Matej Gašparovič

Na úvod chcem povedať, že po bezprecedentnom únose štátu chápem každého novinára, ktorý sa v ružových snoch rozplýva nad predstavou, ako zakuklení terminátori odvážajú lídrov opozície v pyžame a v putách. Rozumiem aj škodoradosti Andreja Kisku, niekdajšej lovnej zveri Roberta Fica.

Pre dobro verejného priestoru by však bolo lepšie, ak by rozlišovali medzi realitou a rozprávkovou fantáziou a tieto sny nepredkladali ako súčasť publicistiky.    

Viera, že pravda zvíťazí, je dôležitá. No treba na ňu aj istú dávku trpezlivosti a rozvahy, ak nechceme, aby nezriadená túžba po spravodlivej katarzii všetko zničila. A dopadla ako špičkoví, kvalitní a vzácni vyšetrovatelia, ktorí sa v rýchlej túžbe po úspechu ocitli v base (verme, že nakrátko).

Doteraz sme boli svedkami zatýkania nedotknuteľných ľudí na rôznych vysokých funkciách či mocenských pozíciách. No zatknúť politických lídrov a najväčších oponentov koalície bude za každých okolností – bez ohľadu na dôkazy – zlomová línia, ktorá môže vo vážne polarizovanej krajine spustiť procesy s následkami, ktoré nie je možné predvídať.