci plán obranných investícií.

Barrons upozornil, že technologické firmy odchádzajú za zákazkami do Nemecka, Poľska alebo Spojených štátov. To podľa neho oslabuje britský obranný priemysel a znižuje schopnosť krajiny modernizovať armádu v budúcnosti.

Ministerstvo obrany odmieta, že by modernizácia stagnovala, a tvrdí, že vláda pripravuje najväčšie zvýšenie obranných výdavkov od čias studenej vojny.

(times, bak)

Minúta  |  

Musk chcel 80 miliárd na kolonizáciu Marsu, vypovedal šéf OpenAI

Súdny spor okolo spoločnosti OpenAI priniesol ďalšie ostré svedectvá. Prezident firmy Greg Brockman vypovedal, že Elon Musk podporoval premenu organizácie na ziskovú spoločnosť, no zároveň požadoval úplnú kontrolu nad jej fungovaním. Dôvodom malo byť financovanie jeho plánov na kolonizáciu Marsu.

Podľa Brockmana Musk v roku 2017 tvrdil, že OpenAI ako nezisková organizácia nedokáže získať dostatok kapitálu na vývoj pokročilej umelej inteligencie. Ak by sa štruktúra firmy zmenila, chcel sa postaviť na jej čelo.

Brockman na súde uviedol, že Musk argumentoval svojimi podnikateľskými skúsenosťami a požadoval väčšinový podiel. Tvrdil údajne, že potrebuje približne 80 miliárd dolárov na vybudovanie sebestačného mesta na Marse. Nakoniec Musk vo februári 2018 opustil predstavenstvo OpenAI.

Spor medzi Muskom a OpenAI sa týka aj obvinení, že vedenie spoločnosti zneužilo jeho finančný dar vo výške 38 miliónov dolárov a opustilo pôvodné charitatívne ciele organizácie. Musk žiada odškodné vo výške 150 miliárd dolárov a odchod Sama Altmana aj Grega Brockmana z vedenia firmy.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.